Jump to content

Timkat

Fi Wikipedia
An Ethiopian Tewahedo ceremony at Fasilides' Bath in Gondar, Ethiopia, celebrating Timkat (Epiphany).

Timket (Ge'ez: ក្រា T'imk'et) yɛ Ethiopia Ortodɔks Tewahedo Asɔr na Eritrea Ortodɔks Tewahedo Asɔr a wodzi Epiphany afahyɛ. Wodzi no Sanda 19 (anaadɛ 20 wɔ afe a ɔtɔ do ebien mu), a nye Terr da a ɔtɔ do 11 wɔ Ge’ez kalenda do hyiae.

Timkat dzi Jeusu esubɔ ho afahyɛ wɔ esutsen Yordan mu. Wonyim dɛm afahyɛ yi yie dɛ ɔyɛ amandze a wɔsan yɛ ho ɔyɛkyerɛ a ɔfa esubɔ ho (ɔtse dɛ ma wɔasan ayɛ ho mfonyin a ɔtse dɛm a nyimpa pii a wɔdɔɔ so no yɛ asase krɔnkrɔn ne ber a wɔakɛsera Yordan no).

Ethiopian Tewahedo priests at a Timkat ceremony in Jan Meda.

Timkat enyigye dze ahorow mu no, wɔdze atam a ɔyɛ fɛw kyekyer Tabot, Apam Adaka no nhwɛdodze a ɔwɔ Ethiopia afɔrmuka biara do (tse dɛ Atɔe Afa mu afɔrmuka bo no kakra) no wɔ obu mu na wɔdze soa wɔ apontow mu wɔ ɔsɔfo no tsir do[1] . Tabot a sɛ ɔnntse dɛm a asɔrmba nntaa nhu no gyina hɔ ma Jesus a ɔdaa no ho edzi dɛ Mesia ber a ɔbaa Yordan dɛ ɔrobɔbɔ esu no. Wɔhyɛ Ɔsor Asɔr no wɔ beebi a ɔbɛn esutsen anaa ɔtar anapatutuutu (bɛyɛ anapa ndɔn ebien). Afei wohyira nsu a ɔbɛn hɔ no do anapatutuutu na wɔdze petsepetse hɔn a wɔdze hɔn ho hyɛ mu no do, na hɔn mu binom hyɛn nsu no mu na wɔdze hɔn ho hyɛ nsu mu, na wɔyɛ hɔn esubɔ ntam fofor wɔ sɛnkyerɛndze kwan do. Naaso afahyɛ no bɔkɔ ewiei wɔ hɔ no; Donald N. Levine ka afahyɛ bi a wɔtaa dzi wɔ 1960 mfe no ahyɛse mu hɔ ho asɛm.

Obodur ewiaber wɔ Timqat Da no, nyimpadɔm kɛse ehyia mu wɔ bea a wɔyɛ amandze no, na hɔn a wɔkɔɔ fie kɛdaa kakra no asan aba, na wɔdze adaka krɔnkrɔn no san kɔ n’asɔrdan mu wɔ apontow na afahyɛ ahorow a ɔyɛ kɔla ahorow mu. Asɔfo a wokitsakitsa ntar na nkataenyim a ɔyɛ kɔla ahorow pii no to ndwom na; mpanyimfo no nantsew enyiber do, na mbanyin a woedzi mfe pii dzi finimfin a wɔto ndwom na ndwom a ɔwar a ɔnnyɛ dzen wɔ hɔn ankasa kwan do na wɔba; na mbofra no tu mbirika dze dwumadzi ahorow dzi akɔneaba na wotum dze hɔn ho hyɛ ɔsom ahorow no mu. Ber a mbasiafo no esiesie hɔn ho wɔ hɔn ntar a oye sen biara mu no, wɔdze enyigye bɔ ​​nkɔmbɔ wɔ hɔn afadze da kor wɔ afe no mu. Mbaabun akokodurfo no huru kɔ sor na famu wɔ asaw a honhom wɔ mu, na wɔtse ndwom a ɔyɛ dɛ a wɔmmbrɛ. Wɔakyerɛw dɛm afahyɛ yi so wɔ UNESCO dɛ egyapadze a wonntum mmfa hɔn nsa nnka. Sɛ wɔsan dze adaka krɔnkrɔn no kɔ ne tsenabea dwoodwoo a, obiara kɔ fie kedzidzi. Dɛm dapɔn yi yɛ ndapɔn akɛse no mu kor[2].

UNESCO dze Timkat too hɔ wɔ afe 2019 mu wɔ Adasamba Amambra Egyapadze a Onntum Nhu no ananmusifo dzin mu[3].

Mboaedze[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  1. https://books.google.com.gh/books?id=llmCOvtWcUcC&redir_esc=y
  2. https://books.google.com.gh/books?id=uP16oAEACAAJ&redir_esc=y
  3. https://ich.unesco.org/en/lists