Selous Agodzi Korabea

Fi Wikipedia
Selous Agodzi Korabea
game reserve
Inception1922 Sesa mu
Native labelSelous Sesa mu
IUCN protected areas categoryIUCN category IV: Habitat/Species Management Area Sesa mu
CountryTanzania Sesa mu
Located in the administrative territorial entityLindi Region Sesa mu
Coordinate location9°0′0″S 37°24′0″E Sesa mu
Significant eventlist of World Heritage in Danger, UNESCO World Heritage Site record modification Sesa mu
Heritage designationWorld Heritage Site Sesa mu
Official websitehttps://www.selousgamereserve.net/ Sesa mu
World Heritage criteriaWorld Heritage selection criterion (ix), World Heritage selection criterion (x) Sesa mu
Map

Selous Agodzi Korabea yɛ bambɔbea wɔ Tanzania n'anaafo afa mu. Wɔyɛɛ no UNESCO wiadze egyapadze wɔ afe apem ahakron eduowɔtwe ebien ɔnam mbowa ahorow a wɔwɔ mu na mbrɔ bea nara so tse ntsi. Mbowa abɔyɛfo a wɔwɔ mu no bi nye son, hipopotemɔso, gyata na ebibimu hamu kraman.

Miombo wuram mmoa ahorow no bi nye Afrika kwae mu asono, anafo fam finimfin asono tuntum, ɔkraman, gyata, Afrika wuram kraman, Afrika nantwi, Masai ɔkraman, Plains ɔsebɔ na Nile akokɔsrade. Wɔmma kwan mma nyimpa ntra hɔ daa wɔ bea a wɔakora do no. Tanzania Abɔdze mu Ndzɛmba na Nsrahwɛ Dwumadzibea no Wiadze Mmoa Dwumadzibea no na ɔhwɛ nyimpa a wɔbɛkɔ mu na dzea wobefi mu nyinara do.

Abakɔsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Germanni Tanganyika Amrado Hermann von Wissmann dzii kan paw bea no dɛ bea a hɔnabɔ ho ban wɔ 1896 mu, na ɔbɛyɛɛ bea a wɔbɔ abɔmmbɔ wɔ afe 1905. Wɔdze Frederick Selous, mmoa kɛse abɔmmbɔfo a wagye dzin na obi a odzii kan bɔɔ mmoa ho ban, a owui wɔ Beho Beho no dzin too bea no wɔ saa asasesin yi mu wɔ 1917 mu ber na ɔnye Germanfo reko wɔ Wiadze ko mu no, na Scotlandni ɔkwantufo na asase mfonyinyiyɛfo Keith Johnston awu wɔ Beho Beho wɔ 1879 mu ber a na ɔnye Joseph Thomson redzi Royal Geographical Society akwantu bi anyim akɔ Afrika Atare akɛse no mu no.

Efi afe 2005 no, wobu bea a hɔnabɔ ho ban no dɛ Gyata Ho Dwumadzibea.

Hɔnapene ɔhye do nsakrae a ɔbɛma hɔnatumi dze uranium a ɔwɔ hɔ edzi dwuma no do. UNESCO na ɔmaa ɔhye nsakrae no ho pene na ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia ho anyimdzefo na ahyehyɛdze ahorow kasa tsiaa no kɛse ebi nye Uranium-Network na Rainforest Rescue.

Tanzania ɔmampanyin John Magufuli ama kwan dɛ wɔbɛsi Stiegler’s Gorge Hydroelectric Power Station fofor a ɔyɛ 2,115MW wɔ Rufiji Asubɔntsen no do. Tumi edwumayɛbea no bɛma hɔnanya anyinam ahoɔdzen megawatt 2,100 fofor, a ɔbor Tanzania nsu mu ahoɔdzen a wɔdze ahyɛ mu a ɔyɛ megawatt 562 no mmɔho abiɛsa Dwumadzie no hyɛɛ aseɛ wɔ 26 Ayɛwoho 2019 na ɔsɛ dɛ wɔwie wɔ afe 2022. Amanaman Ntsam Nkabom Kuo a ɔhwɛ Abɔdze do (IUCN) akasa atia Tanzania Aban dɛ hɔn ansusu ho dɛ, nsunsuanso a ɔreyɛ adu 1,000 km2 no bɛnya, wɔ mmienu no nyinara do nyimpa na abɔdze a nkwa wom ahorow a ɔwɔ bea a hɔn akora do no. Nyimpa mpempem pii dze hɔn ho to asubɔntsen no do dze yi mpataayi na kuayɛ. Wobetumi abu Selous no afa horow dɛ sare a wɔmfaa hɔn nsa nkaa ho. Germanfo no anyɛ Rufiji Nsuyir Asasetaw no ho mfonyinyi da, na wɔ afe 1917 mu no, akwantu bi a Lt. E. William Boville dzi hɔn anyim kaa saa bea no ho asɛm dɛ "ɔrentumi ntena".

Nkyerɛmu[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Mbea a ɔyɛ enyigye wɔ abɔntsen do atrae no mu na Asubɔntsen Rufiji a ɔsen kɔ India Po no mu a ɔnye Mafia Supɔw no dzi nhwɛanyim na Stiegler Abon a ɔyɛ ɔtare a emu dɔ yɛ mita 100 na nye tɛtrɛtɛ yɛ mita 100 no. Ndzɛmba a ɔwɔ hɔ no bi nye sare do, Acacia savanna a ɔtaa ba, nsutsen na Miombo kwae a ɔtrɛw. Ɔwom dɛ wuram mmoa nyinara dodow dɔɔso dze, mmoa a wɔkora hɔn do no dɔɔso na mmoa dodow sua kyɛn Tanzania atifi fam nsrahwɛfo amansin a wɔtaa kɔ hɔ no.[10] Wɔ afe 1976 mu no, na asono bɛyɛ 109,000 na wɔwɔ Selous Mmoa Akorae hɔ, a saa ber no na ɔyɛ nyimpa dodow a ɔkyɛn biara wɔ wiadze. Ɔduru afe 2013 no, na dodo no do atse akɔdur bɛyɛ 13,000 – a 66% a ɔkɔɔ fam fir afe 2009 kɔsi afe 2013 ka ho. Nsɛm a ɔwɔ hɔ no dze asodzi no to amanyɛsɛmfo, mpanyimfo na aguadzifo a wɔyɛ adzifudzepɛfo a wɔboa abɔmmbɔfo no do.

Wɔda do ara dze bea a hɔn akora do no fa kɛse no ara asi hɔ ama mmoa abɔmmbɔ dzenam abɔmmbɔ ho tumi krataa dodow bi a ankorankor agye atom do, nanso hɔn akyerɛ dɛ ɔyɛ bea a wɔtwa mfonyi wɔ atsifi fam atrae a ɔwɔ Rufiji Asubɔntsen no ho no fa bi na ɔyɛ bea a nsrahwɛfo enyi gye ho. Ahɔhodan na nsraban ahorow pii wɔ hɔ a ɔwɔ asubɔntsen na ɔtare nhyehyɛe ahorow no ho tsitsiri wɔ saa bea yi. Ɔkwan a ɔyɛ dzen mmom no kyerɛ dɛ nsrahwɛfo dodow no ara dze wimhyɛn nketewa fi Dar es Salaam ba, ɔwom dɛ keteke nso betumi akɔ hɔ dze. Wɔma kwan ma hɔn antew safari wɔ Selous, na hyɛmma akwantu wɔ Rufiji no yɛ adeyɛ a nkurɔfo enyi gye ho.