Kahuzi-Biéga Ɔman Prama

Fi Wikipedia
Kahuzi-Biéga Ɔman Prama
national park
Inception1970 Sesa mu
Native labelParc national de Kahuzi-Biega Sesa mu
IUCN protected areas categoryIUCN category II: National Park Sesa mu
Named afterMount Kahuzi, Biega Sesa mu
Founded byAdrien Deschryver Sesa mu
CountryDemocratic Republic of the Congo Sesa mu
LocationDemocratic Republic of the Congo Sesa mu
Coordinate location2°18′53″S 28°45′31″E Sesa mu
AuthorityInstitut Congolais pour la Conservation de la Nature Sesa mu
Significant eventlist of World Heritage in Danger Sesa mu
Heritage designationWorld Heritage Site Sesa mu
Official websitehttps://www.kahuzi-biega.com/ Sesa mu
World Heritage criteriaWorld Heritage selection criterion (x) Sesa mu
Map

Kahuzi-Biega yɛ bea a ɔabɔ ho ban wɔ Bukavu a ɔwɔ ɔman Congo mu. Ɔbɛn nsu Kivu ne nhyiae a ɔwɔ atɔe na Rwanda nhyiae do. Belgiumnyi mfonyintwafo na odzimafo Adrien Deschryver na ɔdze bae wɔ afe 1970 mu. bepɔ akɛse ebien na wɔdze asaase no toe, Bepɔ Kahuzi na Bepɔ Biega a wɔwɔ hɔn ano.

Kahuzi-Biega ka ɔman prama a ɔso ara yie wɔ ɔman no mu. ne kɛse bɛyɛ dɛ 6,000Km. Ne fa bi yɛ bepɔ na ne fa bi so yɛ asaase traa. Ɔka mbea kakra a ɔaka a nsorboakakra a ɔaka no gu no ho(Eastern lowland gorrillas), mboa a wɔho yɛ hu a wɔka IUCN krataa a mboa a wɔho ye hu wɔ mu no ho. Prama no yɛ UNESCO egyapadze a wɔkyerɛwee wɔ 1980 ma hɔn kuw soronko a wɔhwɛ mboa na ne nsormboa no.

Asase Ho Nsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Abɔntsen do atrae no da Bukavu kurow no atɔe fam wɔ South Kivu Mantam mu, ne kɛse yɛ 6,000 km2 (2,300 sq mi). Abɔntsen do atrae no fa ketewaa bi wɔ Mitumba Bepɔw a ɔwɔ Albertine Rift mu wɔ Great Rift Bon no mu, na fa kɛse no wɔ asase a ɔso yɛ mmepɔw do. Ɔkwan bi a ne tsɛtrɛtsɛ yɛ kilomita 7.4 (akwansin 4.6) ka mmepɔw na asasetaw a ɔwɔ fam no ho. Abɔntsen do atrae no apuei fam fa nye mmepɔw do mantam kakraba a ne kɛse yɛ kilomita 600 (akwansin ahinanan 230); ɔfa kɛse no kɛse yɛ 5,400 km2 (2,100 sq mi) na ɔyɛ asasetaw tsitsir a ɔtrɛw firBukavu kosi Kisangani, a Luka na Lugulu nsubɔntsen a ɔsen kɔ Lualaba Asubɔntsen no mu no na ɔtwe nsu no. Wɔdze ogya mmepɔw ebien a ɔda hɔ ahyɛ abɔntsen do atrae no hye do na wɔdze hɔn dzin fɛm no: Kahuzi (mita 3,308 (anammɔn 10,853)) na Biéga (mita 2,790 (anammɔn 9,150).

Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, osu tɔ mm 1,800 (inch 71) afe biara wɔ abɔntsen so atrae hɔ. Ɔhyew a ɔsen biara a hɔn akyerɛw wɔ mpɔtam hɔ no yɛ 18 °C (64 °F) ber a nea ɔba fam koraa no yɛ 10.4 °C (50.7 °F).

