Río Plátano Bisophere Korabea

Fi Wikipedia
Río Plátano Bisophere Korabea
biosphere reserve, nature reserve
Part ofMesoamerican Biological Corridor Sesa mu
Inception1982 Sesa mu
IUCN protected areas categoryIUCN category VI: Protected Area with sustainable use of natural resources Sesa mu
CountryHonduras Sesa mu
Located in the administrative territorial entityMosquitia, Gracias a Dios Department Sesa mu
Coordinate location15°15′0″N 84°43′48″W, 15°36′0″N 84°48′0″W Sesa mu
Member ofMan and the Biosphere Programme Sesa mu
Significant eventlist of World Heritage in Danger, list of World Heritage in Danger Sesa mu
Heritage designationWorld Heritage Site, Tentative World Heritage Site Sesa mu
World Heritage criteriaWorld Heritage selection criterion (vii), World Heritage selection criterion (viii), World Heritage selection criterion (ix), World Heritage selection criterion (x) Sesa mu
UNESCO Biosphere Reserve URLhttp://www.unesco.org/mabdb/br/brdir/directory/biores.asp?code=HON+01&mode=all Sesa mu

Río Plátano Bisophere Korabea yɛ 5,250 kasaase a wɔdze esie wɔ La Mosquitmantew a ɔwɔ he Caribbempoano a ɔwɔ Hondura Asaase obebree na twa mu wɔ he Río PlátanƐpɔw na wɔ mboa dodow bia suro hɔn nna bi nso yɛ Hondura ɔyɛ Ɛpɔw no kese. Woayɛ wiase amanbra bea na hen pɔw fir ce 198 Wɔ 2011, UNESCO dze sɔw no tow wiase amanbra a ɔwɔ fonamu krataa do.

Abakɔsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔ 1960 mu no, wɔdze asase no too nkyɛn sɛ "Ciudad Blanca Fam Atutuw Akorae," a wɔdze tete atrae a wɔka ho asɛm sɛ wɔfrɛ no la Ciudad Blanca no din too so. Wɔsesaa akoraeɛ no din "Río Plátano Biosphere Reserve" wɔ afe 1980 mu na wɔdze kaa Wiase Agyapadze ho wɔ afe 1982 mu.

Wɔyɛɛ nhyehyɛe ne nkɔsoɔ wɔ afe 1980 mu na Department of Natural Renewable Resources dzi dii dwuma wɔ afe 1987 mu. Wɔ afe 1997 mu no, wɔkyerɛɛ 3250 km2 foforɔ sɛ beaeɛ a wɔdze bɛbɔ akoraeɛ no. Wɔ 1997 mu no, Germany Nkɔso Sikakorabea no fii nhyehyɛe bi ase a ɛbɛtrɛw akorae no mu kɛse akɔ Patuca Asubɔnten no ne Bosawas Abɔde a Nkwa Wom Akorae a ɛwɔ Nicaragua no mu. Mprempren, Germany nhyehyɛe no neɛma mu.


Mmeae a wotutu fam hwehwɛ tetefo nɛn[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Nneɛma a wɔakora so no da so ara wɔ mmeae bɛboro 200 a wotutu fam hwehwɛ tetefo nneɛma mu,a beae a Christopher Columbus dii kan baa Amerika asasepɔn no so ka ho. Afei nso, atrae a asɛe a abo a efi adan ne akwan so, abotan a wɔasen, ne nneɛma afoforo a aka ka ho wɔ beaeɛ a wɔakora so no.

Saa mmeae yi mu kakraa bi na wɔabɔ ho ban, nokwarem no wɔafow ebinom na pii yɛ ade titiriw a ɛma nsrahwɛfo kɔ hɔ. Ɛwom sɛ mfiriase no, ɔmantam no bo a ɛsom wɔ fam tutu mu no dii dwuma kɛsew wɔ beaeɛ a wɔakora so no a wɔhyehyɛɛw no ​​mu de, nanso mprempren beaeɛ a wɔakora so no twe adwene si kwae ahorow no ho banbɔ so kɛsew.

Sɛnea atetesɛm kyerɛ no, La Ciudad Blanca wɔ ɔmantam no mu. Mfe pii a atwam no, fam tutufo a wɔyɛ adwumaden ne wɔn a wɔnyɛ adwumaden pii aka sɛ wɔahu, nanso emu biara mmaa adanse a wotumi gye di na adwumayɛfo dodow no ara da so ara gye akyinnyew sɛ na ɛwɔ hɔ pɛn.

