Sana'a Dadaw

Fi Wikipedia

Sanaa (Arabic: صَنْعَاء, Ṣanʿāʾ [sˤɑnʕaːʔ], Yemeni Arabic: [ˈsˤɑnʕɑ]; Dedaw Kesee Fam Arabian: 𐩮𐩬𐩲𐩥 Ṣnʿw), a wɔsan kyerɛw no San'a' anaa Sana, yɛ Yemen kurow no mfinimfini. Kuropɔn no nyɛ Aban no fã, na mmom ɛyɛ "ʾAmānat al-ʿĀṣima" (أمانة العاصمة) no nniso mantam a ɛyɛ soronko. Wɔ Yemen amansan mmara ase no, Sanaa yɛ ɔman no ahenkurow, ɛwom sɛ Yemen aban no atrae no tu kɔɔ Aden, kan Yemen Kesee Fam ahenkurow wɔ Houthifo a wɔfaa no akyi dzi. Ɔmampanyin Abdrabbuh Mansur Hadi de too gua sɛ ɛyi berɛ tiaa mu ahenkurow wɔ March 2015 mu. Wɔ beaeɛ a ɛkorɔwn mitza 2,300 (anammɔn 7,500),Sanaa yɛ ahenkurow a ɛkorɔwn sen biara wɔ wiase no mu biakoro na ɛbɛn Sarawat Mmepɔw a ɛwɔ Jabal An-Nabi Shu'ayb ne Jabal Tiyal a wobu no sɛ ɛyɛ mmepɔw a ɛkorɔwn sen biara no nkyɛn wɔ ɔman no mu na ɛka wɔn a wɔkorɔwn sen biara wɔ mantɔw no mu no ho. Sanaa nnipa dwodwo bɛyɛ 3,937,500 (2012), na ɛma ɛyɛ Yemen kurow kɛsew. Ɛdzi bɛsi afe 2020 no, Sanaa nkurow akɛsew no yɛ bɛyɛ 10% wɔ Yemen nnipa dwodow nyinaa mu. Sanaa Kurow Dedaw no, a ɛyɛ UNESCO Wiase Agyapadze no, wɔ adansi ho su soronkow bi, a ɛda nsow kɛsew wɔ ne adan a ɛwɔ abansoro pii a wɔdze geometric nsusuwso ahorow asiesie mu no mu. Wɔ ntawntawdzi a ɛkɔɔ so wɔ afe 2015 mu no, ɔtopae bɔɔ UNESCO mmeae wɔ kurow dedaw no mu. Al Saleh Asɔredan a ɛso sen biara wɔ Sanaa no wɔ Kurow Dedaw no mu. Sanaa hyia nsu ho haw a emu yɛ dzen, na wɔtwe nsu fi ne nsu a ɛwɔ mu no mu ntɛmntɛm sen sɛnea wɔsan de ma no. Wɔhyɛ nkɔm sɛ kurow no mu nsu bɛsa koraa wɔ bɛyɛ afe 2030 mu, na ɛbɛma ayɛ ɔman ahenkurow a edi kan wɔ wiase a ɛbɛyɛ saa. Nsu a wɔnom no sua koraa wɔ Sanaa, na ɔhaw ahorow wɔ nsu pa ho.

Abakɔsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Tete berew[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Sɛnea Abraham som ahorow a agye dzin kyerɛ no, wɔdze Sanaa sii hɔ wɔ Yabal Nuqum mmepɔw no asea Sem, Noa babarima,na otwa to no wu akyi. Ɛbɛyɛ sɛ wonya edzin Sanaa no fi Sabaic ntini ṣnʿ mu, a ɔkyerɛw "wɔahyɛ no dzen yiye" Wodi edzin no ho adanse wɔ Sabaefo nkyerɛwee dedaw mu, a ne fã kɛsew no ara fi afeha a ɛtɔ so3 Y.B., sɛ ṣnʿw.Wɔ nnɛ bere yi mu no, amanne mu nsɛmfua nkyerɛaseɛ bi a agye dzin ka sɛ edzin Sanaa no kyerɛ "n'aguadzi ne ne nsaanodwuma a ɛkyɛn so (ebia Arabic asɛmfua aṣnaʿ a ɛyɛ ɔbea de)". Afeha a ɛtɔ so 10 Arabni abakɔsɛm kyerɛwfo al-Hamdani kyerɛwee sɛ Sanaa tetew dzin ne Azāl, a wɔankyerɛw wɔ Sabaefo nkyerɛwee biara a ɛwɔ hɔ nnɛ mu.Wɔde ɛdzin "Asal" no abataw Usal, Kahtan babarima, Sem banana, ho wɔ Bible mu nsɛm a ɛwɔ Genesis Nhoma no mu. Al-Hamdani kyerɛwee sɛ Sabaeanfoɔ na wɔtoo Sanaa afasuo wɔ wɔn sodzifow Sha’r Awtar ase, a ɔno nso yɛ akyinnyeɛ sɛ ɔsiiw Ghumdan Ahemfie wɔ kuropɔn no mu. Ɔsane dɛ Sanaa wɔ ntzi, ayɛ nkurow akɛsew mu beae titiriw ama mmusuakuw a atwa ho ahyia wɔ ɔmantam no mu ne ɔmantam no mu aguadi titiriw wɔ Arabia kesee fam. Na ɛwɔ tetew aguadi akwan atitiriw abien a ɛka Ma’rib a ɛwɔ apuei fam ne Po Kɔkɔw no bom wɔ atɔe fam no ntam. Sɛnea ɛfata ma kurow a ne din kyerɛ "wɔabɔ ho ban yiye", ɛte sɛ nea na Sanaa yɛ asraafo beae a ɛho hia wɔ Sabaefo ase.[12] Wɔdze dzi dwuma sɛ beae a wɔde wɔn akwantu ahorow no kɔe tiaa Himyar ahemman no wɔ anafo fam akyirikyiri, na nkyerɛwee pii "bɔ amanneɛ sɛ wɔbɛsan aba Sanaa nkonimdzi mu afi akodzi ahorow no mu". Wɔka Sanaa ho asɛm wɔ saa nkyerɛwee ahorow yi mu sɛ kurow (hgr) ne maḥram (mḥrm), a sɛnea A. F. L. Beeston kyerɛw no, ɛkyerɛw dɛ "beaeɛ a wɔabara anaasɛ wɔabara sɛ obi nkɔ hɔ, ɛmfa ho sɛ ɛyɛ nyamesom anaasɛ nneɛma foforo nti". . Sabaean nkyerɛwee no nso ka Ghumdan Ahemfie no din ho asɛm. Berew a Ɔhene Yousef Athar (anaa Dhu Nuwas), Himyarifo ahemfo a otwa tow no, dzi tumi no, na Sanaʽa nso yɛ Axumfo ahemfo abadiakyiri no ahenkurow. Akyiri yi atetesɛm nso ka sɛ Abisinia nkonimdifo Abrahah sii Kristofo asɔre wɔ Sanaa .

Nkramofo berew[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Imam Al-Shafi’i, afeha a ɛtɔ so 8 mu Nkramofoɔ mmaranimfoɔ ne deɛ ɔhyehyɛɛ Shafi’i mmaranim sukuu no, kɔsraa Sanaa mpɛn pii. Ɔkamfoo kurow no, na ɔkyerɛwee sɛ La budda min Ṣanʻāʼ, anaasɛ "Ɛsɛ sɛ wohu Sanaa." Wɔ afeha a ɛtɔ so 9–10 mu no, Yemenni asase ho nimdefoɔ al-Hamdani hyɛɛ kuropɔn no ahoteɛ nsow, na ɔkaa sɛ "Atenaeɛ a ɛsua koraa wɔ hɔ no wɔ abura anaa mmienu, turo ne amena atenten a ɛtetew wɔn ho wɔn ho, a ɔhaw biara nni mu, hua anaa bɔne biara nni mu." hua, esiane kɔnkrit a ɛyɛ dzen (adobe ne cob, ebia) ne adidibea pa ne mmeae a ɛho tew a wobetumi anantew nti." Akyiri yi wɔ afeha a ɛtɔ so du mu no, Persia asase ho nimdefoɔ Ibn Rustah kyerɛw faa Sanaa ho sɛ "Ɛyɛ Yemen kuropɔn — wɔrentumi nhunu ... kuropɔn kɛseɛ, nnipa dodwoɔ anaa ɛdi mu, a ɛfiri anuonyam anaa ɛdzibana ɛyɛ dɛ sene no." ." Wɔ afe 1173 mu no, Saladin, Misraim Ayyubid sultan no somaa ne nua Turan-Shah sɛ ɔnkɔfa Yemen so nkonim. Ayyubidfo no nyaa Sanaʽa so tumi wɔ 1175 mu na wɔkaa Yemen mmusuakuw aman ahorow no boom, gye atifi fam mmepɔw a Zaydi imamfo no di so no, yɛɛ ade biako. Ayyubifo no sesaa ɔman no nyamesom mu nokwaredi a ɛyɛ aban de no maa Sunni Nkramofo Abbasidfo no. Wɔ Ayyubid emir Tughtekin ibn Ayyub nniso mu no, kurow no nyaa nkɔso kɛsew. Eyinom bi ne turo nsase a ɛwɔ Sa’ilah atɔe fam mpoano a wɔfrɛ no Bustan al-Sultan, faako a Ayyubifo no sii wɔn ahemfie biako no kaa ho.Nanso, Ayyubidfoɔ tumi a wɔwɔ Sanaa so no ankɔ so daa koraa da, na ɛtɔ da bi a na wɔdze tumi tẽẽ di dwuma wɔ kuropɔn no so. Mmom no, wɔpaw Ta’izz sɛ wɔn ahenkurow bere a Aden yɛ wɔn kurow titiriw a ɛma wonya sika no.

Ottomanfo berew so[sesa mu | sesa ekyirsɛm]