Niokolo-Koba Ɔman Prama

Fi Wikipedia
Niokolo-Koba Ɔman Prama
national park of Senegal, biosphere reserve
Inception1 Sanda 1954 Sesa mu
CountrySenegal Sesa mu
Located in the administrative territorial entityKedougou Region, Tambacounda Region Sesa mu
LocationSenegal Sesa mu
Coordinate location12°45′36″N 12°46′12″W Sesa mu
Member ofMan and the Biosphere Programme Sesa mu
IUCN protected areas categoryIUCN category II: National Park Sesa mu
Significant eventlist of World Heritage in Danger Sesa mu
Heritage designationWorld Heritage Site Sesa mu
World Heritage criteriaWorld Heritage selection criterion (x) Sesa mu
Significant placeTambacounda Sesa mu
UNESCO Biosphere Reserve URLhttp://www.unesco.org/mabdb/br/brdir/directory/biores.asp?code=SEN+03&mode=all Sesa mu
Map

Niokolo -Koba yɛ bea a agye dzin papaapa wɔ wiadze afaana nyinara. Ɔyɛ bea a ɔkora wiadze abakɔsɛm na afei so ɔbɔ Ɔbɔadze abɔdze ho ban wɔ ebibirim mekyerɛ '' South Eastern Senegal'' a ɔben Guinea Bissau hɔn hye no do. Wɔyɛɛ dɛm bea yi dɛ ɔbɔboa Niokolo hwim hen gyinabea.

Ɔman Prama[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔdze sii hɔ dɛ bea a wɔkora do wɔ afe 1925 mu, wɔdze Niokolo-Koba too gua dɛ ɔyɛ Senegal ɔman mmɔntsen do atrae wɔ 1 Sanda 1954. Wɔtrɛw mu wɔ afe 1969 mu, na wɔkyerɛw too hɔ sɛ Wiadze Agyapadze Bea wɔ afe 1981 mu dɛ UNESCO-MAB Abɔdze a Nkwa Wom Akorae. Wɔ afe 2007 mu no wɔdze kaa UNESCO Wiadze Agyapadze a Ɔwɔ Esiane Mu Ho Kyerɛwtohɔ ho

Efi afe 2005 no, wobu bea a wɔn abɔ ho ban no dɛ Gyata Ho Dwumadzibea (Lion Conservation Unit).

Asase Ho Nsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Adjudant-Chef Nouha Sane suspension bridge

Abɔntsen do atrae no da bea bi a ɔwɔ mbepɔw do a Gambia Asubɔntsen no fã a ɔwɔ sor no fa mu, kɔ Guinea atsifi fam atɔe hye do. Biosphere abɔntsen do atrae no ankasa yɛ bɛyɛ kilomita 9,130 ahinanan, wɔ afir kɛse bi a efi Ɔsor a ɔwɔ sor Casamance/Kolda Mantuw a ɔwɔ Guinea-Bissau hye do kɔ Tambacounda Mantuw mu kosi Guinea hye no ho kilomita ɔha a ɔbɛn Senegal anafo fam epuei fam. Nye sorokɔ fi 16m kosi 311m.

Nhwiren[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Warthog

Abɔntsen do atrae no fã kɛse no ara yɛ kwae mu savannah ne Soudan kwae a ɔso yɛ kusuu fã bi, na nsu a nnua wɔ do wɔ mbea akɛse na nsu a ɔtɔ ber bi wɔ hɔ. Afifidze ahorow bɛbor 1500 na nfonyisie bea kwae a ɔwɔ Senegal no 78% na ɔwɔ abɔntsen do atrae no mu.

Afifidze a ɔyɛ frɔmfrɔm a ɔwɔ asubɔntsen no ho no akata nnua na nnua pii do, na saa afifidze yi sesa sɛnea asase na asase tse. Wɔ nkoko na asasetaw do no, mbea akɛse wɔ hɔ a Vetiveria na savannah a ɔyɛ nhabannuru nyin. Mprɛn pii no, Paspalum arbiculare na Echinochloa na ɔwɔ sare a ɔsow do no. Sudanfo mmoa ahorow nyin wɔ kwae a ɔso yɛ kusuu no mu. Mbea bi nso wɔ hɔ a bamboo tse.

Wɔ nkoko ne kwae a ɔtse dɛ abɔdo mu no, mmoa ahorow no da Guinea kesee fam wim tsebea edzi, na liana a ɔyɛ nnua a ɔwɔ mbea a nsu tɔ na owia bɔ kɛse no dzi yiye kɛse.

Nsu mu mmoa ahorow a wɔtse nsu mu no tse asubɔntsen no ano, na wɔtaa hu afifidze a ɔyera afe biara ber a nsu no sorokɔ kɔ sor no wɔ nsuyir a anhwea wom no do. Wɔ ɔtare no ano no, kwae a ɔso yɛ kusuu na Savanna a ɔyɛ nhabannuru no nyin a egyina sɛnea ɔhɔ yɛ nwini anaadɛ asase no bɛbɔ do. Ɔtɔ mber bi a, nnua a ɔyɛ dzen a wɔfrɛ no Mimosa pigra no dzi nsutsen no finimfin.

Mmoa a Wɔwɔ Hɔ[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wonyim ɔman no mmɔntsen do atrae no dɛ ɔwɔ wuram mmoa. Senegal aban no bu akontaa dɛ mmoa ahorow 20 a wɔtse nsu ase, mpataa ahorow 60, mmoa ahorow 38 a wɔwea fam (a emu anan yɛ mpɔtorɔ) na ɔwɔ abɔntsen do atrae hɔ. Mmoa a wɔnom nufusu ahorow bɛyɛ 80 na ɔwɔ hɔ. Eyinom bi nye (ɔdze besi afe 2005) anantwi bɛyɛ 11000, hippopotomii 6000, atɔe fam eland akɛse 400, asono 50, agyata 120, akraman 150 (Kwae a wɔabɔ ho ban wɔ abɔntsen do (Lower Rim) na Bepɔw Assirik na ɔtse hɔ.(atsifi- atɔe fam anohyeto a ɔwɔ baabi a wɔkyekyɛ chimps), waterbuck 3000 (Kobus ellipsiprymnus), common duiker 2000 (Sylvicapra grimmia), colobus kɔkɔɔ dodow bi a wonnyim (Colobus badius rufomitratus) na Afrika asono kakraa bi a hɔn ho yɛ na na Afrika Atɔe fam wuram akraman (Lycaon pictus manguensis), ɔwom dɛ na wosusuw dɛ wɔbɛpopa saa canid yi ase wɔ ɔman no fã a aka nyinara dze.

Mmoa afofor a wɔnom nufusu na roan antelope, Guinea baboon, bonsu a ɔyɛ ahabammono, patas bonsu, warthog.

Wɔahu nnomaa ahorow bɛyɛ 330 wɔ abɔntsen do, tsitsir Arabian bustard, black crowned crane, Abyssinia ground hornbill (Bucorvus abyssinicus), martial eagle, bateleur (Terathopius ecaudatus), na ananse a n’anyim yɛ fitaa (Dendrocygna viduata).

Afei nso, mmoa a wɔwea fam tse dɛ akokɔsrade ahorow ebaasa, mpɔtorɔ ahorow anan wɔ hɔ.

Hwɛ iyi Nso[sesa mu | sesa ekyirsɛm]