Stephen Obimpeh

Fi Wikipedia

Commodore Stephen Obimpeh yɛ Ghana amanyɔnyi na kan ɔpanin wɔ Ghana Po do Asraafo mu. Ɔyɛɛ Ghana Po so Asraafo no Po do Asraafo Panyin fir Obiradzi 1979 kɔsi Mumu 1981.

Mfiase Asetra na Nhomasua[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔwoo no 26 Fankwa 1941 wɔ Vakpo wɔ Volta Mantsam mu wɔ Ghana. Ɔnyaa nye mfitiase nwomasua wɔ Vakpo na nye ntoasoɔ sukuu wɔ Ghana Secondary Technical School (GSTS) a ɔ wɔ Takoradi. Wɔgyee no toom wɔ Ghana Asraafoɔ Sukuu mu wɔ afe 1961 mu na wɔsan tsetsee no wɔ Britannia Royal Naval College Dartmouth, U.K. Wɔdze no hyɛɛ Ghana Asraafo Adesuadan mu wɔ afe 1963. Ɔnyaa master’s degree wɔ Maritime Strategy na Management mu wɔ Naval Command Course, . Po do Asraafo Akodzi Sukuu, Newport, Rhode Island wɔ Amerika wɔ 1978 mu.

Edwuma[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Stephen Obimpeh yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana man a ɔtɔ do nnan no mmarahyɛ bagua a edzi kan na dzea ɔtɔ do ebien no muni. Ɔsom maa North Dayi mantsam no. Ɔyɛ Po do Asraafo Panyin. Ɔyɛ Po do Asraafo a Wɔakɔ Pɛnhyen Fekuw no Titenani.

Amanyɔsɛm Asetra[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Efi 1986 kosi 1992 no ɔyɛɛ PNDC Ɔkyerɛwfo a ɔhwɛ Kuadwuma do. Efi afe 1993 kosi afe 2000 no ɔyɛɛ Mmarahyɛ Bagua no muni maa North Dayi mansin wɔ Ghana mmarahyɛ bagua no mu saa ber no mu no ɔyɛɛ Ghana Mmarahyɛ Bagua no Sikasɛm Boayikuw a Wɔpaw no no guamtrani. Ɔsan nso yɛɛ Ghana Akwahosan ho Ɔsoafo fir afe 1993 kɔsi afe 1996. Ɔsan yɛɛ kuayɛ ho Ɔsoafo fir afe 1996 kɔsi afe 1997.

Wɔ afe 2000 abatoɔ ɔsatuo mu wɔ Ghana no, wɔyii no dɛ ɔsatuo sohwɛfo maa abatoɔ Ɔsatuo a John Evans Atta Mills a ɔdzii nkoguo wɔ abatoɔ no mu maa John Kufuor. Akyir yi Atta Mills dzii nkonyim wɔ abatoɔ no mu wɔ afe 2008 mu nanso owui dɛ ɔmampanyin wɔ 24 July 2012.

Akyir yi ɔyɛɛ ɔmampanyin fotufo panyin wɔ Ghana Ɔmampanyin Dwumadzibea. Ɔsan nso yɛɛ edwuma wɔ mpanyimfo kuw ahorow mu a nea ka ho nye dɛ Ɔmanfo Adetɔ Dwumadzibea no Titenani na Veterans Administration no sodikuw no Titenani. Ɔsan nso yɛɛ edwuma wɔ boards afofor a Ghana Railways na Ports Authority (1972–1973), Ghana Armed Forces Staff College Control Board (1979–1981), Ghana Nautical College Council (1978–1981) na Board of Governors World Maritime University, Malmo, ka ho mu. Sweden (1983 na afe 1994).

Mmarahyɛ Bagua no Munyi[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Stephen Obimpeh na wɔdzii kan paw ɔman no mmarahyɛ bagua a odzi kan wɔ ɔman a ɔtɔ do nnan no mu wɔ National Democratic Congress tekiti do wɔ 1992 Ghana mmarahyɛ bagua abatoɔ no mu. Ɔsan gyinaa ananmu wɔ afe 1996 Ghana amansan abatoɔ mu a ɔdzii nkonyim wɔ nkongua no do dze abatoɔ 39,445 a ɔgyina hɔ ma kyɛfa no mu 91.7%. Ɔdzii Vincent Wilson Bulla a ɔfir People’s Convention Party a ɔnyaa abatoɔ 2,634 a ɔgyina hɔ ma kyɛfa no mu 6.1% na Augustine Yawo Adjei a ɔfir New Patriotic Party a ɔnyaa abatoɔ 944 a ɔgyina hɔ ma kyɛfa no mu 2.2% do nkonyim. Ɔhweree nkongua no wɔ afe 2000 Ghana amansan abatoɔ mu maa Akua Sena Dansua a ɔfir National Democratic Congress a ɔdzii nkonyim wɔ nkongua no do dze abatoɔ 23,962 wɔ abatoɔ 32,785 a wɔdze too dwa nyinara mu. Na eyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 73.8% yɛ pɛ.

Nidzi Ahorow[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔyɛɛ no Companion of the Order of the Volta wɔ afe 2016 mu osiane nye mboa a ɔdze maa ɔman no nkɔdo ntsi.

Wɔ afe 2019 mu no, Wɔ West African Security Services Association (WASSA) afahyɛ no mu no, Obimpeh rehyɛ po do edwumayɛfo dɛ hɔntena mmara no fa nyifa do ber nyinara no, afei ɔdze ɔfrɛ maa edwumayɛfo na polisifo no dɛ wɔnkɔ do nyɛ edwuma a wɔmmrɛ dɛ wɔbɛma Ghana po do asase no akɔ do ayɛ dzea ahobammbɔ wom na ahobammbɔ wom.

Wɔ afe 2014 mu no, Ɔboaa VASEC, ntoado Sukuu a ɔwɔ nye kuro mu wɔ Volta Mantsam mu.

Ankorankor Asetra[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Stephen Obimpeh yɛ Kristonyi.