Lordina Mahama

Fi Wikipedia

Ernestina Naadu Mills

(née Botchway) yɛ Ghana ɔkyerɛkyerɛfo ne kan Ghana Awuraa a odi kan. Na ɔyɛ kan Ghana ɔmampanyin John Atta Mills (21 July 1944 – 24 July 2012) yere, na ɔnyaa Nnipa mmoa abasobɔdeɛ a ɛfiri Health Legend Foundation hɔ.[1][2] Ɔsan nso yɛ Ghana Awuraa a ɔtɔ so mmienu firi afe 1996 kɔsi afe 2001. Ɔkyerɛɛ adeɛ mfeɛ aduasa mmiɛnsa, ɔkyerɛɛ adeɛ wɔ sukuu ahodoɔ te sɛ Aburi Girls’ Senior High School, Achimota School ne Holy Trinity Cathedral Senior High School. Wɔahyɛ no anuonyam wɔ aman foforɔ so ne Ghana wɔ ne mmoa a ɔde ama wɔ mmofra nwomasua mu.[3][4]

Ernestina Naadu Mills

Ernestina Naadu Mills wɔ 2012

Ghana Awuraa a ɔdi kan Wɔ dwumadie 7 Ɔbɛnem 2013 – 24 Ɔpɛpɔn 2012 Ɔmampanyin John Evans Atta Mills dii n’ade Lordina Mahama Ghana Awuraa a ɔtɔ so mmienu Wɔ dwumadie mu 7 Ɔbɛnem 1997 – 7 Ɔbɛnem 2001 Ɔmampanyin Jerry John Rawlings Ɔdii n’ade Ramatu Aliu Mahama Ankorankoro ho nsɛm

Ernestina Naadu Botchway

Accra,

GhanaAmanyɔkuo kuo :National Democratic Congress

Ɔhokafoɔ:John Evans Atta Mills (wuiɛ afe 2012)

Sukuu :Aburi Girl's Secondary School Winneba Specialist Training College Adwuma:Ɔkyerɛkyerɛfoɔ

Mfitiase asetra ne nhomasua

Wɔwoo Ernestina Naadu Botchway wɔ Accra maa Cornelius Teye Botchway, kokoo aguadifoɔ ne Madam Alberta Abetso Abbey, a wɔn mmienu nyinaa yɛ Prampram kuro bi a ɛwɔ Greater Accra Mantam mu. Mills kɔɔ Aburi Girl’s Secondary School wɔ sika a edi mũ a saa bere no Cocoa Marketing Board a mprempren ɛyɛ Ghana Cocoa Board (COCOBOD) de maa no so, bere a otumi twaa ne Common Entrance Examination no. Bere a onyaa ne GCE Ordinary Level adansedi krataa no, ɔde mfe abien tetee ne ho sɛ ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Specialist Training College (STC) a ɛwɔ Winneba.[5][6]

Bere a ɔkyerɛɛ ade wɔ Kototabi Mixed sukuu mu mfe abien akyi no ɔsan kɔɔ STC kɔnyaa Diploma wɔ Home Economics mu. Esiane sɛ na ɔpɛ sɛ ɔbɛkɔ so atu mpɔn bere a ɔrekyerɛ ade nti, ɔkɔɔ Ghana Sukuupɔn, Legon na owiee Bachelor of Arts abodin krataa wɔ Sociology ne Psychology mu. Ɔsan nso nyaa Nyansapɛ mu Master of Philosophy abodin krataa wɔ Sociology mu, a na ne ho akokwaw wɔ Deviant Behavior and Control mu.[5][7]

Edwuma

Bere a owiee n’akyerɛkyerɛfo ntetee adesua no ɔkyerɛɛ ade wɔ Kotobabi (One) Mixed Middle School mfe abien.[5] Bere a owiee Diploma wɔ Home Economic mu no ɔsan kɔɔ ne alma mater, Aburi Girl’s Secondary School kɔkyerɛɛ Home Economic, a ɔyɛɛ ne ho titiriw wɔ Clothing and Textile Design mu mfe akron.[6] Akyiri yi ɔkyerɛɛ ade wɔ Holy Trinity Cathedral Sukuu ne Achimota Sukuu mu. Ɔkyerɛɛ ade mfeɛ aduasa mmiɛnsa.[5][6]

Mills also served as the Director of Education in the Greater Accra Region. In her role as director she worked together with the Regional Director and five other district directors direct the teaching and learning process and ensure the smooth running of schools in the Greater Accra Region.[5][6]

