Hebron Kurow Kɛse Dadaw

Fi Wikipedia
Hebron Kurow Kɛse Dadaw
municipality, old town
CountryState of Palestine Sesa mu
Located in the administrative territorial entityHebron Sesa mu
Coordinate location31°31′31″N 35°6′30″E Sesa mu
Heritage designationWorld Heritage Site Sesa mu
World Heritage criteriaWorld Heritage selection criterion (ii), World Heritage selection criterion (iv), World Heritage selection criterion (vi) Sesa mu
Map

Hebron Kurow Kɛse Dadaw (Hebri: עיר העתיקה של חברון Arabic: البلدة القديمة الخليل ) yɛ kurow a abakɔmum' nsɛm ɔwɔ Hebron kuropɔn a ɔwɔ Atɔe Fam no finimfin. Fam tutufo susuw dɛ tsetse Hebron no fii ase wɔ baabi fofor ahyɛase no, wɔ Tel Rumeida, a ɔwɔ nnɛyi Kurow Dadaw no atɔe fam bɛyɛ mita 200 (anammɔn 660), na wosusuw dɛ ahyɛase no na ɔyɛ Kanaanfo kurow no. Wɔtraa nnɛ Kurow Dadaw no mu wɔ Helafo anaa Romafo aber do (bɛyɛ afeha a ɔtɔ do 3 kosi 1 A.Y.B.). Ɔbɛyɛɛ Hebron bea no nyinara finimfin wɔ Abbasid Caliphate (a efii ase bɛyɛ afe 750 Y.B.) ber do.

Wogye toom dɛ ɔyɛ Wiadze Egyapadzeɛ a ɔtɔ do ebaasa wɔ Palestine Ɔman mu wɔ afe 2017 mu.

Hɔnasi Kurow Dadaw no etwa Egyanom Abibifo Abodan no ho ehyia, bea a wɔdze atsetsesɛm sie Bible mu Egyanom mpanyimfo na Egyanom mpanyimfo no, na Yudafo, Kristofo, ne Nkramofo som no. Kurow Dadaw no yɛ bea a ɔyɛ mberɛw wɔ Israel na Palestina ntawntawdzi a ɔkɔɔ do wɔ Hebron no mu.

Abakɔsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔdzii kan traa mprempren Kurow Dadaw no mu wɔ Helafo mu anaadɛ anyɛ yiye koraa no, Romafo ber do. Wɔdze sii bon a ɔwɔ fam no mu fi Tel Rumeida, a wobu no dɛ ɔyɛ Bible mu Hebron finimfin. Ɔyɛ Abbasid Caliphate no ahyɛase ansa na kurow a ɔwɔ hɔ mprempren no bɛyɛɛ Hebron finimfin, na ɔkyekyeree faa bea tsitsir a ɔwɔ Egyanom Mmodan no mu no ho hyiae.

Hebron Kuropɔn Dadaw no nkurow akɛse mu nhyehyɛe no fi Mamlukfo ber do, na ɔda do ara yɛ dza ɔnsakrae kɛse. Adan no mu dodow no ara yɛ Ottomanfo ber do a efi afeha a ɔtɔ do duawɔtwe no mu a Mamluk adan bɛyɛ duebien fa ka ho. Ɔyɛ mbea dodow bi a ɔtse dɛ nkwammoaa a afie a hɔnabɔ ho ban a ɔyɛ tseatseaa a ɔyɛ edwuma dɛ ɔhye a ɔkɔ bea biara, a apon wɔ mmɔntsen akɛse no awiei. Ɔwɔ bɛyɛ hekta 20.6 (acre 51; 0.206 km2), na ɔhɔfo mpempem pii tse mu.

Ɔbɛyɛɛ Wiadze Egyapadze Bea a ɔtɔ do ebaasa wɔ Palestine Ɔman mu wɔ afe 2017 mu, na wɔkyerɛw too Wiadze Egyapadze a Ɔwɔ Esiane mu dzin a ɔwɔ aban no mu dɛ "Palestine, Hebron/Al-Khalil Kuro Dadaw".

