New Patriotic Party

Fi Wikipedia
New Patriotic Party
political party
Inception28 Ayɛwoho 1992 Sesa mu
Native labelNew Patriotic Party, NPP Sesa mu
Short nameNPP Sesa mu
ChairpersonNana Akufo-Addo Sesa mu
CountryGhana Sesa mu
Member ofInternational Democracy Union Sesa mu
Political alignmentcentre-right Sesa mu
Political ideologyliberal conservatism Sesa mu
Headquarters locationKumasi Sesa mu
FollowsUnited Gold Coast Convention Sesa mu
SRGB color hex triplet0070FF Sesa mu
Official websitehttps://newpatrioticparty.org Sesa mu
Member categoryCategory:New Patriotic Party politicians Sesa mu

New Patriotic Party (NPP) yɛ amanyɛkuw a ɔwɔ finimfin-nyimfa na ahofadzi-kɔnsɛvetif wɔ Ghana[1]. Fitsi ber a wɔdze Ghana yɛɛ dɛmokrasi wɔ afe apem ahakron eduokron ebien(1992) mu no, abɛyɛ amanyɛkuw ebien wɔ Ghana amanyɛsɛm mu a ɔwɔ tum kɛse wɔ Ghana amambusɛm mu no mu kor, a ma ɔnyw no risi akan tsitsir nye finimfin-benkum National Democratic Congress (NDC). John Kufuor a ofi NPP mu no yɛɛ Ghana Ɔmanpanyin fitsi mfe mpem ebien na kor(2001) kesi mfe mpem ebien na akron(2009)[2][3]. Wɔ abatow a wɔtoo wɔ Mumu 7, 2004 mu no, amanyɛkuw no nyaa ngua 230 no mu 129. NPP ananmusinyi nye Kufuor, a wɔsan paw no dɛ ɔmanpanyin a onyaa aba a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduonum ebien ekyir pɔw eduosuon enum(52.75%).New Patriotic Party ahyɛnkyerɛdze nye Ebibirim ɔson na New Patriotic Party no kɔla a ɔyɛ kɔkɔ,fitaa, na bruu[4].

Mfe mpem ebien na awɔtwe amansan abatow mu no, NPP ananmusinyi Nana Akufo-Addo gyee too mu dɛ odzii nkogu wɔ ɔmanpanyin abatow a wɔdze sii akan kɛse no mu wɔ sombo a wɔbɔɔ no dɛ wɔayɛ abatow a ɔyɛ akohwi no mu, na Akufo-Addo nyaa abatow no mu 49.77%, ber a John Atta Mills NDC nyi no nyaa abatow no mu ɔha nkyɛmu eduonum ekyir pɔw eduonu ebiasa(50.23%)[5][6]. Wɔ mfe mpem ebien na duebien(2012) amansan abatow mu no, NPP hyiaa tsebea a ɔtse dɛm ara fir abatow aba a Ghana Abatow Kɔmihyɛn (EC) dze too gua no mu. Nana Akufo-Addo nyaa abatow no mu ɔha nkyɛmu eduonan esuon ekyir pɔw eduosuon anan (47.74%), ber a NDC ananmusinyi John Mahama nyaa ɔha nkyɛmu eduonum ekyir pɔw esuon(50.7%) wɔ sombo a wɔbɔɔ no dɛ ɔyɛ abatow mu nsisi no mu. Wɔpaw Akufo-Addo dɛ NPP ananmusinyi a ɔtɔ do ebiasa wɔ afe mpem ebien na du esia(2016) abatow no mu na odzii Mahama do nkonyim wɔ abatow a odzi kan no mu(Ɔdze aba a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduonum ebiasa ekyir pɔw eduowɔtwe ebiasa dzii nkonyim wɔ abatow no mu)

Abatow Mu Mbɔdzembɔ[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

New Patriotic Party ne tsitsenanyi a ɔtɔ do ebien, John Agyekum Kufuor wɔ G8 nhyiamu a ɔtɔ do eduasa ebiasa(33rd) a wɔyɛɛ wɔ Mecklenburg-Vorpommern,Germany(Kufuor wɔ enyim,ma ɔtɔ do ebien wɔ benkum do)

New Patriotic Party no esi akan wɔ ɔman no amansan abatow biara ber bɛn? wɔ Ghana fitsi ber a wɔhyɛɛ ase yɛɛ republic a ɔtɔ do anan wɔ afe 1992 mu.

New Patriotic Party no poow 1992 mbrahyɛbagua abatow mo, na wɔkaa dɛ 1992 ɔmanpanyin no wodzii akohwi wɔ abatow a wɔyɛɛ kan no mu.New Patriotic Party nwoma bi a wɔato no dzin "stolen Verdict" dze kyerɛw hɔn ɔkostia a wɔdze tsiaa 1992 ɔmanpanyin abatow no[7].

