Gulf of Guinea

Fi Wikipedia
Gulf of Guinea
bay
Part ofNorth Atlantic Ocean Sesa mu
Located in or next to body of waterSouth Atlantic Ocean Sesa mu
Coordinate location1°0′0″N 4°0′0″E Sesa mu
Shares border withPort Harcourt, Osu Sesa mu
Map

Guinea Po no yɛ Atlantic Po a ɔhɔ yɛ hyew wɔ etsifi afa mu epuei pɛɛ fi Cape Lopez wɔ Gabon, etsifi na atɔe kesi Cape Palmas wɔ Liberia. Equator na Prime Meridian ntamu kwan (zero degrees latitude ne longitude) wɔ po no mu.

Edzin[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wosusu dɛ edzin Guinea n'ahyɛse yɛ bea bi a ɔwɔ ɔman ntamu no mu,ɔwɔ mu dɛ wɔgye nsɛm pɔkyee no ho ekyingye dze. Bovill (1995) dze nkyerɛkyerɛmu a odzi mũ ma:

Wɔtaa ka dɛ edzin Guinea no yɛ dzin Ghana a aporɔw, a Portugalfo faa wɔ Maghrib kasa mu. Seseiara ɔkyerɛwfo no hu no dɛ iyi nnyɛ ma wɔgye to mu. Wɔdze dzin Guinea edzi dwuma wɔ Maghrib na Europa nyinara ber tsentsen ansaana Ɔheneba Henry reba. Sɛ nhwɛdo no, wɔ asaase mfonyi bi a Genoanyi asaase mfoniniyɛfo Giovanni dzi Carignano a onyaa Afrika ho nsɛm fii ne nyɛnko bi a ɔwɔ Sijilmassa [tsetse eguadzi kurow a ɔwɔ Afrika Etsifi afa mu] hɔ bɛyɛ afe 1320 mu no, yehu Gunuia, na Catalan atlas a wɔkyerɛwee wɔ afe 1375 mu no mu dɛ Ginyia. Nkyekyɛmu bi a ɔwɔ Leo [Africanus] (po III, 822) mu no twe adwen si do dɛ na Guinea yɛ Jenne [kurow a oedzi mfe 2,000 a ɔwɔ Mali mfinimfin wɔ Niger esutsen do] no kwan a aporɔw, a nnyɛ dzin kɛse tse dɛ Ghana naaso ne nyinara ekyir no, mfehaha pii na agye dzin wɔ Maghrib dɛ gua kɛse na adzesua egua. Nkyekyɛm a ɔfa ho no kenkan dɛ: ‘Ghinea Ahendzi . . . hɛn man no mu eguadzifo frɛ no Gheneoa, abɔdze mufo a wɔtse hɔ no Genni na Portugalfo na Europa nyimpa afofor frɛ no Ghinea.’Naaso ɔtse dɛ ma ɔda edzi kɛse dɛ Guinea fi aguinaou, Berberfo a wɔdze gyina hɔ ma Negro no mu. Marrakech [kurow a ɔwɔ Morocco anafo afa mu epuei] wɔ pon bi, a wosii wɔ afeha a ɔtɔ do duebien mu, a wɔfrɛ no Bab Aguinaou, Ebibifo Pon (Delafosse, Haut-Sénégal-Niger, II, 277-278). Ndɛ da yi dzin Guinea a wɔdze dzii dwuma wɔ mpoano no fi 1481 nkotsee. Dɛm afe no mu no, Portugalfo sii abankɛse bi, Sao Jorge da Mina (ndɛ Elmina), wɔ Gold Coast mantɔw mu, na hɔn hen, John II, maa kwan Papa [Sixtus II anaa Innocent VIII] dɛ ɔmfa no ho nhyɛ Guinea Awuradze, abɔdzin a ɔkɔɔ do kesii dɛ ahenman no ase tɔree ndansa yi.

Wɔdze dzin ‘Guinea’ no nso dzii dwuma maa Afrika Atɔe afa mu mpoano, Gulf of Guinea etsifi afa mu, a wɔbɛfrɛɛ no ​​‘Upper Guinea’, na Afrika Kese afa mu atɔe afa mu mpoano, wɔ epuei afa mu, a wɔbɛfrɛɛ no ​​‘Lower Guinea '. Dzin 'Guinea' da ho ara bata aman ebiasa a ɔwɔ Afrika dzin ho: Guinea, Guinea-Bissau, na Equatorial Guinea, na New Guinea a ɔwɔ Melanesia nso.

Asaase Ho Nsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Esutsen tsitsir a ɔpetse na nsu wɔ po no mu nye Niger Esutsen.

Wɔdze nkyerɛase ahorow ama wɔ asaasesin hye a ɔwɔ Gulf of Guinea no ho; Amanaman Ntamu Nsu Ho Ahyehyɛdze no kyerɛkyerɛ Guinea Po no anafo afa mu atɔe ntserɛwmu mu dɛ ‘B kwan a ofi Cap Lopez (0°37′S 8°43′E), wɔ Gabon, etaifi afa mu atɔe kesi Ihléu Gago Coutinho (Ilhéu das Rôlas) (0°01 ′S 6°32′Apuei fam); na ofi hɔ no, ofi Ihléu Gago Coutinho kɔ etsifi afa mu atɔe kɔ Cape Palmas (4°22′N 7°44′W), wɔ Liberia.

Supruw A Wɔwɔ Gulf of Guinea[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Gulf of Guinea no kitsa supruw dodow bi, a no mu kɛse no wɔ anaafo afa mu atɔe-etsifi epuei nkɔnsɔnkɔnsɔn mu, na ɔyɛ Cameroon ogya mbepɔw no fa.

Annobón, a wɔsan frɛ no Pagalu anaa Pigalua, yɛ supruw bi a ɔyɛ Equatorial Guinea fa.

Bobowasi Supruw yɛ supruw bi a ɔwɔ Afrika atɔe afa mu mpoano wɔ Gulf of Guinea a ɔyɛ Ghana Atɔe Afa mu Mantɔw no fa.

Bioko yɛ supruw bi a ɔwɔ Ambazonian mantɔw Cameroon wɔ Gulf of Guinea a ɔwɔ Equatorial Guinea tumdzi ase.

Corisco yɛ supruw a ɔyɛ Equatorial Guinea dze.

Elobey Grande na Elobey Chico yɛ nsupruw nkakramba ebien a ɔyɛ Equatorial Guinea dze.

Sao Tomé na Príncipe (wɔ aban kwan do no Democratic Republic of Sao Tomé na Príncipe) yɛ supruw so man a wɔka Portugal kasa wɔ Gulf of Guinea a ɔgyee no ho fii Portugal ho wɔ 1975. Wɔ Afrika atɔe afa mu mpoano a ɔwɔ equatorial mpoano na ɔyɛ nsupruw ebien, Sao Tomé na Príncipe. Hɔn ntamu kwan bɛyɛ kilomita 140 (akwansin 87) na hɔn ntamu kwan bɛyɛ kilomita 250 na 225 (akwansin 155 na 140), wɔ Gabon etsifi afa mu atɔe mpoano. Nsupruw ebien no nyinara yɛ ogya bepɔw mbepɔw bi a ayera no fa. Sao Tomé, supruw kɛse a ɔwɔ kesee afa mu no wɔ Equator etsifi afa mu pɛɛ.

Po Do ahobambɔ[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Po do ahobambɔ wɔ Gulf of Guinea no yɛ aman 18 a wodzi hɔn ho do. Ndwumakuw ahyɛdze ahorow pii dzi po do ahobambɔ ho edwuma wɔ Guinea Po no mu: Afrika Atɔe Afa mu Aman Sikasɛm Kuw (ECOWAS) na Afrika Mfinimfin Aman Sikasɛm Kuw (ECCAS). Bio so, po do ahobambɔ a ɔwɔ Gulf of Guinea nso, Gulf of Guinea Commission (GGC) dzi ho dwuma. Ɔnnyɛ po do ahobambɔ nko na ɔda edzi wɔ po do ahobambɔ a ɔwɔ Guinea Po no mu, na mbom po do nsɛmbɔndzi ahorow a onnyi ano ɔmmfa ho dɛ adwowtwafo taa dzi nkɔmbɔ a ɔfa po do ahobambɔ ho no do no. Dɛ mbrɛ ‘Priority Paper for the Danish Efforts to Combat Piracy and Other Types of Maritime Crime 2019-2022’ kyerɛ no, wɔakyerɛkyerɛ adwowtwa na po do nsɛmbɔndzi mu dɛ mbrɛ odzidzi do yi:

Ebotum akyerɛ adwowtwa mu ase dɛ basabasayɛ biara a mbra mma ho kwan, wɔdze obi to efiadze anaa ɔfow nneɛma a wɔyɛ de yɛ kokoam etsirmpɔw ahorow wɔ po a ɔso yɛ dzen so tsia hyɛn anaa wimhyɛn fofor. Po do nsɛmbɔndzi botum ayɛ akodze a wɔdze bɔ korɔn wɔ po do, nyimpa a wɔtɔn anaadɛ wɔdze fa sum ase ndzɛmba a mbra mma ho kwan, ndubɔn na akodze, mpataayi a mbra mma ho kwan, pɛtro a wowie na ma ɔkeka ho.

Nsɛmbɔndzi afofor a ɔda nsow wɔ Gulf of Guinea na namyi a mbra mma ho kwan, nkorɔfo a wɔkyer nkorɔfo sie ma adzedzi, ndubɔn ho eguadzi nye ngo a wɔtɔn.Oil-bunkering a mbra mma ho kwan no yɛ po do ahyɛn a wɔdze ngo kɔ do a wɔtow hyɛ do na wɔdze ngo no kɔ akorɔmfo no ankasa po do hyɛn mu, na ɛno akyi no wɔtɔn ngo no wɔ mpɔtam hɔ ne amanaman ntam gua do.

Ndzɛmba a wɔkyer sie dze gye agyede no yɛ po so ndzɛmba a abu so sen biara no mu biako nsɛmmɔnedi a ɛkɔ so wɔ ɔmantam no mu. Wɔ afe 2018 ne 2019 ntam no, edwumayɛfo dodow a wɔkyeer hɔn wɔ Gulf of Guinea no kɔɔ sor 50%, na ɔmaa ɔmantam no yɛɛ wiadze nyinara nkorɔfo a wɔkyer hɔn sie wɔ po do no mu 90%.