Mpɔtam hɔ nnipa dodow[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Nnipa bɛborow 2,000 a wɔyɛ aborɔfo ne nnipa a wotu kɔtra mmeae foforo a wɔdɔɔso wɔ beae a wɔakora so no.Nnipa dodow naa yɛ amammerɛ akuw anan a ɛsono wɔn koraa na wɔyɛ soronko koraa: Miskitofo, Pechfo, Garifunafo, ne ladinofo. Akuw nketewa no, Pechfo, Garifunafo, ne Miskitofo a wɔte hɔ no mu dodow no ara te atifi fam, wɔ asubɔnten no do. Saa nnipa yi wɔ hokwan ahorow wɔ asase no ho na wɔn mu dodow no ara de asase no yɛ kua. Ɛnyɛ den sɛ wɔbɛma Pechfo kuayɛ nketewa no ayɛ nea ɛbɛkɔ do

o atra hɔ daa. Kuw a ɛsõ sen biara no mu pii, ladino, fi anwafo fam hyɛn mmoa a wɔkora wɔn so no mu.[3] Asase hokwan ahorow ho ntawntawdi yɛ ade titiriw a ɛde ntawntawdi ba mmusuakuw ahorow ntam. Mprempren ntawntawdi a ɛfa asase hokwan ahorow ho no fa nnipa a wɔnyɛ kurom hɔfo a wɔtow hyɛ aborɔfo asase wuranom so na wohunahuna wɔn—a wɔhyɛ wɔn ma wofi wɔn abakɔsɛm mu nsase so.

Senea wɔ kora no[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔ 1996 mu no, beae a wɔakora so no nyaa Wiase Agyapadze a Ɛwɔ Asiane mu din. Nhyehyɛew bi a wɔde hwɛ nneɛma a wɔkora so so, a wɔdze dzii dwuma wɔ afe 2000 mu no, na ɛka ho ne macrozoning, subzoning, ne nhyehyɛw pɔtɛw a ɛfa nsɛm a ɛfa nneɛma a wɔkora so ho.[8] Macrozoning nhyehyɛe no de buffer zones, amammerɛ zones, ne nucleus zones zii hɔ. Na ahunahuna no nyinaa, titiriw wɔ nuklea mmeaeɛ no, so ate wɔ afe 2006 mu a ɛhunu nkɔsoɔ kɛseɛ wɔ mmɔdzen a wɔbɔ sɛ wɔbɛkora nneɛma so no mu, na ɛdze Wiase Agyapadze a ɛwɔ Asiane mu din a wɔdze too hɔ no fii hɔ wɔ afe 2007 mu. Nanso, firi nhwehwɛmu a wɔyɛeɛ nnansa yi wɔ afe 2010 ne 2011 mu no, ɛte sɛ nea mfasoɔ biara a wɔanya no, mfiriaseɛ no, ɛnte saa mprempren. UNESCO nnansa yi ara (2011) yɛɛ asɛmpatrɛw adwuma bi kɔɔ Rio Plátano na wohui sɛ dwumadi a mmara mma ho kwan wɔ beae titiriw no mu. Nnubɔne a wɔdze fa sum ase, asase a wotutu so ma anantwi didi, ne mpataayi ne abɔmmɔ a mmara mma ho kwan wɔ asubɔnten no ho rekɔ so mprempren. Wɔ afe 2011 mu no, UNESCO de saa akoraeɛ no too Wiase Agyapadze a ɔwɔ Asiane mu no din mu.

Wɔnam nhyehyɛw a ɔfi Department of Protected Areas & Wildlife, State Forestry Administration a ɛwɔ Honduras no hɔ so na ɛbɔ beae no ho ban, na wonya sika bi fi Wiase Nyinaa Wildlife Fund ne ankorankoro ahyehyɛde afoforo hɔ. Aban ne ahyehyɛde ahorow ne boayikuw ahorow dodow bi a ɛnyɛ aban de ayɛ nhyehyɛe ahorow a wɔde bɛkora nneɛma so na wɔde adi dwuma wɔ ɔmantam no mu. Botae titiriw a ɛwɔ beae a wɔakora so no ne sɛ ɛbɛbɔ asase no ho ban afi kwae a wobetutu ne nkɔso ho.

Nhyehyɛe a wɔde hwɛ mmoa so no botae ne sɛ wɔde mpɔtam hɔfo bɛka wɔn nneɛma a atwa wɔn ho ahyia ho denam kuayɛ nneyɛe a ɛbɛkɔ so atra hɔ daa so (hwɛ La Ruta Moskitia Ecotourism Alliance). Abibifo a wɔyɛ aborɔfo no di dwuma kɛse wɔ nneɛma a wɔkora so ho nhyehyɛw no mu, wɔ beae a wɔakora so no mu ne nea wɔakora so no akyi wɔ mmeae a wɔhwɛ mmoa so no nyinaa. Abodzin ahorow a wɔde bɛma ne agyapadze hokwan ahorow a wogye tom de facto dzii dwuma titiriw wɔ nhyehyɛw a wɔdze bɛkora nneɛma so wɔ beae a wɔakora so no mfiriase no mu. Mprempren ɛho hia sɛ wɔyɛ nhyehyɛe biara a wɔdze bɛkora nneɛma so ama beae a wɔakora so no foforo.

Nhyehyɛe a ɛfa nneɛma a wɔkora so no bisa sɛ wɔnkɔ so mfa wɔn ho nhyɛ mu sɛ wɔbɛma asase a wɔwɔ wɔ beae a wɔakora so no ne ne mpɔtam no mu ada hɔ. Ɛsɛ sɛ wɔyɛ nhwehwɛmu pii na ama wɔate bo a adekorabea no som ne ahunahuna a ebetumi aba no ase. Mprempren wonni mmɔnten so awɛmfo anaa aban adwumakuw biara a wɔde nsiyɛ rehwɛ mmeae ahorow anaasɛ wɔrewɛn

te to hɔ.