Mmara Kwan Do Gyinabea[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Akora a edzi kan koraa, Mmoa na Kwae a Wɔkora Do a ɔwɔ Bepɔw Kahuzi do no(Zoological and Forest Reserve of Mount Kahuzi), na saa ber no Amrado Panyin a ɔwɔ Belgium Atubrafo nniso no mu no na ɔhyehyɛɛ no wɔ 27 Ayɛwoho afe duakron eduasa euson(1937). Saa akora no ɔyɛ Kahuzi-Biega Ɔman Mmoa Yɛmmea no fa fir bosoom Ɔberɛfɛw afe duakron eduɔson(1970). Mfe enum akyi no, wɔtrɛɛ abɔntsen so atraeɛ no mu ma ɔyɛɛ 6000 km2. Wɔdze abɔntsen so atrae no too gua dɛ UNESCO Wiadze Agyapadze Bea wɔ afe duakron eduɔwɔtwe mu(1980), wɔ Criterion(x) ase esiane dɛ ɔyɛ kwae soronko a nsu tɔ wɔ hɔ na mmoa ahorow a wɔnom nufusu ahorow, tsitsir apuei fam asasetaw do akɔre, Gorilla beringei graueri.

Abɔdze a Nkwa Wom[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Afifidze na mmoa ahorow pii wɔ abɔntsen do atrae hɔ. Sɛnea nhwehwɛmu bi a Wim Mmoa a Wɔkora Do Fankuw(Wildlife Conservation Society) yɛɛ wɔ afe mpem ebien na ebasa mu(2003) no, ɔbɔ nnomaa ahorow bɛyɛ ahasa eduaanan akron (349) na mmoa ahorow ɔha eduasa esia(136) a wɔnom nufusu ho ban. Wɔahu afifide ahorow bɛbor 1,178 wɔ mmepɔw so mmeae a ɛwɔ abɔnten so nkutoo. Ɔsian dɛ ɔsono asase na atrae ahorow ntsi, Kahuzi-Biega Ɔman Mmoa Yɛmmea nso yɛ bea a afifidze na akyi berɛmo a ɔwɔ akyi no wɔ hɔ ma.

Nhwiren a Ɔwɔ Kahuzi-Biéga Ɔman Mmoa Yɛmmea Mu[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Abɔntsen do atrae no mu atsɛkyɛ, atɛkyɛ, atɛkyɛ na asubɔntsen ho kwae a ɔwɔ asase a ɔtse dɛ nsu do wɔ mmeae a ɔkorɔn nyinaa ho yɛ na wɔ wiadze nyinaa. Guineo-Congolia kwae a ɔyɛ nsu a ɔyɛ nwini a ɔwɔ equatorial kwae a ɔyɛ dzen a ɔyɛ Congo Atsifi Apuei fam kwae a ɔwɔ fam no ecoregion no fa, a ɔwɔ kwae a ɔyɛ nsakrae no fa a ɔwɔ mita 1,200 (anammɔn 3,900) na mita 1,500 (anammɔn 4,900) na ɔwɔ abɔntsen do atrae no fa a ɔwɔ fam no kɛse. . Apuei fam mmepɔw fa no ka kwae mu afifidze a ɔkɔ do fir mita 600 (anammɔn 2,000) kosi bɛbor mita 2,600 (anammɔn 8,500) ho, na ɔyɛ mmeae a hɔn taa nhu wɔ Afrika Sahara Anafo fam no mu ɛkoro a ɔkyerɛ nsakrae a ɔba fam kosi mmepɔw so no fa ahorow nyinaa, a esia a wotumi hu ka ho afifidze ahorow tsitsir: atsɛkyɛ na bea bi a atsɛkyɛ a ɔyɛ nsu wom a ɔyɛ mmerɛw dodo dɛ ebetumi agyina nyimpadua a emu yɛ dur do(peat bog), atsɛkyɛ kwae, kwae a nsu tɔ kɛse wom, kwae a nsu tɔ wɔ mmepɔw do, bamboo kwae na subalpine heather. Montane kwaeɛ a nsu tɔ no yɛ Albertine Rift montane kwaeɛ ecoregion no fa. Mmepɔw na atsɛkyɛ kwae no nyin fir mita 2,000 (anammɔn 6,600) kosi mita 2,400 (anammɔn 7,900), bamboo kwae nyin fir mita 2,350 (anammɔn 7,710) kosi mita 2,600 (anammɔn 8,500), na Mmepɔw Kahuzi na Biéga atsifi nyin bor mita 2,600 ( 8,500 ft) wɔ afifidze a ɔba fam a ɔtrɛw a nhwiren nketsenketse a ɔyɛ kɔkɔɔ, pink, anaa fitaa wɔ do (sub alpine heather), asasetaw a sare wɔ do wɔ mmeae a ɔhɔ yɛ hyew na mmeae a ɔhɔ yɛ hyew, a nnua kakraa bi na ɔwɔ hɔ(dry Savannah), na sare do, na afifidze a ɔwɔ hɔ Senecio kahuzicus.

