Palestina

Fi Wikipedia

Ɛyɛ asasesin a ɛwɔ Mediterranea Po no anafo fam apuei kosi Yordan Bon no mu, na wɔ nkyerɛase ahorow bi mu no, nkyerɛase no trɛw kɔ mmeae ahorow a ɛwɔ Asubɔnten Yordan apuei fam, a ɛwɔ Asia atɔe fam na ɛne Afrika atifi fam di nkitaho denam beae a ɛwɔ ne Sinai Po no so wɔ beae a nsasepɔn abien no hyiam, na ɛyɛ Levant anafo fam atɔe fa a ɛne Misraim di nkitaho no; Na ɛyɛ beae a amammerɛ, aguadi ne amammuisɛm twam na ɛtwam de ka ne titiriw wɔ nyamesom ahorow abakɔsɛm mu ho, na ɛno nti ne nkurow pii wɔ abakɔsɛm anaa nyamesom mu hia, titiriw Yerusalem. Ɛnnɛ, abakɔsɛm mu mantam no ahye gyina amammui ahyehyɛde ahorow pii a wɔde asisi so: Israel Man (a wɔde sii hɔ wɔ 1948 ɔko no mu bere a wotuu Palestinefo ɔpehaha pii fii wɔn kurom fii wɔn afie mu akyi), West Bank ne Gaza Strip, . a Israel gyee no wɔ 1967 ɔko no mu.Palestine tumidi bi a ɛhyɛ ne ho so a ɛhwɛ ɔmanfo no ɔmanfo nsɛm so fi 1994 a egyina Oslo Apam ahorow so, de ka Gaza Mantam a wɔde ahyɛ Palestine Ɔman no ase koraa no ho Tumi fi bere a Israel twee ne ho fii Gaza Strip wɔ afe 2005. Wɔ afe 2007 mu no, amammui tumi a wɔkyekyɛe wɔ mmeae a ɛwɔ ahofadi no maa tumidi baa Gaza Strip ne foforo wɔ West Bank nkurow mu. Wobu akontaa sɛ nnipa dodow a wɔwɔ saa ahye yi mu bɛyɛ nnipa 11,900,000, efisɛ nnipa a wɔwɔ abakɔsɛm mu Palestina nnɛ no fa kɛse yɛ Arabic kasafo (Nkramofo ne Kristofo), bere a emu nnipa no fa foforo no yɛ Hebri kasafo, Yudafo som akyidifo, atubrafo ne nnipa foforɔ mma, na wɔn ɔha mu nkyekyɛmu yɛ Ɛnnɛ 49%, berɛ a Arabfoɔ yɛ 46%.

Wɔ amammuisɛm mu no, Palestine yɛ ahobammɔ mmeae a emu yɛ den sen biara wɔ wiase no mu biako esiane nea amanaman ntam nnipa hokwan ahyehyɛde ahorow pii bu no sɛ ɛyɛ Israel mmara so bu a wɔde tia Palestine ɔmanfo a wɔnyɛ asraafo nti, de ka atrae dwumadi ahorow a ɛma tebea no mu yɛ den no ho, de ka mmusua mu nyiyim a wɔyɛ no ho, te sɛ sɛ Israelfo mpaapaemu ɔfasu a osii wɔ West Bank a nnipa pii buu no sɛ ɛyɛ mmusua mu nyiyim no, saa nneɛma yi nyinaa maa ahobammɔ tebea bɔne bae. Efi bere a wɔde Palestine Ɔman Aban no sii hɔ wɔ 1993 mu no, wɔde edin Palestine no adi dwuma wɔ amanaman ntam wɔ nsɛm bi mu de akyerɛ nsasesin a ɛtɔ mmere bi a ɛkyerɛ nsasesin a ɛhyɛ Palestina Aban no nniso ase. Ɛdefa Palestina abodin ho no, ɛkyerɛ nnɛ, ne titiriw fi 1948, Arabfo a wɔwɔ ɔmantam no mu nyinaa (bere a Yudafo a wɔte hɔ no mpɛ sɛ wɔmfa saa abodin yi nni dwuma mfa nkyerɛ wɔn ho).

date no[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Palestine wɔ beaeɛ a ɛyɛ fɛ wɔ Egypt, Lebanon, Syria ne Jordan ntam.Ɛyɛ nkrasɛm asase ne nnipa anibuei akokoaa.Anibuei aduonu baako twaam faa ne kuro a akyɛ paa, Yeriko, mu firi mfirihyia apem a ɛtɔ so awotwe A.Y.B. Ɛyɛ Yudafo ne Kristofo som no mmofra awotwaa, na asase yi wɔ abakɔsɛm a ɛware a egyina amammerɛ, nyamesom, aguadi ne amammuisɛm so. Wɔ Palestina no, abakɔsɛm mu adanse ka asase yi abakɔsɛm tenten a ɛka bom fi bere a edii abakɔsɛm anim no ho asɛm. Nnipa a wɔn mfe akɔ anim sen biara a wonim wɔn sɛ wɔtraa asase yi so ne Kanaanfo. Na nnipa ahorow pii na wodi ɔmantam no so, a tete Misrifo, Filistifo, Israelfo, Asiriafo, Babilonfo, Persiafo, Helafo, Romafo, Byzantinefo, Arabfo Kalifafo, Mmeamudua Ho Akodifo, Ayyubidfo, Mamlukfo, Ottomanfo, Britaniafo ne awiei koraa no Israelfo wɔ 1948 Nakba akyi.

fibea ahorow[sesa mu | sesa ekyirsɛm]