Theo Sowa

Fi Wikipedia

Theo Sowa CBE (wɔwoo no afe 1957) yɛ ɔfotufoɔ a ɔde ne ho a wɔwoo no wɔ Ghana a ɔreyɛ adwuma wɔ amanaman ntam nsɛm ahodoɔ pii ho a ɔde n’adwene si asetena mu nkɔsoɔ ho nsɛm so[1] na wakasa wɔ baguam wɔ asetena mu amammuisɛm ho nsɛm dodoɔ bi ho.[2] Ɔne ahyehyɛde ahorow bi a UNICEF, Stephen Lewis Foundation, African Union, DfID, ne UNDP, ne afoforo ayɛ adwuma[3] na mprempren ɔyɛ Afrika Mmea Nkɔso Foto no panyin.[4][5] N’adwuma no bi ne sɛ ɔne Graça Machel bɛyɛ adwuma wɔ nsɛm a ɛfa mmabun ho ne nhoma dodow bi a ɔde bɛboa na wasiesie.[6] Ɔsan yɛ Comic Relief adwumayɛbea no sohwɛfo. Wɔ June 2010 mu no, wɔpaw Sowa sɛ Britania Ahemman no Ahyehyɛde (CBE) no Sahene.[7]

Theo Sowa

CBE

Theo Sowa, a ɔyɛ The African Women’s Development Fund no panyin

Wɔwoo no1957 (mfe 65–66)

Cape Coast, Ghana

Ɔman:Ghana

Sukuu:Sussex Suapɔn

Ndwuma

• Ɔkyerɛwfo

•  Nnipa hokwan ho ɔbenfo

•  ɔfotufo

• Television so ɔyɛkyerɛfo

Mfe a ɔde yɛɛ adwuma1967–mprempren

Wonim no dɛ

• Nnipa a wɔyɛ edwumadzen

• Sika a wɔboaboa ano edwuma

• Nsɛm ho amanneɛbɔ

• Amanyɔkuw a ɛnyɛ ɔfa biara

Mfitiase asetra ne nhomasua

Wɔwoo Sowa wɔ Cape Coast, Ghana, wɔ afe 1957 mu, na ɔdii ne mmofraase wɔ United States of America. Wɔ afe 1967 mu no ɔde ne din kɔhyɛɛ Blessed Sacrament Convent a ɛwɔ Brighton, England, na akyiri yi ɔkɔɔ so bɛyɛɛ Abeawa Ti wɔ St Leonards-Mayfield Sukuu a ɛwɔ Mayfield, Sussex.[8]

Esiane n’agya adwuma nti, ɔtenaa Afrika aman ahodoɔ so, Europa, Asia, ne USA nso. Ne saa nti, onyaa mmusua mu nyiyim, ɔbarima ne ɔbea ntam nyiyim, nyiyim ne animtiaabu wɔ ne mmofraase pɛɛ. Nanso, ɛte sɛ nea eyinom hyɛɛ n’akannifo ho nimdeɛ a ɛkɔ so hyɛ n’asetra ne n’adwuma agyirae no mu den nkutoo.[1] Wɔ 17 Ayɛwohomumɔ 2015 no, ɔkasa tiaa Nigeria Aban a ɛyɛ brɛoo wɔ Chibok mmabaa 219 a Boko Haram kyeree wɔn wɔ 14–15 Ayɛwohomumɔ 2014. Ɔfrɛɛ Muhammadu Buhari, Nigeria Ɔmampanyin a ɔdi tumi seesei no sɛ yɛ biribi a ɛyɛ nnam wɔ atuatew a wɔko tia ne mmeawa no a wogyae wɔn no mu.[9]