Mmoa a Wɔnom Nufusu[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Bepɔw Do Akɔre Bi a Ɔwɔ Kahuzi-Biega Akorae, Congo
Apuei Fam Asasetaw Do Akɔre Bi a Ɔwɔ Kahuzi-Biega Ɔman Mmoa Yɛmmea

Ɔman mmɔntsen do atrae no bɔ mmoa a wɔnom nufusu ahorow pii ho ban sen ɔman mmɔntsen do atrae foforo biara a ɔwɔ Albertine Rift no. Wɔ mmoa ahorow 136 a wɔnom nufusu a hɔn ehu wɔ abɔntsen do atrae hɔ no mu no, apuei fam asasetaw do akɔre no na ɔda nsow sen biara. Sɛnea DR of Congo tsebea ho amannyebɔ bi a ɔfa afe 2008 mu kyerɛ no, na akraman a wɔwɔ asasetaw do akraman 125 wɔ abɔntsen do atrae no do, na ɔso atew kɛse wɔ akɔre 600 a na wɔwɔ hɔ ansa na 1990 reba no mu, na nea efi mu ba nye dɛ hɔn akyerɛw mmoa ahorow no dzin wɔ hɔn a hɔn ase reyɛ atɔre no mu. Abɔntsen do atrae no nye guankɔbea a etwa do a saa mmoa a hɔn ho yɛ na yi wɔ. Sɛnea nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ apuei fam asasetaw so akraman a wɔkan hɔn ho a Wim Mmoa a Wɔkora Do Fankuw(Wildlife Conservation Society) bɔɔ amannye wɔ Ebɔbira afe mpem ebien na dukro(April 2011) mu kyerɛ no, ɔnyɛ yiye koraa no, wɔyɛɛ akɔre 181 ho kyerɛwtohɔ wɔ abɔntsen do atrae hɔ. Primate afoforo na apuei fam chimpanzee, na Cercopithecinae, Colobinae na bonsu a n’anim tse dɛ ɔkraman pii. Mmoa a wɔnom nufusu no bi na kwae mu asono, kwae mu ɔkraman, hylochere na bongo, apuei fam galago a wɔdze needle-clawed galago, Maclaud’s horseshoe bat, Ruwenzori least otter shrew, na Alexander’s bush squirrel. Genet (mmoa) ahorow abien a wɔtse abɔntsen do atrae no mu no yɛ nea ɔwɔ Congo Basin no mu: nsu mu genet na kwae mu genet kɛse no.

