Shahrisabz

Fi Wikipedia
Shahrisabz
city, big city
Inception7. century BCE Sesa mu
CountryUzbekistan Sesa mu
Capital ofShakhrisabz District, Q10916017 Sesa mu
Located in the administrative territorial entityQashqadaryo Region Sesa mu
Located in time zoneUTC+05:00 Sesa mu
Coordinate location39°3′0″N 66°50′0″E Sesa mu
Significant eventlist of World Heritage in Danger Sesa mu
Heritage designationWorld Heritage Site Sesa mu
World Heritage criteriaWorld Heritage selection criterion (iii), World Heritage selection criterion (iv) Sesa mu
Map

Shahrisabz (Uzbek: Шаҳрисабз Shahrisabz; Tajik: Шаҳрисабз; Persian: شهر سبز, romanized: shahr-e sabz: "city of green" / "verdant city"; Russian: Шахрисабз) yɛ kurow a ɔwɔ ɔmantam no mu wɔ Qashqadaryo Mantam mu wɔ Uzbekistan kesee fam wɔ bɛyɛ kilomita 80 wɔ Samarkand anafo fam, na nye sorokɔ yɛ mita 622. Nyimpa dodo a wɔwɔ hɔ yɛ 140,500 (2021). Abakɔsɛm mu no, na wɔfrɛ Shahrisabz dɛ Kesh anaa Kish, na ber bi na ɔyɛ Asia finimfin fam kurow kɛse, na na ɔyɛ Sogdiana, Persia Achaemenid Ahemman no mantsam no kurow tsitsir. Wonyim no tsitsir nnɛ dɛ afeha a ɔtɔ do 14 Turco-Mongol nkonyimdzifo Timur awobea.

Abakɔsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Kan no na wɔfrɛ Shahrisabz dɛ Kesh anaa Kish ("ɔsɔ koma") na wɔdze hɔn ho bɔɔ tsetse Nautaca no ho ber tsiaa bi, na ɔyɛ Asia finimfin fam nkurow a akyɛ kyɛn biara no mu ekoro. Wɔdze sii hɔ bɛbor mfe 2,700 a etwam nyi na ɔyɛɛ Achaemenid Ahemman anaa Persia no fa fi afeha a ɔtɔ do 6 kosi 4 A.Y.B. Wɔ saa ber yi nyinara mu no, Kesh kɔɔ do yɛɛ Sogdiana, ɔmantsam kɛse bi a ɔwɔ Ahemman no mu no kurow tsitsir a ɔho hia. Nwoma ahorow a efi Achaemenid ber awiei no ka kurow no afasu a wosiesiee no ho asɛm. Wɔfrɛ no Shahrisabz fir Timurid ber do.

Alexander Ɔkɛseɛ no ɔsahene Ptolemy faa Bactria satrap na ɔyɛ nye ho dɛ ɔwɔ Persia ahengua do, Bessus, wɔ Nautaca ma enti ɔdze Achaemenid Ahemman kɛse a ber bi na ɔyɛ kɛse no baa awiei. Alexander Ɔkɛseɛ paw dɛ ɔbɛdzi n’awɔw ber mu na ohyiaa nye yer Roxanna wɔ mpɔtsam hɔ wɔ 328-327 A.Y.B. Wɔ afe 567 na 658 Y.B. Wɔ afe 710 mu no, Arabfo dzii kuropɔn no do nkonyim[4] na Mongolfo a wɔdzii Khwarezmia do nkonyim wɔ afeha a ɔtɔ do dunkron mu akyi no, ɔmantsam no baa Barlas abusuakuo no tumi ase, a ɔtse dɛ dzea hɔn abusuakuo nyinara nye saa ɔmantsam yi wɔ abusuabɔ.