Wobu New Patriotic Party no dɛ United Gold Coast Convention no nkorbata, a ɔdaan bɛyɛɛ United Party wɔ afe apem ahakron eduonum afe no ewiei mu hɔ, Progress Party wɔ afe apem ahakron eduosia ewiei mu hɔ, Popular Front Party wɔ afe ahakron eduosuon (1970) afe no mu wɔ afe apem ahakron eduowɔtwe (1980) ahyɛse[8].

Ber a Jerry John Rawlings dze nsordaafo mbra dzii ɔman no do mfe du ekyir no, aban no na hɔn a wɔdze hɔn ho hyɛɛ mu no bi hyehyɛɛ mbrahyɛbagua bi wɔyɛɛ Referendum abatow ho nhyehyɛɛ maa no. Ber a Ghanafo peen amansan mbra fofor no do wɔ abatow bi mu(wɔyɛɛ no wɔ Ebɔbira 28,1992) ekyir no, woyii mbra a wɔdze ato Ghana amanyɛkuw amanyɛsɛm wɔ Ghana no fii hɔ, na ɔmaa kwan ma wofii ekuw fofor a NPP ka ho no ase wɔ aban kwan do. NPP frankatunyi na Ɔbenfo Albert Adu Boahen,ɔbenfo nye obi a ɔde ber tsentsen kasa tsia Rawlings nsordaafo aban. Naaso, NPP dzii nkogu w afe apem ahakron eduokron ebien(1992) abatow no mu kɛse wɔ Progressive apa a ɔnye National Democratic Congress, Eagle Party na National Convention Party a na hɔn kandzifo nye Jerry John Rawlings no enyim. NPP no enntum annkɔ mbrahyɛbaguam abatow no mu ma ntsi woennya nkongua biara wɔ Mbrahyɛbaguam[9].

NPP nso dzii nkogu wɔ afe apem ahakron eduokron esia (1996) abatow no mu bio wɔ Rawlings kuw no enyim naaso dɛm ber no, hɔn frankatunyin nye John Kufuor. Wɔ mfe mpem ebien(2000) na afe mpem ebien na anan(2004) abatow mu no, John Kufuor dzii nkonyim wɔ abatow ebien no nyinara mu aban fofor bae a odzi kan wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan no mu.

Abatow Abakɔsɛm

1992 Abatow

New Patriotic Party (NPP) kukurudu dzii nkogu wɔ 1992 ɔmampanyin abatow mu wɔ National Democratic Congress a Rawlings dzi hɔn enyim no enyim. Ɔmfa ho dɛ amanaman ntam ahwɛfo aka dɛ abatow no yɛ onya a ahofadzi na onya ɔfata no, Ɔbemfo Adu Boahen a ɔyɛ NPP kandzifo no bɔɔ sobo dɛ ber kakra mu Ɔman Abatow Bagua a Nana Oduro Nimapau dzi hɔn enyim ma ntsi NPP na National Independence Party, People's Heritage Party na People's National Convention no pow mbrahyɛbagua no abatow no. Gyinae a wosii dɛ wɔrennsi akan wɔ mbrahyɛbagua abatow a wɔyɛe wɔ ɔmanpanyin abatow no ekyir adapɛn ebien dɛm ber no kyerɛ dɛ ɔreyɛ ayɛ dɛ National Democratic Congress, National Convention Party na Eagle Party a na ɔyɛ nkabom dadaw no dzii nkonyim wɔ mbrahyɛbagua nkogua a ɔwɔ hɔ nyinara mu. Egua kor dze, obi a ɔdze no ho, Hawa Yakubu na odzii nkonyim ankasa.

Dɛm ɔsɔrtsia yi maa nsesa bi baa abatow nhyehyɛɛ no mu, tsitsir no, abatow a nka ɔda edzi pefee a wɔdze dzii dwuma wɔ mbea a wɔtow aba, abatow ho adansedzi nkrataa a wɔdze maa nye ink a wonntum mpepa (a ɔkɔr do bosoom kor) a wɔdze hyɛɛ nyimpa a wɔakyerɛw hɔn dzin dɛ wɔbɛkwatsir abatow mbɔho ebien.

1996 abatow[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

John Kufuor (bankum) nye Brazil Ɔmanpanyin, Lula da Silva (right)

Nkogudzi ekyir wɔ afe 1992 mu no, NPP guamutsenanyi wɔ dɛm ber no, Peter Ala Adjetey, kaa dɛ oesi hɔn bo dɛ wɔbɛyɛ hɔn fie ndwuma na wɔagye tum efir NDC hɔ wɔ 1996 abatow no mu. Wosii gyinae dɛ ɔmmfa ho ma obefi mu aba no, wobssi akan wɔ mbrahyɛbagua nkongua ho dze esiw ma wohu dɛ NDC nkotsee na ɔwɔ mbrahyɛbaguamu no mu no ano.

