Wayampifo

Fi Wikipedia

Wayampi anaa Wayapi yɛ tsetse nkorɔfo a wɔwɔ ''south-eastern'' hye do wɔ Frɛnkye Guiana wɔ bea a nsutsen Camopi na Oyapock hyia, na bea a nsu taa hɔ wɔ Amapari na Carapanatuba nsutsen mu wɔ finimfin mantɔw mu wɔ Amapá and Pará wɔ Brazil. Wayampifo hɔn dodow bɛyɛ 2,171. Hɔ dodow bɛyɛ 950 tse Frɛnkye Guiana wɔ mbea ebien a wɔtse a adan nkakramba etwa hɔ ho ehyia, na 1,221 tse Brazil wɔ 49 nkurase mu.

Edzin[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Iyinom so yɛ dza wɔdze frɛ Wayampifo, Wajapi, Wayapi, Wajapi, Oiampi, Barnaré, Oyampi, Oyampik, Waiapi, Walapi, Guaiapi, Guayapi, Oiampipucu, Oyampí, Oyampipuku, Oyanpík, Waiampi, Wajapae, Wajapuku, Wayapae, na Wayapi nkorɔfo.

Kasa[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Akyerɛw no ankasa: Wayampi kasa

Wayampifo ka Wayampi kasa, a ɔyɛ ''Subgroup VIII of the Tupi-Guarani'' hɔn kasa. Wayampifo wɔ kasa ahorow ebiasa: Amapari Wayampi, Jari, na Oiyapoque Wayampi. Wɔdze kasa mbra akyerɛw kasa no ɔnam kasa mbra a aman nyina agye ato mu ntsi, na wɔannkyerɛɛw no dɛ mbrɛ Frɛnkyɛ anaa Pɔtugiis hɔn kasa mbra no tse. Nyimdzee a ɔwɔ kasa no ho no wɔ famu.

Abakɔsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Atɔe nkrataa a wɔakyerɛw ato hɔ fa Wayampifo na Pɔtugiisfo ho no fi 1690 a yɛbobɔ ekuw no hɔn dzin a wofi ''lower Xingu River'' dze kɔ ''Jari River'', na wɔdze kɔ Sarmu dze kɔ Jari na Amapari nsutsen ho. Nna Wayampifo nye Frɛnkyefo hɔn mpanyimfo a wɔda hɔn ano wɔ amanyɛ mu ko. 1738 mu no, nkorɔfo a wɔyɛ Yesu n'abedziekyirfo no buei wɔ ''Oyapock'' esutsen a ɔbɛn kurow a ɔtse do seseiara wɔ Kamopi. Asomafo no dze Europiafo hɔn yarba bae ma dɔm no hɔn do tɔɔ sin. 1763 mu no, nkorɔfo a wɔyɛ Yesu n'abedziekyirfo no kɔree ma dɔm no petsee. Ofii hɔ no, wɔtseew hɔnho. Amandzɛɛbɔ a ofi afe 1770 mu no kyerɛ hɔn dodow a ɔyɛ 6,000, a sɛ wɔdze toto 835 a nna ɔyɛ hɔn dodow wɔ afe 1990 mu no ho. Ofi 1820 mu no, ekuw bi a wofi Sarmu hyɛɛ ase dɛ wɔnye Frɛnkyefo mpanyimfo na Maroonfo ridzi nkitaho, naaso Wayampifo dodow noara kɔr do tseew hɔn ho wɔ Amazonia pɔw mu wɔ mfeha duawɔtwe na duakron mu. Hɔnho ntsewee mu no, nna wotum yɛ hɛmba a ɔnnyɛ dza ɔbɛkyɛr.

1940 ber mu no nkotsee na nkurase a wɔwɔ Frɛnkye Guiana tsee hɔn a wɔyɛ asaase ho nhwehwɛ mu ho hɔn nka; nna Wayampifo wɔ tsebea bɔn mu, nna yarba agye kurow no afa, nna dɔm no so yɛ 230. Wosii skuul ebien wɔ mfe 1956 na 1971 mu. 1960 mu no, wɔyɛɛ adwen dɛ wɔbɛka Frɛnkye Guianafo abɔ mu wɔ nkurase akɛse ebien mu a hɔ na nna ɔwɔ dɛ Wayampifo nye Tekofo tse. Nna dza hɔn adwen yɛ hɔn no ne nkonyimdzi wɔ famu. Nna Wayampifo nnyi amanyɛkuw biara, dɛm ntsi woyii obi a obegyina dɛ ɔhen wɔ ber wɔhwɛɛ Maroonfo hɔn ahendzi ne nhyehyɛɛ no a, naaso ɔannyɛ yie. Afe 1960 mu no, Frɛnkye amanyɛfo bisaa ebusuakuw no nyina dɛ bi a na nna wɔpɛ Frɛnkye amamfo wɔ kwan ahorow mu. Wayampifo na Tekofo nkotsee nye ebusuakuw a nna wɔnngye amamfo ahorow no nntum. Afe 2000 mu no, wɔgyee Frɛnkye amamfo ahorow no too mu.

