Thieboudienne

Fi Wikipedia
Thieboudienne
culinary speciality
Subclass offish dish Sesa mu
CountrySenegal Sesa mu
Country of originSenegal Sesa mu
Heritage designationintangible cultural heritage Sesa mu
Intangible cultural heritage statusRepresentative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity Sesa mu
Described at URLhttps://ich.unesco.org/en/RL/01748, https://ich.unesco.org/fr/RL/01748, https://ich.unesco.org/es/RL/01748 Sesa mu

Tiep anaa thieb yɛ kusum edziban a ofi Senegambia a wɔsan so dzi wɔ Guinea Bissau[1], Guinea, Mali na Mauritania. Ɔyɛ ɔman edziban a ɔwɔ Senegal. Wɔdze mpataa, eburow a ebubu na tomatese a wɔanoa wɔ kuku kor mu na ɔyɛ tiep a wɔfrɛ no thieboudienne anaa chebu jen (Wolof: ceebu jën; Franse kasa mu: thiéboudiène). Tiep yappa (a wɔdze nam ka ho) na tiep ganaar (a wɔdze akokɔ ka ho) so wɔ hɔ. Ndzɛmba fofor a wɔdze yɛ no taa yɛ ayɛyɛdze, karɔt, kabege, cassava, emo a ɔyɛ hyew, ankama na peanut ngo, na stock cubes.

Abakɔsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Abakɔsɛm mu no, wɔtaa ka dɛ tiep fi Saint-Louis kurow no mu, wɔ afeha a ɔtɔ do duakron no mu. Edziban ne dzin fi Wolof asɛmfua a ɔkyerɛ ‘eburow’ (ceeb) na ‘apataa’ (jën) mu[2]. Wɔ Pulaar kasa mu no wɔfrɛ no maaro e liddi (‘eburow na mpataa’). Wɔdze gu tray akɛse do a eburow no wɔ ase na mpataa a mpɛn pii no ɔyɛ grouper fitaa (Epinephelus aeneus) no, na wɔdze nhabandur a no mu pii yɛ mũ no gu finimfin.

Edziban Nkyɛe[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Dɛ mbrɛ wɔtaa yɛ no, wɔdze nsa dzidzi wɔ ɔmanfo edziban kɛse bi mu. Osiandɛ Senegalfo terranga (ahɔhoyɛ) nsɛnkyerɛdze: ebusua, ndamfo a wɔbɛsera hɔ nye ahɔhow hyiamu twa edziban kor (a wɔfrɛ no bolus) a obiara dze nsenia (couddou Pulaar) anaa abodoo asinasin dzi fi mu ho hyia.

Edziban a Ɔsɛ[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Thieboudienne

Wosusu dɛ Afrika Atɔe Afa mu edziban a agye dzin a wɔfrɛ no jollof no fi thieboudienne mu, naaso wɔtaa dze haban mu nam na wɔyɛ mbom sen po mu nam, na wɔdze eburow no fra ndzɛmba afofor no mu[3].

Gullah edziban n'eburow kɔkɔɔ no tse dɛ thieboudienne, na ɔkyerɛ dɛ Afrikafo a wɔdze hɔn ayɛ nkoa no hɔn asefo dze edziban akwan a ofi Afrika Atɔe Afa mu wɔ Wiadze Fofor no mu no yɛɛ creol. Tse dɛ thieboudienne no, eburow kɔkɔɔ mu nsesa ahorow wɔ apaa mu hɔ wɔ Gullah/Geechee Amambra Egyapadze Akwantu ne nyinara do, a Savannah eburow kɔkɔɔ na Charleston eburow kɔkɔɔ ka ho[4][5].

Recipe[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ɔyɛ nam a wɔayɛ no fofor anaa ma ayew, na eburow a woebubu (eburow Wolof), a wɔdze nhabandur (tse dɛ cassava, pumpkin, cabbage, carrot, turnip, anaa eggplant), parsley, tomatese paste, emo, galik na ayɛyɛdze anoa . Ahyɛse no nna wɔdze na na wɔdze yɛ, na ɔnnyɛ nwanwa dɛ wubohu dɛ wɔdze nantwinam anaa akokɔnam ka ho[6].

Sorbisorbi[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ɔman[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ahyɛse no ofi Senegambia, atsetsesɛm mu edziban no bi nye mpataa, eburow, tomatese na anwew. Naaso, wɔtaa dzi tiep wɔ aman pii mu wɔ Afrika Atɔe afa mu. Ɔnam ɔman no do, edziban no na ndzɛmba a wɔdze yɛ edziban no sesa—kwan a wɔfa do noa edziban mpo botum ayɛ soronko. Wɔ Mali no, wɔfrɛ tiep dɛ tieb, edziban a ɔyɛ akokɔ, eburow na nhabandur bi tse dɛ tomatese na anwɔw ngyinado. Tiep tse dɛ jollof eburow a wɔsan frɛ no benachin a ɔkyerɛ ‘kuku kor’ wɔ Wolof kasa mu. Ɔyɛ edziban a nkurɔfo enyi gye ho tsitsir wɔ Nigeria na Ghana. Wɔ Cameroon na Ivory Coast no, wɔfrɛ edziban no riz gras. Ndzɛmba a ɔwɔ mu no tse dɛ ahyɛse edziban no mu ndzɛmba a wɔdze tomatese, eburow na anwew ka ho.

Hwɛ iyi so[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Nhwɛdo:Portal

Mboaedze[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  1. https://www.saveur.com/article/Recipes/Senegal-Fish-Rice/
  2. https://books.google.com.gh/books?id=Ouz-AwAAQBAJ&pg=PA28&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false
  3. https://www.bbc.com/travel/article/20210607-jollof-wars-who-does-west-africas-iconic-rice-dish-best
  4. https://en.wikipedia.org/wiki/High_on_the_Hog_(book)
  5. https://books.google.com.gh/books?id=HqfYAAAAMAAJ&redir_esc=y
  6. https://termcoord.eu/2022/06/i-ate-food-term-of-the-week-tiebou-dieun/