Ndan anaa Bea a Ɔda Nsow Wɔ Abakɔsɛm anaa Amandze Mu[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Mbea a Wɔsom[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Tsetse Ndzɛmba Akorae[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Mansin na Nkyekyɛmu Nketsewa[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔ afeha a ɔtɔ do 19 awiei no, wɔkyerɛw Kurow Dadaw no mu dɛ hɔnakyekyɛ mu anan mu akron:

  • Sheikh 'Aly Bakka ɔkora asaase (Sheikh 'Aly Bakka quarter). Arabic: حارة الشيخ علي البكا;
  • Zawiya ɔkora asaase (Zawiya quarter - Haret ez Zawieh). Arabic: حارة باب الزاوية;
  • Ahwehwɛyɛfo ɔkora asaase (Glassmakers quarter - Haret Kezazin). Arabic: حارة القزازين (hwɛ Hebron glass);
  • el Akkabeh (ɔkora asaase quarter of the ascent). Arabic: حارة العقّابة;
  • Haram ɔkora asaase quarter. Arabic: حارة الحرم;
  • Muheisin ɔkora asaase quarter (name of a family);
  • Cotton ɔkora asaase quarter (Haret Kotton). Arabic: حارة قيطون;
  • Epuei ɔkora asaase (The eastern quarter - Haret Mesherky). Arabic: حارة المشارقة;
  • Ɔkora asaase fofor (The new quarter). Arabic: حارة الجديد;

Kurow Dadaw no mu bi na Israelfo atrae nketsewa (Israeli settlements) ebaasa a ɔwɔ nye mpɔtam hɔ – Beit Hadassah, Beit Romano, na Avraham Avinu – a hɔnaka ho asɛm dɛ ɔyɛ "Yudafo ɔkora asaase a ɔbɛn ho a ɔnyɛ dzen" anaadɛ "Yudafo ɔkora asaase". Yudafo beae a ɔwɔ afeha a ɔtɔ do duakron awieeɛ no na ɔwɔ Ahwehwɛyɛfo ɔkora asaase (Glassmakers quarter - Haret Kezazin).

Dwadze[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  • Hɔnabara Palestinefo dɛ wɔmfa Al-Shuhada kwan do (Al-Shuhada Street), aguadzi kwan tsitsir no nnyi dwuma.

UNESCO Nomination[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

U.S mfaa sika biara mmaa UNESCO fir ber a wɔgyee Palestine toom dɛ ɔman no munyi koraa wɔ afe 2011. Obama aban no faa mbra bi a na ɔwɔ hɔ dadaw a ɔbara dɛ wɔmfa sika mma UN edwumaku anaa ɔka ho biara a ɔma aman a wɔnyɛ ɔman no munyi koraa, a wɔdze sii hɔ ber a Palestine srɛɛ UNESCO na WHO asɔremma wɔ Ebɔbira 1989 mu ekyi. U.S. na Israel ka aman 194 a wɔtow aba tsiaa dɛ wobegye Palestinefo atom wɔ afe 2011 mu no mu duanan (14) pɛ ho.

U.S mfaa sika biara mmaa UNESCO firi berɛ a wɔgyee Palestine toom sɛ ɔman no muni koraa wɔ afe 2011. Obama aban no faa mmara bi a na ɛwɔ hɔ dada[26] a ɛbara sɛ wɔmfa sika mma UN adwumakuo anaa ɛka ho biara a ɛma aman a wɔnyɛ ɔman no muni koraa, ] a wɔde sii hɔ bere a Palestine srɛɛ UNESCO ne WHO asɔremma wɔ April 1989 mu akyi.[28][29] U.S. ne Israel ka aman 194 a wɔtow aba tiaa sɛ wobegye Palestinefo atom wɔ afe 2011 mu no mu 14 pɛ ho.[30]

Mfonyinsie Bea[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Hwɛ iyi Nso[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  1. West Bank B&B in Hebron's Old City fully booked