Sowa kɔɔ Afrika ne Asia Adesua Sukuu wɔ Sussex Sukuupɔn mu fi 1977 kosi 1980, na onyaa abodin krataa wɔ amanaman ntam abusuabɔ mu. Wɔ sukuupɔn no mu no, na n’ani gye mmea hokwan ahorow, pɛyɛ ne atɛntrenee ho. Suapɔn akyi no Sowa dii saa anigyeɛ yi akyi na ɔdii "The Lady In Purple" wɔ Ntozake Shange agodie For Colored Girls Who Have Considered Suicide / When the Rainbow is Enuf mu. Wɔhwɛɛ sini no mu yiye na wogye toom. Akyiri yi Sowa nyaa abodin krataa a ɛkorɔn wɔ nhomasua a wɔde toto nneɛma ho mu wɔ Nhomasua Asoɛe, London Sukuupɔn mu fi 1986 kosi 1988.[10]

Ndwuma

Ɔsan nso de ne ho hyɛɛ television mu a wayɛ adwuma wɔ BBC, ITV ne Channel Four Television (1988–1991) mu a ɔde asetena mu nsɛm kyerɛ na ɔbɔɔ amanneɛ. Ɔsomm sɛ amanneɛbɔfo ne ɔkasafo wɔ dwumadi ahorow mu, a Mmoa, Abusua Nsɛm, Da wɔ Kwasida, ne nsɛm a wɔakyerɛw ne dwumadi ahorow pii ka ho. Ɔyɛɛ nkɔsoɔ sohwɛfoɔ a ɔhwɛ nkɔsoɔ so Ɔman Fekuo a ɛhwɛ Mmaratofoɔ a Wɔhwɛ wɔn ne Wɔn a Wɔsan De Wɔn Kɔtena, NACRO (1985–1987).[11] Sowa ayɛ ITV Telethon mmoa a wɔde ma kuw no muni (1990/91), wɔapaw no sɛ Duke of Edinburgh mpanyimfo bagua no muni ne Rainer Foundation mpanyimfo bagua no muni (1990/1993) ne ahotoso/adwumakuo no muni ma Conciliation Resources, a NGO a wosiesie ntawntawdi (1995/2005). Wɔ 1992 mu no, saa bere no Ɔman Ɔkyerɛwfo a ɔhwɛ Nhomasua so John Patten paw no sɛ ɔmmɛyɛ UK Ɔman Mmabun Dwumadibea no baguafo, dibea a ogyaee adwuma bere a otu kɔɔ South Africa kɔyɛɛ adwuma sɛ Commonwealth Ɔkyerɛwfo no Mfiridwuma ho Afotufo kuw no fa maa ɔman a edi kan no South Africa abatow a mmusuakuw ahorow pii wom.[6]

Sowa yɛɛ adwuma sɛ amanaman ntam ɔfotufoɔ mfeɛ pii, na ɔboaa ahyehyɛdeɛ a ɛwɔ din te sɛ UNICEF, Stephen Lewis Foundation, African Union, Department for International Development, ne UNDP, ne afoforo.[12] Na ɔsan yɛ African Grantmakers Network no guamtrani.[13] Na ɔsan nso yɛ nhyehyɛe ho ɔfotufo panyin wɔ UN Adesua a Ɛfa Mmofra ne Akodeyɛ Ho[14] (Machel Amanneɛbɔ)[15] ho na odii anim wɔ mfe anum nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ amanneɛbɔ no mu no ho. Wɔ saa dibea yi mu no, ɔde abusuabɔ sii hɔ na ɔboa ma wɔyɛɛ nhyehyɛe kaa ɔman ne amanaman ntam NGO ahorow, aban ahorow a ɛwɔ nsasepɔn anum no so ne wɔn ananmusifo a wɔwɔ New York wɔ UN adwumayɛbea ahorow no nkyɛn. Ɔdii nkitahodie anim, mfiridwuma ne amammuisɛm nyinaa, de dii amanneɛbɔ no nyansahyɛ ahodoɔ a ɛfa mmofra a wɔakyere wɔn wɔ ntawntawdie mu ne amanaman ntam NGO ahodoɔ, UN nnwumakuo a ɛfa ho, UN amammui ahyehyɛdeɛ ne aban ananmusifoɔ mpaninfoɔ a wɔwɔ UN no anim. Ne ho a ɔde hyɛɛ mmofra nsɛm mu no maa wɔpaw no sɛ Ɔmampanyin Nelson Mandela ne Awuraa Graça Machel[16] fotufo wɔ wɔn adwuma a wɔyɛe wɔ mmofra ne akannifo nsɛm ho maa Wiase Nyinaa Mmofra Kuw no.

