Otumfuo Nana Osei Tutu II

Fi Wikipedia
Otumfuo Nana Osei Tutu II
human
Sex or gendermale Sesa mu
Country of citizenshipGhana Sesa mu
Name in native languageNana Barima Kwaku Duah Sesa mu
Given nameKwaku Sesa mu
Family nameDuah Sesa mu
Date of birth6 Esusow Aketseaba 1950 Sesa mu
Place of birthKumasi Sesa mu
MotherNana Afia Kobi Serwaa Ampem II Sesa mu
SiblingNana Konadu Yiadom III Sesa mu
SpouseJulia Osei Tutu Sesa mu
Languages spoken, written or signedEnglish, Asante Sesa mu
Occupationconsultant, businessperson Sesa mu
EmployerMutual of Omaha Sesa mu
Position heldAsantehene Sesa mu
Educated atUniversity of Professional Studies, Accra, Osei Kyeretwie Senior High School, London Metropolitan University Sesa mu
Work locationKumasi Sesa mu
Ethnic groupAsante Sesa mu

Osei Tutu II (wɔwoo Nana Barima Kwaku Duah; Esusow Aketseaba 6 1950) ɔyɛ Esuantsehen a ɔtɔ do du-esia(16th), a wɔdze no sii adze do wɔ Ebɔbira 26,1999. Edzin Otumfuo Osei Tutu II[1] yɛ adze dzi a ofi afe ɔha a ɔtɔ do du-esuon(17th) panyin a ɔdze Esuantse Ahendzi bɔbɔɔ adze, Otumfuo OSei Tutu I. Ɔsan so yɛ Panyin pa ɔda Kwame Nkrumah Suapɔn no ano. Otumfuo Osei Tutu II yɛ Panyin a ɔda Grand Lodge a ɔwɔ Ghana ano na Sekan Kitsanyi dze ma United Grand Lodge wɔ England.

Asetsena Mu Nsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ahyɛse Bra[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔwoo no wɔ Esusow Aketseaba 6,1950 na wɔmaa no dzin Nana BarimaKwaku Duah, ba a ɔtɔ do ebiasa na abofra kakraba a ɔwɔ mba beenum no mu( mbanyin baasa na basiafo beenu) a ɔyɛ Nana Afia Kobi Serwaa Ampem II, Esuantse hemba(Ɔbaahema dze ma Esuantse). Nna n'egya Nana Kwame Boakye-Dankwa yɛ Kantinkyere wɔ Esuantse na ɔsan so yɛ Brehyia Duke wɔ Esuantse. Nana Kwame Boakye-Dankwa wui wɔ Sanda 1,2002, wɔ Kumase Esuantse.

Wɔdze Otumfuo Osei Tutu too ne nana banyin, Ɔhenenana Kwaku Duah (Nana Agari), Brahyiahene, a ɔyɛ Kantinkyiren wɔ Atwima mansin no mu.

N'ebusuafo nye Nana Ama Konadu, (Nana Konadu Yiadom III) a ɔyɛ Esuantsehen a ɔtɔ do du-anan, na Barima Kwabena Yiadom Poku a ɔaka beebi, Barima Akwasi Prempeh.

Ber a onyaa mfe enum no, Otumduo kɛtsenaa no wɔfa ahemfie, Oheneba Mensah Bonsu, a ɔyɛ Hiahen a wɔdze no sii do wɔ 1952, dɛ n'ahoboaboa wɔ ne daakye dwumadzi ho.

Osei Tutu wɔ mba beesia. N'egya wɔ mba pii wɔ n'awar fofor mu, iyinom nye Yaw Boateng, Kwaku Duah, Kwabena Agyei-Bohyen, Afua Sarpong na Ama Agyemang (Kumase,Esuantse).

Onyaa edzin Esuantsehen Osei Tutu II fitsi n'awo mu, Nana Barima Kwaku Duah, ɔyɛ dzin wɔ Esuantse adzedzi no wɔ ne nana banyin no dzin mu.

