Shibam

Fi Wikipedia
Shibam
city, urban area
Official nameشبام, Shibam Sesa mu
Native labelشبام Sesa mu
Official languageArabic Sesa mu
CountryYemen Sesa mu
Located in the administrative territorial entityShibam District Sesa mu
Located in time zoneUTC+03:00 Sesa mu
Coordinate location15°55′37″N 48°37′36″E Sesa mu
Significant eventlist of World Heritage in Danger Sesa mu
Heritage designationWorld Heritage Site Sesa mu
World Heritage criteriaWorld Heritage selection criterion (iii), World Heritage selection criterion (iv), World Heritage selection criterion (v) Sesa mu
Map

Shibam Hadramawt (Arabic: شِبَام حَضْرَمَوْت, wɔkyerɛw no roman: Shibam Hadramawt) yɛ kurow a ɔwɔ Yemen. Ɔwɔ nyimpa bɛyɛ 7,000, na ɔyɛ Shibam Mantam no atrae wɔ Hadhramaut Mantam mu. Wonyim no dɛ ɔwɔ adan atsentsen a wɔdze atsɛkyɛ ayɛ, na wɔfrɛ no "Chicago a ɔwɔ Sar do" (شِيْكَاغو ٱلصَّحْرَاء), anaa "Manhattan a ɔwɔ Sar do" (مَانْهَاتَن ٱلصَّحْرَاء).

Abakɔsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Nkyerɛwee a edzi kan a woniym a ɔfa kurow no ho no fir afeha a ɔtɔ do 3 Y.B. Ná ɔyɛ Hadramawt Ahenni no ahenkurow.

Wɔ afeha a ɔtɔ do duabien mu no, na ɔyɛ nkuropɔn akɛseɛ ebasa a ɔwɔ Qu'aiti Sultanate no mu ekoro, a aka no nye Al-Mukalla na Ash-Shihr.

Wɔdze kuropɔn no too UNESCO Wiadze Agyapadze Kyerɛwtohɔ mu, wɔ afe 1982 mu.

Wɔ afe 2008 mu no, ahum bi a ɔtɔe wɔ mbea a nsu tɔ na owia bɔ kɛse no tuu Shibam.

Wɔ Yemen Ɔmanko no mu no, kurow no sɛee kakra ber a atuatewfo totow kar ɔtopae bi akyi. Na nkabom atopae nso wɔ hɔ wɔ mpɔtam hɔ. Wɔ afe 2015 mu no, UNESCO kyerɛw kurow no dzin dɛ "amandze agyapadze a ɔwɔ esian mu".

Asase Ho Nsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Kurow no wɔ Hadhramaut Mantam no finimfin-atɔe fam, wɔ Ramlat al-Sab'atayn Sar do. Nye kwan tsitsir no dze Sana’a na nkurow afoforo a xwɔ Yemen atɔe fam no bom kɔ apuei fam nsasesin no mu. Nkurow a ɔbɛn hɔ paa nye Seiyun, wimhyɛn gyinabea bi atrae, na Tarim, a nye nyinara wɔ apuei fam. Ɔkwan foforo bi a efir Alajlanya ekuraase a ɔwɔ atɔe fam no mu no dze Shibam kɔ Mukalla, amrado no ahenkurow a ɔwɔ India Po no ho no.

Wimu Tsebea[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Shibam wɔ sar do wimu tsebea a ɔyɛ hyew (Köppen: BWh). Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, Obiradzi yɛ ɔsram a ɔhɔ yɛ hyew kyɛn biara wɔ afe no mu. Sanda yɛ ɔsram a awɔw wom kyɛn biara, na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhɔ hyew yɛ 18.6 °C (65.5 °F).

hideClimate data for Shibam
Month Jan Feb Mar Apr May Jun Jul Aug Sep Oct Nov Dec Year
Average high °C (°F) 24.0

(75.2)

25.3

(77.5)

27.4

(81.3)

29.5

(85.1)

31.8

(89.2)

33.4

(92.1)

32.5

(90.5)

31.8

(89.2)

30.8

(87.4)

29.0

(84.2)

26.7

(80.1)

25.3

(77.5)

29.0

(84.1)

Daily mean °C (°F) 18.6

(65.5)

19.9

(67.8)

22.1

(71.8)

24.3

(75.7)

26.7

(80.1)

28.0

(82.4)

27.5

(81.5)

26.9

(80.4)

26.0

(78.8)

23.3

(73.9)

20.8

(69.4)

19.8

(67.6)

23.7

(74.6)

Average low °C (°F) 13.3

(55.9)

14.6

(58.3)

16.9

(62.4)

19.2

(66.6)

21.7

(71.1)

22.7

(72.9)

22.6

(72.7)

22.1

(71.8)

21.3

(70.3)

17.6

(63.7)

14.9

(58.8)

14.3

(57.7)

18.4

(65.2)

Average precipitation mm (inches) 8

(0.3)

5

(0.2)

17

(0.7)

10

(0.4)

3

(0.1)

0

(0)

3

(0.1)

4

(0.2)

1

(0.0)

0

(0)

5

(0.2)

8

(0.3)

64

(2.5)

Source: Climate-Data.org

Dan Nhyehyɛe[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Nsɛm a Hɔn aka Abom[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Shibam a mprempren ɔyɛ UNESCO Wiadze Agyapadze Bea no yɛ dzea wonyim no dɛ ɔda nsow wɔ adansi ho. Wɔdze atsɛkyɛ birikisi na ɔyɛɛ Sibam afie no nyinara, na emu bɛyɛ 500 yɛ abantsentsen, a ɔkorɔn abansor 5 kosi 11, a abansor biara wɔ dan koro anaa ebien. Wɔdze saa adansi kwan yi dzii dwuma sɛnea ɔbɛyɛ a wɔbɛbɔ hɔn a wɔtse hɔ no ho ban efi Bedouinfo ntua ho. Bee a Sibam atra hɔ bɛyɛ mfe 1,700 ni no, kurow no mu afie dodo no ara fir afeha a ɔtɔ do 16 mu. Nanso, hɔn asan asi pii mprɛn pii wɔ mfehaha kakraa a atwam no mu.

Wɔtaa frɛ Sibam dɛ "wimu kurow a akyɛ kyɛn biara wɔ wiadze". Ɔyɛ nhwɛdo a akyɛ na ɔyɛ papa a ɔfa nkuropɔn nhyehyɛe a egyina nnyinadosɛm a ɔfa adansiɛ a ɔda fam do no mu ekoro. Kurow no wɔ adan a wɔdze atsɛkyɛ ayɛ a ɔware kyɛn biara wɔ wiadze no bi, a emu bi nye sorokɔ boro mita 30 (anammɔn 98), entsi na ɔyɛ adan atsentsen a wɔdze adan akɛse ayɛ a edzi kan. Dzea ɔbɛyɛ na hɔn abɔ adan no ho ban afi nsu na nsu a ɔreworo do no ho no, ɔsɛ dɛ wɔhwɛ afasu no do daa dzenam atsɛkyɛ a wɔdze gu do foforo a wɔdze gu do no do. Wɔdze ɔfasu a wɔn abɔ ho ban etwa kurow no ho ehyia, na ɔdze dzin "Sibam kurow a wɔn ato afasu ho ban".

Nruhunahuna Ahorow[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Mframa, nsu, na ɔhyew a ɔma ɔyɛ hyew taa dze atsɛkyɛ birikisi adan no to esian mu, na ehia dɛ wɔhwɛ do ber nyinara na ama hɔn etumi ahwɛ wɔn adan no do. Nsuyir a efir ahum bi a ɔtɔe wɔ mbea a nsu tɔ na owia bɔ kɛse mu bae wɔ afe 2008 mu no kaa kurow no kɛse. Nsuyir no maa adan pii a ɔwɔ kurow no mu no fapem no sɛee, na awiei koraa no ɔmaa ɔhwee ase. Ɔsan nso yɛ bea a Al Qaeda ntua no sii wɔ afe 2009 mu.

Wɔ afe 2015 mu no, wɔdze Shibam kaa Wiadze Agyapadze Mbea a ɔwɔ esian mu ho ber a ɔmanko a emu yɛ dzen sii wɔ Yemen no. Abakɔsɛm mu adan sɛee kɛse wɔ ɔtopae kɛse a wɔtowee wɔ Sana'a no mu, na ɔda do ara wɔ esian mu fir akodzi ho.

Nfonyinsie Bea[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Hwɛ iyi Nso[sesa mu | sesa ekyirsɛm]