Ansaama na wɔreyɛ ekuw no nhyiamu no, na ɔtse dɛ ma na wɔpɛ kɛse dɛ ɔbɛyɛ ɔmampanyin a odzi hɔ no na sikasɛm ho ɔbenfo a ɔagye dzin ye a wonyim no dɛ Kwame Pianim. Naaso, kuw a Florence Ekwam dzi hɔn enyim no mu fo binom kasaa tsiaa Pianim fata osiandɛ na oedzi kan ebu no fɔ wɔ PNDC ber do ntsi. Ghana Asɛmdzibea Kunyin no kaa dɛ Pianim mmfata ma ɔno ntsi oenntum ennsusuw no ho dɛ wɔbɛpaw no. Wɔ 20 Ebɔwbira 1996 mu no, woyii John Kufuor dɛ NPP ɔmampanyin kandzifo a woyii ananmusinyi 2000 mu 1034 fir Amansin 200 no nyinara mu dɛ wobesi akan ama ɔmampanyin dzibew wɔ amansan abatow a wɔyɛɛ no ​​10 Mumu 1996. Dɛm ber no, na ɔmampanyin na mbrahyɛbagua abatow nyinara a wɔyɛɛ no ​​da kor no ara, ɔnntse dɛ abatow a etwa mu no, dɛ nsakyer a Ɔman Abatoɔ Bagua a Kwadwo Afari-Gyan dzi hɔn enyim no yɛ no fa.

NPP nyaa apam a ɔnnyɛ yie fitsi Ghana ɔmampanyin abadziekyir, Kow Nkensen Arkaah, a n’apam (National Convention Party) no etwa apam a wɔ nye National Democratic Congress yɛe no mu. Ntsi NPP na NCP hyehyɛɛ ma wobuu no dɛ ‘Apam Kɛse’ na wɔpaw ɔmampanyin Abadziekyir Arkaah sɛ ɔmmɛyɛ Kuffuor yɔnko. Bere a ɔyɛɛ ɔsatu a ennu asram akron akyi no, Kufuor nyaa abatow a nnipa pii towee no mu 39.62% sen Jerry Rawlings 57% wɔ 1996 abatow no mu.Ɔmmfa ho dɛ amanaman ntamu ahwɛfo kaa dɛ abatow no yɛ ma ahofadzi na ma ɔfata no, New Patriotic Party no bɔɔ sombo dɛ Ɔman Abatow Bagua na Ɔmampanyin Rawlings na wɔyɛɛ abatow no ator. Naaaso NPP nyaa ngua dodow bi wɔ Ghana mbrahyɛbagua no mu na ɔdze NDC monopoly no baa ewiei wɔ ɔkwan a etu mpɔn do.

Afe 2000 abatow[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔ 23 Ɔbɛsɛ 1998 mu no, New Patriotic Party no san paw Kufuor dɛ ɔnsan ngyina mu mma ɔmampanyin dzibew no. Na ɔsɛ dɛ Ɔmampanyin Rawlings a ɔrehyia tumdzi anohyeto no kɔ pɛnhyen wɔ afe 2000 abatow no ekyir. Naaso Pianim gyaee NPP na Peter Ala Adjetey a ɔyɛ kuw no guamutsenanyi no dze oguamutsenanyi no hyɛɛ Samuel Odoi-Sykes nsa. Aliu Mahama gyinaa hɔ dɛ John Kufuor nyɛnko wɔ akansi no mu. NDC nso paw ɔmampanyin Abadziekyir John Atta Mills dɛ hɔn ɔmampanyin.

Mboaedze[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  1. https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/202202/460000.php
  2. https://www.myjoyonline.com/journalist-attacked-for-filming-altercation-at-npp-constituency-election-at-ajumako/
  3. https://web.archive.org/web/20121007213454/http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/
  4. http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm
  5. https://www.bbc.com/news/world-africa-20661599
  6. https://www.ghanaweb.com/person/New-Patriotic-Party-3187
  7. https://books.google.com.gh/books/about/The_Stolen_Verdict.html?id=dN9atwAACAAJ&redir_esc=y
  8. https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-s-boycott-of-1992-parliamentary-elections-was-a-mistake-Hackman-1381816
  9. https://www.graphic.com.gh/news/politics/adu-boahen-lauded-for-role-in-nurturing-ghana-s-democracy.html#:~:text=In%20the%20subsequent%201992%20presidential%20election%2C%20Prof.%20Adu-Boahen,election%2C%20he%20boycotted%20the%20parliamentary%20election%20in%201992.