Zabid

Fi Wikipedia
Zabid
human settlement, city, urban area
Native labelزبيد Sesa mu
CountryYemen Sesa mu
Located in the administrative territorial entityAl Hudaydah Governorate Sesa mu
Located in time zoneUTC+03:00 Sesa mu
Coordinate location14°12′0″N 43°19′0″E Sesa mu
Significant eventlist of World Heritage in Danger Sesa mu
Heritage designationWorld Heritage Site Sesa mu
World Heritage criteriaWorld Heritage selection criterion (ii), World Heritage selection criterion (iv), World Heritage selection criterion (vi) Sesa mu
Map

Zabid (Arabic: زَبِيد) (wɔsan kyerɛw no Zabīd, Zabeed na Zebid) yɛ kurow a nyimpa bɛyɛ 52,590 na wɔtse mu wɔ Yemen atɔe fam mpoano asasetaw no do. Ɔyɛ nkurow a w'akyɛr kyen obiara wɔ Yemen no mu kor, na w'ayɛ UNESCO Wiadze Egyapadze fri 1993; nanso, wɔ afe 2000 mu no, wɔdze bea no too Wiadze Egyapadze a ɔwɔ esian mu Kyerɛwtohɔ no mu.

Zabid Nkramofo Asɔrdan Kɛse a wɔsan frɛ no Al-Asha'ir Nkramofo Asɔrdan no, Abu Musa Ashaari a ɔyɛ Muhammad ekyirdzifo no mu kor na osii wɔ afe 628 A.D. Ná kurow no yɛ Yemen ahenkurow fri afeha a ɔtɔ do 13 kesi 15 mu.

Abakɔsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Kurow no a wɔdze Wadi Zabid, wadi (anaa bon) a ɔwɔ n’anafo fam no dzin too do no yɛ nkurow a w'akyɛr kyɛn obiara wɔ Yemen no mu kor. Abu Musa Ashaari, Nkɔmhyɛnyi Muhammad ahokafo no mu kor, na ofri Zabid bae, na ɔmaa wosii kurow no mu Nkramofo Asɔredan Kɛse no wɔ afe 628 A.D., a ono nso da do ara wɔ Nkɔmhyɛnyi no asetsena mu. Tse dɛɛ ma tsetse nsɛm kyerɛ no, iyi nyi Nkramofo Asɔredan a ɔtɔ do enum (5) a wosii wɔ Islam abakɔsɛm mu. Sahabi fofor nso; Amru bin Ma'adi Yakrib nso fi Zabid na ofri Zubaid Fie, Arabia ebusuakuw bi a wɔdze dɛm kurowpɔn yi dzin too do. Zabid yɛ Yemen ahenkurow fri afe a ɔtɔ do duebaasa kosi afe a ɔtɔ do duenum nye Arab na Nkramofo wiadze no finimfin a nye fa kɛse no ara fi nye Zabid Suapɔn a w'agye dzin no na ɔyɛ Nkramofo nwomasua finimfin. Na ɔyɛ Ziyadid ahemman no ahenkurow fri 819–1018 na Najahid ahemman no ahenkurow fri 1022–1158.

Wɔ afe 1067 mu, wɔ akwantu a ɔkɔ Mecca mu no, Banu Najah ebusua a ɔhyɛ Sa’id Ibn Najah, Zabid ɔheneba ase no, tuu hyɛɛ Ali na Asma bint Shihab akwantu kuw no do, kumm Ali na wɔfaa Asma deduani. Wɔdze no too sum ase efiadze bi mu wɔ Zabid, na wɔbɔ amandzɛ dɛ, wɔdze ne hokafo tsi a hɔn etwa no duaa dua bi a wotum hu fi nye dan mu. Ber a ɔdze no too efiadze afe kor ekyir no, otumi dze nkratowsɛm bi kɔmaa ne babarima na n'asew wɔ Sa’na, na ne babarima no tuu hyɛɛ Zabid do na ogyaa no.