Afe 1980 mu no, wohun sika kɔkɔɔ wɔ Kamopi esutsen ne nkyɛn. Nkorɔfo a mbra mma hɔn kwan dɛ wonntu sika kɔkɔɔ no kɔr mbeambea, nna nkurase a wɔwɔ Vila Brasil na Ilha Bela benyaa ntsin a wɔnye kurow a ɔwɔ Kamopi dzi nhwɛenyim a hɔ na nna enyi wɔ Frɛnkye Wayampifo hɔn do. Sika kɔkɔɔ ne nhwehwɛe mu no, ɔdze nsanom, edwamambɔ na edubɔn ne nyɛe bae. Mfeha eduonu kor n'ahyɛse mu no, kuw no hyɛɛ ase dɛ worisi adan wɔ ahaban mu a no mu twe ara yie fi bea nna wɔtse no ankasa. 2010 ber mu no, nna woenya adan 45, nna nkorɔfo dodowara efi Kamopi kurow no ankasa mu.

Brazil hɔ no, FUNAI na Wayampifo bedzii nkitaho wɔ afe 1973 n'ekyir mu no. Nda mpo wɔka dɛ Wayampifo hɔn nkurow dodow noara dzi mu wɔ amambra ne nsesa mu. Afe 1976 mu no, BR-210 kwan kɛse ne nyɛe no faa Wayampifo hɔn nkurownkurow mu a nna wonntum mmfa nkorɔfo a wɔwɔ nkyɛn nndzi nkitaho. Afe 1980 mu no, kuw no hyɛɛ kwan kɛse no ne nyɛe do ma wogyae ne nyɛe a wɔannhwɛ a wonnkotum atoa do bio. Wimu nhwehwɛmufo ehu dɛ Wayampifo hɔn ekuw ebien wɔ hɔ a wɔnntsee hɔn nka. Brazilfo hɔn dodow noara tse Terra Indígena Waiapi (Wayampi Indigenous Territory), a ɔyɛ mansin a ɔatsew noho a ɔnnyɛ obiara na wotsie no ma ɔkɔ hɔ, a wɔyɛɛ no afe 1990 mu.

Edzibansɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wayampifo yɛɛ edwuma faa ''slash-and-burn'' ekuayɛ ho na woduaa bankye, santom, bayer na mpua. Ahayɛ yɛ edwuma a no ho hia ekuw a wɔwɔ Amapari na ''upper Oyapok'' papaapa, wɔ ber a ankɔba a wɔdze pa nam so taa kɔ do wɔ ekuw a wɔwɔ Sarmu hɔ so. Sɛ yeyi Mariry kurow a wɔyɛ sika kɔkɔɔ ho edwuma no si nkyɛn a, mbɔdzembɔ ɔwɔ sika ne nyae ho no wɔ famu.

Nna Wayampifo ka guadzi mapa a nna ɔkɔ do wɔ Wayana Indiafo no hɔn hɔ a ɔtserɛɛw fii esutsen a ɔwɔ Amapari hɔ dze kɔ Tapanahoni esutsen ho wɔ Suriname. Wɔdze ahoma, bɔdɔm ho ahayɛ na ahenkyɛw a wɔdze ntɛkyerɛ ayɛ sesaa edwumadze. Ndɛ, dɛm nkitahodzi ho atɔ sin ɔnam amanaman hɔn hye a nna wɔakɔ sor no ntsi, kaansa nna ɔda ho kɔ do wɔ Wayampifo hɔn ekuw ahorow ntamu. Fitsi 1970 ber mu no, abaefor ndzɛmba dze dza nna wɔwɔ no dzii nsesa ma ɔkaa kɛntsɛn, mpa na ngua a wɔawen. Nna wɔtaa dze ndzɛmba tse dɛ ndzɛmba a wɔdze sɔ gya, ankɔba a wɔdze pa nam, nkyɛnsee, na glase ahondze dzi nsesa.

Nkurase[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

French Guiana
Place Population Comment
Camopi 600-650 main town
Trois Sauts 300-350 cluster of four villages: Roger, Zidock, Yawapa, and Pina.
Brazil:
Place Inhabitants
Akaju 33
Aruwa'ity 49
Cinco Minutos 60
Jakareakagoka 47
Jovem de Deus 32
Karapijuty 55
Karavovõ 48
Kupa'u 45
Kwapoywyry (Aramira II) 57
Mogywyry (Piaui) 54
Najaty 53
Okakai 36
Pairakae 42
Suisuimënë 11 (minority)
Tabokal 57
Takweniwi 133
Yululuwi 50
Ytawa 65
Ytuwasu 117
Yvytõtõ 38