Bea a Wɔwoo Timur[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Kesh nye baabi a wɔwoo Timur wɔ afe 1336 mu, na ɔyɛ mpɔtsam hɔ Barlas panyin ketsewaa bi abusua, na wɔ Timurid Ahemman no mfiase mfe no mu no, kurow no nyaa nye mmoa kɛse. Timur buu Kesh dɛ nye “kurow” na ɔyɛɛ nhyehyɛe dɛ awiei koraa no ɔbɛyɛ bea a wɔbɛto n’adamoa. Nanso, wɔ n’ahenni mu no, dwumadzibea tsitsir dan kɔɔ Samarkand mmom. Wɔ Timur ber do no, wosii wiadze adansi ho adwinni ahorow a ɔyɛ nwonwa: Ak-Saray ahemfie, Dorusiodat nkae dan no. Kurow no dzii aper dɛ wobenya ahofadzi wɔ Bukharan nnyido ase na Russiafo boaa Bukharan emir no ma odzii kurow no do nkonyim wɔ afe 1870 mu.

Abakɔsɛm Mu Mbea Ahorow[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Shakhrisyabz suzani, first half of 19th century. Suzanis played a central role in the lives of the people of Uzbekistan. This suzani derives its particular appeal from its high proportion of light and brilliant colours: golden yellow, orange, ochre and light blue. Sold for EUR 39,000 in 2015
Remains of the Ak-Saray Palace.

Nkaedum ahorow pii a ɔyɛ nwonwa a aka a efi Timurid Ahemman no mu no ama hɔn etumi akyerɛw kurow no fa dadaw no wɔ UNESCO Wiadze Agyapadze Kyerɛwtohɔ no mu. Nanso, finimfin mber mu kurow no mbea akɛse a wɔsɛee no wɔ afe 2015 mu dze yɛɛ abɔntsen do atrae na mbea a nsrahwɛfo kɔ hɔ no ama UNESCO haw hɔn. Ebetumi aba dɛ nsɛm a hɔn ahyehyɛ no betumi ayer.

Timur Ɔhyewber Ahemfie (Timur's Summer Palace), wɔyɛɛ “Ahemfie Fitaa” no ho nhyehyɛe dɛ ɛbɛyɛ nea ɛyɛ kɛse sen Timur adan nyinaa. Adwumfo a Timur pam wɔn fii Khwarezm a wodii so nkonim nnansa yi ara no na wofii ase wɔ 1380 mu. Nea ɛyɛ awerɛhow no, n’apon-abantenten akɛse a ne tenten yɛ mita 65 no afa horow nkutoo na ɛwɔ hɔ, a wɔde bruu, fitaa ne sika kɔkɔɔ mosaic ahorow ayɛ. Ak-Saray no hyɛn no atifi no, nkrataa akɛse wɔ hɔ a ɛka sɛ: "Sɛ wokasa tia yɛn tumi a – hwɛ yɛn adan!"

  • Kok Gumbaz Nkramofo Asɔredan (Kok Gumbaz Mosque / Dorut Tilovat - (Dorut Tilavat) Complex)

Nkramofo Fida asɔredan bi a Ulugh Beg sii wɔ afe 1437 mu dze hyɛɛ n’agya Shah Rukh anuonyam, a nye dzin kyerɛ “Blue Dome”. Dzea wɔfrɛ no “Adwendween Fie” no wɔ Kok Gumbaz Nkramofo Asɔredan no akyi pɛɛ, amusiei a Ulugh Beg sii wɔ 1438 mu nanso ɔda edzi dɛ wɔmfa nyɛ amusiei da.

  • Hazrat-i Imam Gyinabew (Hazrat-i Imam Complex)

East of the Kok Gumbaz is another mausoleum complex called Dorus-Saodat (Seat of Power and Might), which contains the Tomb of Jehangir, Timur's eldest and favorite son. The adjacent mosque is said to house the tomb of a revered 8th century imam Amir Kulal.

  • Timur Nda (Tomb of Timur)

Behind the Hazrat-i Imam Emsemble is a bunker with a door leading to an underground chamber, discovered by archaeologists in 1943. The room is nearly filled with a single stone casket, on which inscriptions indicate that it was intended for Timur. However, the conqueror was buried in Samarkand, not at Shahrisabz, and mysteriously, his tomb in Shahrisabz contained two unidentified corpses.

Also of interest are medieval baths and an 18th-century bazaar.

Wɔ Amandze a Agye Dzin Mu[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔ 1980 mfe no mu no, Uzbek Soviet ndwomtofo kuw Yalla kyerɛw dwom bi faa Shahrisabz ho.

Hwɛ iyi Nso[sesa mu | sesa ekyirsɛm]