Okapi Hambowa Korabea

Fi Wikipedia
Okapi Hambowa Korabea
faunal reserve
Inception1992 Sesa mu
IUCN protected areas categoryIUCN category II: National Park Sesa mu
CountryDemocratic Republic of the Congo Sesa mu
Located in the administrative territorial entityIturi Province Sesa mu
Coordinate location2°0′0″N 28°30′0″E Sesa mu
AuthorityInstitut Congolais pour la Conservation de la Nature Sesa mu
Significant eventlist of World Heritage in Danger Sesa mu
Heritage designationWorld Heritage Site Sesa mu
Official websitehttps://www.okapiconservation.org/ Sesa mu
World Heritage criteriaWorld Heritage selection criterion (x) Sesa mu
Significant placeIsiro Sesa mu
Map

Okapi Hambowa Korabea yɛ hambowa korabea a ɔwɔ Ituri kwae wɔ etsifi-epuei afa mu wɔ Democratic Republic of the Congo a ɔbɛn South Sudan na Uganda hɔn hye do.

Ɔwɔ bɛyɛ km2 14,000 no, ɔyɛ kwae no fa bɛyɛ nkyem enum mu ɛkoro. Wɔ afe 1996 mu no, wɔkyerɛɛ Okapi Hambowa Korabea dɛ UNESCO Wiadze Agyapadze Bea, osian okapis a hɔn ase reyɛ atɔre pii wɔ hɔ ne abɔdze a nkwa wom nyinara a ɔdɔɔso ntsi.

Ndzɛmba a Etwa Hɛn Ho Ehyia Ho Adesua[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wim mmoa a wɔkora hɔn do no bɛyɛ Ituri Kwae no nyinara mu nkyem enum mu ɛkoro. Sɛ́ Pleistocene guankɔbea no, kwae no wɔ kwae a ɔyɛ frɔmfrɔm daa na dzea ɔyɛ ahabammono fa bi, a Mbau nnua (Gilbertiodendron dewevrei) na ɔwɔ hɔ kɛse. Nepoko, Ituri, na Epulu nsubɔntsen no kyɛn fa bea a hɔnakora do no, na kwae a ɔyɛ atsɛkyɛ etwa ho ehyia. Granite a ɔda edzi wɔ bea a hɔnakora do no atsifi fam no bɔ Encephalartos ituriensis, cycad a ɔreyɛ esian mu no atrae a ɔho hia ho ban.

Osiandɛ wim tsebea yɛ dzea ɔyɛ dzen kakra wɔ nsukyenye ber a ɔkɔ do mprɛn pii no mu ntsi, wuram mmoa akorae no, na Ituri Kwae no nyinara, bɔ abɔdze a nkwa wom kuw soronko bi ho ban. Sɛnea nye dzin kyerɛ no, Okapi Hambowa Korabea no yɛ okapifo pii atrae. Ɛduruu afe 1996 no, wɔbuu akontsaa dɛ dodo no yɛ 3900–6350, wɔ wiadze nyimpa dodo bɛyɛ 10,000–20,000 mu. Wɔ afe 1996 mu no, na asono bɛyɛ 7,500 na akontromfi 7,500 na wɔwɔ bea a wɔkora mmoa do no, ɔwom dɛ ɔbɛyɛ dɛ saa dodow no do atew kɛse wɔ nnansa yi mfe mu osian mmoa a wɔkyere hɔn sie ne amammui mu a entumi nyinara ntsi.

Mmoa afofor a wɔnom nufusu a hɔn ahu hɔn wɔ bea a hɔn akora hɔn do no bi nye ɔsebɔ, kwae mu ɛkoɔ, nsu mu chevrotain, bongo, motia adowa (Bates’s pygmy antelope), na kwae mu mprako kɛse. Ituri Kwae no yɛ bea a hɔn ahu primate ahorow 17 wɔ bea a wɔakora do no mu, ɔwɔ primate ahorow a ɔdɔɔso kyɛn Afrika kwae biara.

Nnomaa ahorow bɛbor 370 wɔ bea a wɔakora do no, na ɔyɛ mbea a ɔho hia kyɛn biara a wɔkora nnomaa do wɔ Afrika asasepɔn no do no mu ɛkoro. Nnomaa ahorow a wohu wɔ bea a wɔkora mmoa do no pii wɔ Congo Asubɔntsen no mu, a Congo peafowl a hɔn ase reyɛ atɔre no ka ho.

Mbiya Bepɔw kɛse no hwɛ Epulu akuraase no ase, na Mbuti pygmies a wotu kɔtra mbea foforo na Bantu akuafo nso tse bea a hɔn akora do no.

Abakɔsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔdze Okapi Hambowa Korabea no na ɔhyehyɛɛ Okapi Ndzɛmba a Wɔkora Do Dwumadzi (Okapi Conservation Project) no wɔ afe 1992. Dwumadzi no kɔ do boa Korabea no dzenam ntsetsee na ndzɛmba a wɔdze ma wuram mmoa awɛmfo na mmoa a wɔdze ma ma mpɔtsam a ɔbemmɛn hɔ no asetra tu mpɔn no so. Wɔdze Okapi Hambowa Korabea no kaa Wiadze Agyapadze a ɔwɔ esian mu no ho wɔ 1997. Ndzɛmba atsitsir a ɔdze esian ba bea no na kwae a wotutu, a dzea ɔdze ba tsitsir nye kua a wotwitwa na wɔhyew, na aguadzi mu abɔmmbɔ a wɔdze tɔn kwae mu nam. Sika kɔkɔɔ a wotu nso ayɛ ɔhaw ama Korabea no. Ɔdze besi afe 2005 no, ɔko a ɔkɔɔ do wɔ ɔman no epuei fam no kɔɔ Korabea no hye do, na ɔmaa n’adwumayɛfo guan anaadɛ wotuu hɔn fii hɔ. Sika a wonnya esian Democratic Republic of the Congo amammui na sikasɛm tsebea bɔne ntsi nso ayɛ ɔhaw. Yɛwɔ anyidado dɛ wobetumi ayɛ ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia ho nsrahwɛ a ɔkɔ mpɔtsam hɔ no ho nhyehyɛe, na ama hɔn anya sika pii na ama ɔmanfo anya nyimdze a ɔkɔ enyim.

Adeyɛ a Ɔnye dɛ Wɔbɛkora do, Wɔbɛwɛn anaa wɔbɛbɔ Ho Ban; A de bi a Wodze Besie Tsebea a Ahotɔ Wom anaa nye Nyinara Mu; Ndzɛmba a Wɔkora do.[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wim mmoa akorae no wɔ bea a Epulu Ndzɛmba a Wɔkora do na Nhwehwɛmu Asoɛe no wɔ, wɔ Epulu Asubɔntsen no do. Saa bea yi fi 1928 mu ber a Amerikani nyimpa ho nyimdzefo Patrick Putnam hyehyɛɛ nsraban no dɛ baabi a wɔkyere mmoa, faako a wɔkyeree wuram okapis dze hɔn kɔɔ Amerika na Europa mmoa yɛmmea ahorow no. Ɔdze besi afe 2012 no ɔda do ara dzi saa edwuma no ho dwuma, ɔwom dɛ ɔsono ɔkwan a wɔfa do yɛ no koraa dze, osiandɛ okapifo no kɔɔ do traa Congo. Wɔ afe 2012 mu no atuatsefo ntua maa okapis a hɔn afa hɔn nnommum wɔ finimfin hɔ no wuwuiɛ na wɔsii gyinaeɛ dɛ wɔdze hɔn adwen bɛsi wuram okapis a wɔbɛkora hɔn do wɔ bea a wɔkora mmoa do no nkutoo do (anyɛ yie koraa no ber dodo a ahobanmbɔ ho nsɛm wɔ hɔ). finimfin hɔ nso yɛ nhwehwɛmu na ndzɛmba a wɔkora do ho edwuma a ɔho hia pii.

Atuatewfo Tow Hyɛ Hɔn Do[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Okapi

Wɔ 24 Obiradzi 2012 mu no, Mai-Mai atuatewfo kuw bi a Paul Sadala (a wɔfrɛ no Morgan) dzi hɔn enyim na na wɔyɛ asono abɔmmbɔfo na hɔn a wotu fam a mmara mma ho kwan no tow hyɛɛ Epulu Conservation and Korabea Finimfin no do, fow ndzɛmba na wɔhyew hɔn. Wɔ ntua no mu no, wokunkum okapifo 14 a wɔwɔ finimfin hɔ no mu 13 (dzea etwa to no wuwui akyir yi osian apirakuru a onyae wɔ ntua no mu ntsi na nyimpa baanum a hɔn a wɔhwɛ wuram mmoa so baanu ka ho nso wuwui. Wɔkyeree ɔhɔfo afofor pii, mmofra nkumaa binom, nanso wogyaee hɔn nyinara akyir yi. Wɔ Dzifuu mfiase no, na ahobammbɔ tsebea no atu mpɔn osian Congo asraafo asraafo na awɛmfo a wofi Congo Wim Mmoa Ho Dwumadzibea (Congo Wildlife Authority) no ntsi, na na wɔafi ase reyɛ ahosiesie a wɔdze besiesie finimfin hɔ. Wɔ ntoboa a efi wiadze nyinara ekyi no, na hɔn asan asi wɔ ntua no akyi afe ɛkoro.

Wɔ 14 Ayɛwoho 2017 no, ntua bi sii wɔ ɔfa a ɔwɔ bea a wɔakora do a ɔbɛn Mambasa no, a ɔbɛyɛ dɛ Mai-Mai atuatewfo na wɔyɛe. Amannɔnye nsɛm ho amannyebɔfo (Britaniafo ebien na Amerikani ɛkoro) na mpɔtsam hɔ mmɔntsen do ahwɛfo pii guan a hɔn anpira hɔn, nanso wokunkum mpɔtsam hɔ Korabea adwumayɛfo enum (awɛmfo aanan na tracker bi). Wokunkum hɔn a wɔtow hyɛɛ hɔn do no mu dodo bi nso.

Hwɛ iyi Nso[sesa mu | sesa ekyirsɛm]