Amammui mu dwumadi ahorow

Ghana Awuraa a Ɔto so Abien

Wɔ afe 1995 mu no, Wɔpaw Ne kunu, John Evans Atta Mills sɛ ɔmampanyin abadiakyiri a ɔne Jerry John Rawlings bɛtu mmirika akɔsi Kow Nkensen Arkaah ananmu bere a otuu mmirika sɛ Ghana Ɔmampanyin afe a ɛto so abien wɔ afe 1996 mu, na ɔbɛyɛɛ ɔbea a ɔto so abien bere a ɔkaa ntam sɛ onni dibea wɔ da a ɛto so 7 no Ɔpɛpɔn 1996. Ɔsom wɔ saa dwumadie no mu firi Ɔpɛpɔn 1996 kɔsi Ɔpɛpɔn 2001, na ɔne Ghana Awuraa a ɔdi kan saa berɛ no Nana Konadu Agyeman Rawlings yɛɛ adwuma, de hyɛɛ mmabaa mmofra nwomasua, mmofra nkɔsoɔ, nwomasua maa wɔn a wɔnni ahotɔ ne wɔn a wɔn mfeɛ akɔ anim wɔ ɔmanfoɔ mu yɛɛ adwuma .[8][9][10] Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so.

Ghana Awuraa a odi kan

Bere a wɔpaw Mills sɛ Ghana ɔmampanyin wɔ afe 2009 mu no, ɔbɛyɛɛ First Lady wɔ 7 January 2009 bere a ɔkaa ntam sɛ onni dibea no. Ɔsomm wɔ saa dwumadie no mu firi Ɔpɛpɔn 2009 kɔsii Ɔpɛpɔn 2012, na ɔyɛɛ adwuma de hwɛɛ sɛ wɔbɛma mmofra a wɔnni ahotɔ no nwomasua ne ne su pa atu mpɔn na wama mmabaa mmofra nwomasua akɔ anim wɔ Ghana.[11] Mills wui wɔ 24 Ɔpɛpɔn 2012 bere a na ɔwɔ dibea.[12][13]

Ernestina Naadu Mills ne Michelle Obama wɔ Washington, DC, Ɔpɛpɔn 8, 2012

Sukuu Atade a Wɔde Ma Wɔn Ho Dwumadi

Wɔ December 2009 mu no, Mills de Free School Uniform nhyehyɛe no sii hɔ a ɔne Ministry of Education ne Ministry of Local Government and Rural Development yɛɛ adwuma sɛ nhyehyɛe a wɔahyɛ sɛ wɔbɛkyekyɛ sukuu ntade ɔpepem 1.6 ama amansin 77 a wonni ahotɔ wɔ Ghana. 16] . Wɔ ahyɛaseɛ a ɛsiiɛ wɔ Kwao Larbie, kuro bi a ɛwɔ Awutu Senya Mantam mu wɔ Central Region no, sukuufoɔ 300 a wɔfiri mfitiaseɛ sukuu nsia mu a ɛne; Ahentia DA Mfitiase Sukuu, Abenful DA Mfitiase Sukuu, Bontrase DA Mfitiase Sukuu, Chochoe Anglikan Mfitiase Sukuu, Akrampa Anglikan Mfitiase Sukuu ne Kwao Larbie Anglikan Mfitiase Sukuu, wɔn mu biara nyaa atade biako a wontua hwee.[17][18]

Abeawa Mmofra Dwumadi

Mills esiane sɛ ɔyɛ nhomasua ho nimdefo nti, wɔ n’adwuma nyinaa mu sɛ ɔbea a ɔto so abien ne titiriw no ɔbea a odi kan no, na wonim no sɛ ɔyɛ ɔdeyɛfo ma abeawa abofra ne abeawa mmofra nhomasua, a bere a ɔkaa nsɛm a esi so dua wɔ hia a ɛho hia sɛ wɔde sika hyɛ mmeawa mmofra nhomasua mu wɔ Crans Montana no ka ho Forum wɔ Brussels, Belgium wɔ April 2010 mu no, Ɔkaa sɛ;

Sika a wɔde hyɛ mmeawa ne mmofra nhomasua mu no wɔ mfaso horow a ɛba ntɛm ara ne bere tenten. Ɛnyɛ sɛ ɛma mmeawa no tumi ka wