Cecilia Dapaah

Fi Wikipedia
Cecilia Dapaah
human
Sex or genderfemale Sesa mu
Country of citizenshipGhana Sesa mu
Birth nameCecilia Abena Dapaah Sesa mu
Given nameCecilia Sesa mu
Family nameDapaah Sesa mu
Date of birth27 Ɔberɛfɛw 1954 Sesa mu
Place of birthMpasatia Sesa mu
Languages spoken, written or signedEnglish Sesa mu
Occupationcivil servant, consultant, politician, business executive Sesa mu
Position heldMember of the 4th Parliament of the 4th Republic of Ghana, Member of the 5th Parliament of the 4th Republic of Ghana, Minister for Sanitation and Water Resources, Minister for Gender, Children and Social Protection Sesa mu
Educated atJohn F. Kennedy School of Government, University of Oslo, University of Ghana Sesa mu
Member of political partyNew Patriotic Party Sesa mu
Religion or worldviewChristianity, Methodism Sesa mu

Cecilia Abena Dapaah (wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw 27, 1954) yɛ Ghana amanyɛnyi[1]. Ɔyɛ New Patriotic Party kuwba na nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Bantama ambatow mpasua. Ɔsomee dɛ Ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ Nsu, Ndwuma na Efiefi do na Ɔman no mprenpren Soafo a ɔhwɛ Ahotew na Nsu do[2].

Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔwoo Cecilia Dapaa wɔ Ɔberɛfɛw 27, 1954 mu, wɔtsetsee no wɔ Mpasatia a ɔwɔ Esuantse Mantɔw, Ɔkɔr skuul wɔ University of Ghana na onyaa adansedzi krataa (Bachelor of Arts degree) wɔ French na Linguistics mu wɔ afe 1979 nu. Okitsa adansedzi krataa wɔ Akandzi mu fir Harvard Kennedy School na International Development Studies fir University of Oslo[3].

Edwuma[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Nna Dapaa n'edwuma nye yɛ ɔhwɛ ndzɛmba nkɔenyim na ɔboafo ma Ɔmampanyin John Kufour wɔ afe 2001 mu, Wɔpaaw no dɛ oguamutsenanyi ma Ghana Cocoa Processing Company. Woyii no fir mpanyimfo no mu wɔ afe 2005, na wɔbɛyɛɛ no ɔsoafo kesii dɛ John Kufour n'aban reba ewie wɔ afe 2008 mu[4].

Amanyɛsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Afe 2008 Ghana amansan abatow mu no, Dapaa gyinae na odzii nkonyim wɔ Bantama ambatow mpasua ambatow no mu. Onyaa mba 36,708 fir mba dodow a wɔtowee 48,476 mu a egyina hɔ ma 75.7%. Nna Cecilia yɛ Ghana mbrahyɛbaguanyi fitsi afe 2009 kesi 2013 mu. Ɔsomee wɔ mbrahyɛbagua beesuomfo edwuma pii mu, bi nye ɔsoafo a ɔhwɛ Ndwuma na Efiefi do, Afotufo beesuomfo ma mbrahyɛbagua kasamafo, Ndwuma, Asetsena mu yiedzi na mbaabun, Aman fofor do nsɛm na Sikasɛm ho ntotoe do.

Ambatow[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wodzii kan paaw Dapaa dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Bantama ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii nkonyim dze nam New Patriotic Party do. Mbrahyɛbagua ngua eduasa akron a nna ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu eduasa esia a New Patriotic Party dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu. New Patriotic Party nyaa mbrahyɛbagua ngua ɔha eduonu awɔtwe fir ngua ahaebien na eduasa mu dɛ hɔn a hɔn ho dɔɔ so. Onyaa mba 41,064 fir mba dodow a wɔtowee 49,174 a ɔnye yɛ pɛ 83.5%. Odzii Alhasan Napoh a ɔwɔ National Democratic Congress na Yaw Owusu Boafo a ɔwɔ Convention People's Party hɔn do nkonyim. Wonyaa mba 14.8% na 1.7% fir mba dodow a wɔtowee no mu[5].

Afe 2008 mu no, odzii nkonyim wɔ ambatow kɛse no mu maa dɛm ambatow mpasua no dze namNew Patriotic Party do[6]. Mbrahyɛbagua ngua eduasa akron a nna ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu eduasa anan aNew Patriotic Party dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu. New Patriotic Party nyaa mbrahyɛbagua ngua ɔha na akron fir ngua ahaebien na eduasa mu dɛ hɔn a hɔn ho suar. Onyaa mba 36,708 fir mba dodow 48,476 mu a ɔnye 75.72% yɛ pɛ. Odzii Nana Osei Akoto-Kuffour a ɔwɔ National Democratic Congress, Osei-Tutu Richard a ɔwɔ Convention People's Party, Eunice Owusu-Ansah a ɔwɔ Reformed Patriotic Democrats na Stephen Kwaku Saahene a onnyi amanyɛkuw biara mu hɔn do nkonyim. Wonyaa mba 14.45%, 5.52%, 0.91% na 3.39% fir mba dodow a wɔtowee mu.

Ɔsoafo a Ɔhwɛ Wim Akwantu do[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Sanda 7, 2017 no, Ɔmampanyin Akuffo-Addo paaw no maa no dzibea dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ wim akwantu do. Beesuomfo a wɔhwɛ hɔn a wɔpaw hɔn dɛ asoafo wɔ Ghana mbrahyɛbaguamu no yɛɛ no ho nhwehwɛmu wɔ Kwakwar 8, 2017. Ber a wɔreyɛ no ho nhwehwɛmu no, ɔdaa no edzi dɛ ɔbɔhwɛ ma wim akwantu edwumakuw a ɔwɔ Ghana no etu mpɔn na dza osi n'enyi do nye dɛ ɔbɔhwɛ ma ɔman no enya wimhɛn wɔ afe 2019 mu. Ɔkyerɛɛ dɛ osiandɛ ɔman nnyi hɔn ara hɔn wimhɛn no ntsi ama wɔahwer sika pii. Ɔman no wimhɛn kor a aka (Ghana International Airlines) na ɔsɛɛ wɔ afe 2010 mu no. Ebɔw 2017 mu no, ɔdaa no edzi dɛ Ghana robɔ mbɔdzen paa dɛ obotum ayɛ bea a wimhɛn ahorow gyina wɔ West Africa mu.

N'abrabɔ[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Dapaa awar a wawo kor. Ɔyɛ asɔrba wɔ Methodist Asɔr mu.

Mboaedze[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  1. https://web.archive.org/web/20170731151528/http://www.odekro.org/person/cecilia-abena-dapaah/#
  2. https://www.graphic.com.gh/news/general-news/plans-underway-to-dredge-owabi-barekese-rivers.html
  3. https://mswr.gov.gh/the-minister/
  4. https://ghanamps.com/mps/details.php/?id=129
  5. https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/ashanti/15/index.php
  6. https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/