Nwomasua[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Onyaa ne mbofra skuul ntsetse wɔ Kumase 1964, ɔsan kɔr Sefwi Wiaso Ntoado Skuul hɔ na onyaa ne 'O' leve krataa a ɔmanhen a woenya ne beebi akɔ mekyerɛ Ɔmanhen a na ɔwɔ Sefwi Wiawso, Nana Kwadwo Aduhene II a nna ɔyɛ Otunmfuo ne wɔfa, Oheneba Mensah Bonsu, Hiahene kyerɛɛ no adze.Ɔsan so kɔr Osei Kyeretwie Ntoado Skuul (OKESS). Okosuaa nkontaabudze wɔ Erstwhile Institute of Professional Studies, a seseiara ɔyɛ University of Professional Studies wɔ Nkran. Ɔsan nyaa kwan wɔ Polytechnic of North London ( a seseiara ɔyɛ London Metropolitan University), hɔ na onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ Diploma in Management na Administration. Wɔdze abadobɔdze a ɔyɛ Dɔkta maa no wɔ Suapon no dwumdzi bi ase wɔ Barbican Centre wɔ Sanda 11, 2006.

Ankorankor Edwuma[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔ afe 1981 na 1985 mu no, nna ɔyɛ ɔpanyin pa ɔda Mutual Of Omaha Insurance Company no ano wɔ Toronto, Canada.

Ɔsan baa London wɔ afe 1985 mu na ɔbɛyɛɛ Ɔfesa wɔ HPCC Stonebridge Bus Garage Project, wɔ London Borough wɔ Brent. Ofi hɔ no obuee noara sikasɛm fapem, a ɔyɛ Primoda Financial Services Limited, a ɔwɔ Kilburn kwantsenpɔn no do, wɔ Morth West London. Ɔsan baa ne fie Ghana wɔ afe 1989 muna ɔhyɛɛ ne lɔre edwuma no do, a ɔyɛ Transpomech International(Ghana) Limited.

Esuantsehen (1999–Seseiara)[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Esuantsehen no yɛ nyimpa bi a wobu no yie wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Osei Tutu yɛ obi a mpɛn pii no ɔkasa fa Ghana amanyɛsɛm ho.

Ne dzin bɛgyee ntsin wɔ abɛfor ntsentsan kɛse no do wɔ ber a wo wiaa Esuantse ahendzi egudzi bi wɔ Oslo hotel wɔ Ɔbɛsɛ 2012 mu wɔ ber a na ɔrokɔ nhyiamu bi wɔ Norwegian hɔn kurowpɔn no mu.

Wɔ Dzifuu bosoom mu wɔ mfe mpem ebien na duakro(2019) mu no, ɔnye Ghana fo a wɔwɔ United Kingdom dzii Akwasidae wɔ ber a ɔkɔr nserahwɛ wɔ hɔ no. Mpanyimfo a na wɔwɔ hɔ no nye Paapa Owusu Ankomah, a ɔyɛ Ghana High Commissioner dze United Kingdom.

Wɔ Kwakwar 2020 mu no, ɔbɛyɛɛ nyimpa a odzi kan a onyaa abadobɔdze a ɔyɛ 'Pillar of Peace Award' . Iyi yɛ ber a ɔbɔɔ mbɔdzen dɛ ɔbɔboa ma asomdwee aba Dagbon ahendzi no.

Ɔsan so nyaa abadobɔdze a CIMG President's Special Award wɔ afe 2019 mu.

Asetsena[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Esuantsehen Otumfuo Osei Tutu II a ɔyɛ Esuantse ahendzi nyi no tse Manhyia Palace wɔ Kumase, Esuantse Mantɔw mu kurowpɔn na Esuantse ahendzi.

Dwuma a odzii wɔ Dagbon Ahendzi N'asomdwee Mu.

Ɔmanpanyin John Agyekum Kufuor na ɔdze Committee of Eminent Chiefs, a Osei Tutu II da ano bɔbɔɔ adze, ama aboa esiesie 2002 Dagbon ahendzi mu nsɛm no. Committee no dwumadzi nye dɛ wɔbɔboa nye afa fa nyina a ɔyɛ Andani na Abudu ebusua no bɛkasa, na woaboa ma asomdwee aba Dagbon ahendzi no mu. Committee no dze hɔn adzeserɛdze kɔtoo aban n'enyim wɔ Dzifuu 21, 2018 mu. Aban no gyee hɔn adzeserɛdze a Mahamadu IV na Yakubu II hɔn a ɔwɔ Mumu 2018 na Sanda 2019 no mu no too mu. Iyi ekyir no investiture bi ɔyɛ Bukali II na woyii no dɛ obi ogyina Dagbon ahendzi no ananmu. Wɔ Mumu 2019 mu no, Bukali II kɔseraa Otumfuo Osei Tutu wɔ Manhyia Ahenfie na ɔdze ne ndase kɛmaa no, wɔ mbɔdzenbɔ a Esuantse hen bɔe wɔ hɔn asomdwee nya no mu.

  1. Otumfuo Osei Tutu II