Mausoleum Muhammad Ezzuddin, Zabeed, Yemen

Arabnyi bi a wɔfrɛ no Ali ibn Mahdi al-Himyari a ofri Yemen Mbepɔw do no na ɔhyehyɛɛ Mahdid ahemman no wɔ Tihama. Ibn Mahdi na n’ekyirdzifo hyew amansin pii wɔ Zabid etsifi fam. Na w'aka ntsɛm dɛ ɔbɛsan dze Abisiniafo no aba nkoasom mu na ɔhyɛɛ ne mbanyinfo no dɛ wonkum obiara a mbubuafo ka ho.Osiandɛ abasamtu ntsi, Zabidfo no hwehwɛɛ mboa fri Zaydi imam Ahmed ibn Sulayman hɔ tsiaa al-Himyari. Zaydi imam no hyɛɛ dɛ wonkum Fatiq III osiandɛ wɔ kyerɛ dɛ ɔnye banyin na basia nna ntsi. Fatiq III no, Imam, Mahdidfo, anaa n’ankasa asraafo na wɔkumm no. Dɛm asɛm yi ntsi, nkowa ahemman no baa ewie na Mahdidfo no faa Zabid wɔ afe 1158 mu.

Ayyubid ɔhenba Turan Shah asraafo yɛɛ ntsɛm faa Yemen fa kɛse no ara na wɔfaa Zabid wɔ 13 May 1174.

Hadım Suleiman Pasha trɛw Ottoman tumi mu dze Zabid kaa ho wɔ afe 1539 mu. Zabid bɛyɛɛ Yemen Eyalet edwumayɛbea tsi a ɔhwɛ do. Amusiei Muhammad Ezzuddin, Zabeed, Yemen

Dawoodi Bohra dai Syedna Mohammad Ezzuddin nso baa Zabeed a na n’adwen nye dɛ ɔbɛkɔ Hajj nanso na Zaidifo no dze ewudur ahyɛ nsu a wɔnom wɔ hyɛn no mu na aka Syedna Ezzuddin. Ohunuu wei no ɔsan kɔɔ Sabid nkyen ara na owui wɔ nda kakraa bi ekyir. Ne amusiei nso wɔ Zabid.

Nanso ndɛ, Zabid wɔ ndɛ yi Yemen adwen na sikasɛm mu ahokyer mu.

Asase ho nsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Zabid wɔ nkurow akɛse mu nyimpa bɛyɛ 52,590 wɔ Yemen atɔe afa mu mpoano asasetaw no do.

Wiadze egyapadze bea[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

UNESCO aka dɛ Zabid yɛ Wiadze Egyapadze Bea fri afe 1993. Zabid Nkramofo Asɔredan Kɛse no wɔ bea tsitsir wɔ kurow no mu. Wobetum akɔsera na sukuupɔn no nkae so.

Wɔ afe 2000 mu no, wɔkyerɛw Zabid dzin wɔ Wiadze Egyapadze a ɔwɔ esian mu Kyerɛwtohɔ no mu; wɔyɛɛ dzin no wɔ Yemen aban no ahyɛdze do osan tsebea a na hɔn siesie na hɔn enkitsa do yie ntsi. Tse dɛ UNESCO amandzebɔ bi kyerɛ no, bɛyɛ "wɔdze kɔnkrit adan esi kurow no mu efie 40% ananmu, na efie afofor na tsetse souk no resei. Dɛ kurow no fii ase kitsa n'amanbrɛ egyapadze do wɔ ebien mu a." mfe pii a hɔn akyerɛw do dɛ UNESCO Wiadze Egyapadze no, ɔrehyia dɛ ebia ɔbɛhwer dɛm dzibea a wɔdze hoahoa nye ho yi.

Sikasɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Odur 1920 no, na Zabid yɛ mbea ebien a wodua indigo wɔ Arabia no mu kor. Zabid nso dua na ɔma asaawa (cotton). Britaniafo ka mbusuakuw ntam ntawntawdzi ho asɛm dɛ ɔmaa sikasɛm yɛɛ mberɛw wɔ Zabid wɔ afe a ɔtɔ do 20 ahyɛse no.

Nfonyinsie bea[sesa mu | sesa ekyirsɛm]