Sɛ́ ɔkyerɛwfo no, Sowa ayɛ nhyehyɛe ho amanneɛbɔ ahorow bi ama ahyehyɛde ahorow a ɛnyɛ aban de. Ɔakyerɛw nsɛm wɔ nsɛmma nhoma ne nsɛmma nhoma ahorow a wɔasua nhoma mu na na ɔboa kɛse ma wɔkyerɛw nhoma bi a wɔato din The Impact of War on Children.[17] ne nea ɔne no kyerɛw nhoma bi a ɛfa Kuw mu adwuma a wɔne mmerante ne mmabaa yɛ ho. Ne nwoma a ɔtintim no nnansa yi ara (February 2010) ne sɛ ɔkyerɛwfoɔ a ɔboaa ne yɔnko samufoɔ wɔ Harvard Mmara Sukuu/UNICEF[18] Innocenti nwoma bi a ɛfa Mmofra ne Nsakyeraeɛ Atɛntrenee[19] a ɔne UNICEF ka ho.[20]

Edwuma a ɛkɔ do

Sowa yɛ Afrika Mmea Nkɔsoɔ Fotoɔ no kwankyerɛfoɔ.[21] Ɔsan yɛ ɔfotufoɔ ne ɔfotufoɔ a ɔde ne ho, a ne ho akokwaw wɔ amanaman ntam asetena mu nkɔsoɔ mu a ɔsi mmofra hokwan ne ahobanbɔ ho nsɛm so dua titire.[13]

Sowa yɛ Comic Relief no sohwɛfoɔ, ne Comic Relief Amanaman Ntam Mmoa Boayikuo no guamtrani,[1] ɔyɛ Stephen Lewis Fapem no Afrika Afotufoɔ Boayikuo no muni, ɔyɛ Britania Aguanfoɔ Bagua no Akannifoɔ Boayikuo no muni, ɔyɛ Evidence for Development ne ɔyɛ Graça Machel Trust no baguafo panyin. Sowa wɔ baguam paw sɛ Charity Commission for England and Wales board member.[22]

Abasobɔde ne agyede a wɔde ma

Wɔpaw no sɛ Ɔsahene a ɔhwɛ Britania Ahemman no Ahyehyɛde (CBE) so wɔ afe 2010 Ɔhemmaa Awoda Nidi mu.[7]

Nhoma ahorow

•  Ɔkyerɛwfo a ɔboaa,[23] Mmofra ne Nsakrae Atɛntrenee

•  Ɔkyerɛwfo a ɔboaa, Nkɛntɛnso a Ɔko Nya wɔ Mmofra So; a ɔne Graca Machel kyerɛwee

•  Ɔyɛ Harvard Mmara Sukuu/UNICEF Innocenti nhoma bi,[20] ‘Mmofra ne Nsakrae Atɛntrenee’ no samufo.

•  Ɔne ɔkyerɛwfo a ɔkyerɛw ‘Groupwork and IT’, ntetee nhoma a wɔde ma adwumayɛfo a wɔne mmerante ne mmabaa.[24]

Nsɛm a wɔde gyinaa so

• ^ Jump up to:a b c "Theo Sowa | Evidence for Development". www.efd.org. Retrieved 1 February 2016.

• ^ "Theo Sowa - TEDxSoweto". www.tedxsoweto.co.za. Retrieved 1 February2016.

• ^ Jump up to:a b "Women's Forum - Theo Sowa". www.womens-forum.com. Retrieved 1 February2016.

• ^ "Theo Sowa « Global Philanthropy Forum". philanthropyforum.org. Retrieved 1 February 2016.

• ^ "Theo Sowa bio". Power & Care. Retrieved 2018-10-27.

• ^ Jump up to:a b "AWDF Bio" (PDF).

• ^ Jump up to:a b