Wɔ nnomaa ahorow 349 a hɔn ehu wɔ abɔntsen so atrae no mu no, anyɛ yiye koraa no, wɔn mu 42 na ɔwɔ ɔmantam no mu, a Albertine owlet a ɔrehuna no ka ho. Nnomaa afoforo a ɔwɔ hɔ no bi nye Yellow-crested Helmet-shrike (Prionops alberti), Congo peafowl (Afropavo congensis), Afrika nnomaa a wɔfrɛ wɔn broadbill a ɔyɛ ahabammono (Pseudocalyptomena graueri), na Rockefeller’s sunbill (Nectarinia rockefelleri).

Mmoa ahorow a hɔn akyerɛw hɔn dzin wɔ IUCN Red List no ase dɛ wɔrehuna hɔn no bi nye:

  • Afrika kwae mu asono (African forest elephant - Loxodonta cyclotis)
  • Albertine Patuo (Albertine owlet - Glaucidium albertinum)
  • Apuei Kontromfi (Eastern chimpanzee - Pan troglodytes schweinfurthii)
  • Bepɔw Kahuzi Ekura a Ɔforo (Mount Kahuzi climbing mouse - Dendromus kahuziensis)
  • Maclaud a ɔyɛ ɔpɔnkɔsotefo apantwea (Maclaud's horseshoe bat - Rhinolophus maclaudi)

Mmoa a wɔnom nufusu ahorow a hɔn akyerɛw hɔn dzin wɔ IUCN Red List no ase dɛ ɔnyɛ nea ɔhaw adwen kɛse anaadɛ ɔreyɛ edur ɔsiane mu no bi nye:

  • Trɔmo a Asase a ɔwɔ fam (Lowland bongo - Tragelaphus eurycerus eurycerus)
  • Afrika Kwae Mu Ɛkoɔ (African forest buffalo - Syncerus caffer nanus)
  • Susono (Hippopotamus - Hippopotamus amphibius)
  • Kwae mu mprako kɛse (Giant forest hog - Hylochoerus meinertzhageni)
  • Ɔsebɔ/Etwie (Leopard - Panthera pardus)
  • Ruwenzori Ekura ketsewa (Ruwenzori otter shrew - Micropotamogale ruwenzorii)
  • Baboon a ɔwɔ ngo (Olive baboon - Papio anubis)

Ndzɛmba Bi a Wɔdze Dzi Dwuma Ɔkwammɔnye Do a Wobesiw Ano[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Abɔntsen do atrae no a Institut Congolais pour la Conservation de la Nature no na ɔhwɛ do no wɔ nhyehyɛe tsitsir a wɔdze hwɛdo na wɔhwɛ do. Nanso, abɔntsen do atrae no ntrɛwmu a wɔyɛe wɔ afe duakron eduɔson enum mu(1975), a na mmeae a ɔwɔ fam a nnyimpa tse do ka ho no maa wɔhyɛɛ nkurɔfo ma wotu fii hɔ a nnyimpa bɛyɛ 13,000 a wofi mmusuakuw a ɔwɔ Shi, Tembo na Rega mu no kaa hɔn na wɔpow dɛ wobefi hɔ. Mpɔtam a wɔtse abɔntsen so atrae no ho no yɛɛ ɛkoro na Twafo a wɔdze hɔn bɛyɛ edwuma dze ahyɛ abɔntsen do atrae no ho banbɔ no akyi no, abɔntsen do atrae no mpanyimfo dii akyi. Wɔ afe duakron eduɔkron akron(1999) mu no wɔyɛɛ nhyehyɛe bi a wɔdze bɛbɔ nnyimpa na ndzɛmba a ɔwɔ abɔntsen do no ho ban.

Wɔ nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe duabien duanum(2015) na afe duabien duɛsia(2016) ntam no, ɔman no mmɔntsen do ahwɛfo bɔɔ amanndze dɛ hɔn anyi nnye edwuma no ho a ɔba fam, na ɔsii akatua a ɔba fam, mmoa a ɔfir atumfo hɔ, na asetsena mu tsebea bɔne do dua.

Hwɛ iyi Nso[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  • World Heritage Sites in Danger