Yaa Asantewaa

Fi Wikipedia

Yaa Asantewaa I (wɔwoo no Ɔbɛsɛ 17 1840 – 17 Ɔbɛsɛ 1921) yɛ Ejisu Henmaa wɔ Ashanti Ahemman no mu – seesei ɔyɛ nnɛyi Ghana fa – a na nua Nana Akwasi Afrane Opese, Edwesuhene, anaa sodifo, a ɔfiri Edwesu paw no.  Wɔ afe 1900 mu no ɔdze Ashanti ɔko a wɔfrɛ no Sikakɔkɔɔ Nsuo mu Ko, a wɔsan frɛ no Yaa Asantewaa Ahofadie Ko no anim dze tiaa Britania Ahemman no.

Ahyɛse Bra[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔwoo Yaa Asantewaa wɔ afe 1840 mu wɔ Besease, na ɔyɛ Kwaku Ampoma na Ata Po babaa.  Na nuabanyin Afrane Panyin bɛyɛɛ Edweso, mpɔtam bi a ɔbɛn hɔ no panyin.  Ber a odze na nabofraase a asɛm biara ansi akyi no, ɔyɛɛ nnɔbae wɔ asase a atwa Boankra ho ahyia no do.  Ɔna ɔbarima bi a ofi Kumasi na ɔna no woo ɔbabea.

Owui wɔ nnommumfa mu wɔ Seychelles wɔ 1921. Ná ɔyɛ okuafo na ɔna a odze yiye.  Na ɔyɛ onyansafo, amammuifo, nnipa hokwan ho ɔdeyɛfo, Ɔhemmaa na ɔko kannifo.  Yaa Asantewaa gyee din dɛ ɔhyɛɛ Ashanti Ahemfo no do wɔ Sikakɔkɔɔ Nsuo mu Ko no mu, tiaa Britania atubrafo nniso a wɔdze bɛbɔ Sikakɔkɔɔ Nsuo no tumidze ahofadie ho ban na wɔabɔ ho ban.

Atuatew Ho Nianim Asɛm

Wɔ na nuabarima ahennie mu no, Yaa Asantewaa hunuu dɛ Ashanti Apam no refa nsɛm ahodoɔ a ɔdze na daakye too asiane mu, a ɔmanko a ɔfiri 1883 kɔsi 1888 ka ho.[citation needed] Ber a na nua no wuiɛ wɔ afe 1894 mu no, Yaa Asantewaa dze hokwan a ɔwɔ dɛ Ɔhemmaa ɔna no dze dwuma  ɔpaw n’ankasa banana dɛ Ejisuhene.  Ber a Britaniafo no tuu no kɔɔ Seychelles wɔ afe 1896 mu, na Asante Hene Prempeh I na Asante aban no mufo afoforo no, Yaa Asantewaa bɛyɛɛ Ejisu–Juaben mantam no so panyin.  Ber a wɔdze Prempeh I kɔɔ nnommumfa mu akyi no, Britania amrado panyin a ɔwɔ Gold Coast, Frederick Hodgson, hwehwɛɛ dɛ wɔdze Sikakɔkɔɔ Asɛnka, Asante man no agyiraehyɛde no ma. Saa abisadeɛ yi maa Asante aban no mufo a wɔaka no yɛɛ kokoam nhyiamu wɔ Kumasi, dɛ wɔbɛsusu dɛdeɛ wɔbɛbɔ wɔn hene no sanba ho ban.  Na adwene nhyia wɔ wɔn a na wɔwɔ hɔ no mu wɔ mesima wɔbɛyɛ ɔyi ho.  Yaa Asantewaa a na ɔwɔ saa nhyiamu yi ase no gyinaa hɔ dze nsɛm yi kasa kyerɛɛ agyinatukuo no mufo dɛ:

Ɔbɛyɛ dɛn na nnipa a wɔyɛ ahantan na akokodurufo te dɛ Asantefo atra ase ahwɛ ber a aborɔfo gyee wɔn hene na atitir, na wɔdze Sikakɔkɔɔ Nsuo a wɔhwehwɛ no guu wɔn anim ase.  Sikakɔkɔɔ Nkongua no kyerɛ sika ma aborɔfo nkutoo;  wɔahwehwɛ na wɔatutu baabiara ahwehwɛ.  Merentua predwan biako mpo mma amrado no.  Dɛ mo, Asante atitir no, mobɛbɔ mo bra dɛ ahufo na monko a, ɔsɛ dɛ mosesa mo asen dze me ntade ase (Montu mo danta mma me na monnye me tam).

Nea ɔbɛyɛ na wayɛ na bo a wasi dɛ ɔbɛkɔ ɔko no ho mfonini no, ɔfaa tuo na ɔtow tuo wɔ mmarima no anim.

Asante ahemfo dodow bi na wɔpaw Yaa Asantewaa dɛ ɔnyɛ Asante akodifo no akodifo.  Ɔyi ne nhwɛdo a ɔdze nkan na baako pɛ a wɔdze saa dwumadie no maa ɔbaa wɔ Asante abakɔsɛm mu. Ashanti-Britania Ko a ɔyɛ Sikakɔkɔɔ Nsuo – a wɔsan frɛ no "Yaa Asantewaa Ko"– no, Ɔhemmaa ɔna Nana Yaa Asantewaa na ɔdze anim a na ɔwɔ asraafo 5,000.