Rennell Epuei

Fi Wikipedia
Rennell Epuei
island, raised coral atoll
CountrySolomon Islands Sesa mu
Located in the administrative territorial entityRennell Island Sesa mu
Located in or next to body of waterPacific Ocean Sesa mu
Coordinate location11°41′0″S 160°20′0″E Sesa mu
Significant eventlist of World Heritage in Danger Sesa mu
Heritage designationWorld Heritage Site Sesa mu
World Heritage criteriaWorld Heritage selection criterion (ix) Sesa mu
Map
Houses on the East Rennell island
Ndan a Ɔwɔ Rennell Epuei Supruw Do. (Houses on East Rennell island)

Rennell Epuei yɛ Rennell Supɔw no anafo fam fa a ɔwɔ Solomon Nsupɔw no do a hɔn akyerɛ dɛ ɔyɛ UNESCO Wiadze Agyapadze Bea. Rennell yɛ coral atoll a hɔn ama do a ɔso kyɛn biara wɔ wiadze na bea ɔwɔ East Rennell a etwa Ɔtare Tegano ho ehyia no wɔ mmoa ahorow pii a ɔwɔ hɔ.

Wɔ afe 2013 mu no, Wiadze Agyapadze Boayikuo no dze East Rennell kaa Wiadze Agyapadze a ɔwɔ esian mu no ho ɔnam ruhunahuna a ɔwɔ nnuatwa dwumadzi mu wɔ bea no boɔ a ɔda nsow wɔ amansan nyinara mu ntsi.

Bea[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Rennell wɔ Pacific Atɔe fam, na ɔyɛ Solomon Nsupɔw no anafo fam pɛɛ, na nye tsentsen bɛyɛ kilomita 86 na 15 (akwansin 53 ne 9). Ɔyɛ akoradze supɔw a hɔn ama do a ɔso kyɛn biara wɔ wiadze, na nye kɛse yɛ hekta 37,000 (acre 91,000). Kwae a ɔyɛ dzen na ɔhyɛ mu kɛse na ɔwɔ supɔw no anafo fam awiei finimfin no, Ɔtare Tegano (a wɔsan frɛ no Te Nggano), a ber bi na ɔyɛ atoll no ɔtare no wɔ; ɔtare no ani wɔ po do na nsu no yɛ nkyen. Abotan etwa ho ehyia na nsupɔw nketsewa dodo bi a wɔdze abo a wɔfrɛ no limestone ayɛ wom. East Rennell a wɔkyerɛe dɛ Wiadze Agyapadze Bea wɔ 1998 mu no wɔ supɔw no anafo fam awiei; bea no ka Ɔtare Tegano, asase a etwa ho ehyia, na po do mbea a efi supɔw no do kɔ hɔ yɛ po do akwansin ebasa no. Bea no nsɛee, ahum taa sɛe, na "wobu no dɛ ɔyɛ abɔdze mu aduruyɛdan ankasa a wɔdze yɛ nyansahu mu nhwehwɛmu."

Abakɔsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Nyimpa bɛyɛ 800 na wɔtse supɔw no do a wɔtse nkuraase aanan a etwa Ɔtare Tegano ho ehyia mu. Wɔyɛ akuafo na apofofo a wɔdze hɔn ho to do, na wɔdze hɔn ho to kwae na nsu do na ama hɔn anya hɔn ahiadze atsitsir nyinara. Wɔwiee bea no sohwɛ nhyehyɛeɛ wɔ afe 2007 mu a hɔn nye supɔ no sofoɔ a wɔgye tom dɛ wɔwɔ hokwan dɛ wɔtoa hɔn atsetsesɛm amandze nneyɛeɛ na asetena kwan do. Wosusuw dɛ eyinom nsɛe bea no, IUCN ka dɛ "amandze kwan do wurayɛ betumi ayɛ dzea ɔfata kɛse ma hɔn akora do kyɛn dɛ na asase no wɔ aban edwumayɛbea a ɔwɔ akyirikyir no tumi ase".

Nhwiren a Ɔwɔ Rennell Epuei Mu Na Mmoa a Wɔnom Nufusu[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Kwae a ɔyɛ dzen a ɔma nnomaa ahorow pii no tra no akata supɔw no do. Ɔretwa nnua wɔ supɔw no atɔe fam ano, wɔ bea a ɔwɔ bea no ekyi, na ɔdze nnomaa dodo a ɔwɔ supɔw no nyinara do no reto esian mu dzenam kwae no mbea a wohia no a ɔresɛe no do. Ne saa ntsi, wɔ afe 2013 mu no, UNESCO dze Rennell Epuei kaa nye Wiadzee Agyapadze a ɔwɔ esian mu kyerɛwtohɔ ho. Hɔn akyerɛw nnomaa ahorow eduonum wɔ supɔw no do, na eyinom mu duabien ɛkoro na ɔwɔ hɔ. BirdLife International akyerɛ bea no dɛ Nnomaa Bea a ɔho Hia (IBA) osiandɛ ɔboa nnomaa ahorow yi pii dodo, a nnuaba mmorɔnoma a wɔdze dwetɛ akata do, lories a wɔdze bibbed kɔkɔɔ ayɛ, Rennell akɔre, pygmy akɔre a hɔn ho yɛ ahabammono, cardinal myzomelas, Rennell ka ho gerygones, Rennell fantails, Melanesia nwansena a wɔkyere nwansena, Rennell shrikebills, hɔn a hɔn ani da hɔ nye Rennell a hɔn ani yɛ fitaa, na Rennell starlings.

Aboa ɛkoro a ɔwea fam a ɔɔs dɛ yɛhyɛ no nsow nye Crocker’s epo mu ɔwɔ (Crocker’s sea snake), a ɔyɛ ɔkwan bi a ɔwɔ hɔ a wohu wɔ Ɔtare Tegano mu na wonni wiadze baabiara. Bat ahorow 11 (ɛkoro a ɔwɔ hɔ), asase do ntontom ahorow 27 (ason a ɔwɔ hɔ) na nkoekoemmoa ahorow bɛyɛ 730 na ɔwɔ hɔ, a emu pii wɔ hɔ wɔ ɔmantsam no mu. Diatom na atsɛkyɛ ahorow bɛbor 300, a emu kakraa bi na ɔwɔ hɔ no, na ɔyɛ ne afifidze a ɔdɔɔso no.

Nfonyinsie Bea[sesa mu | sesa ekyirsɛm]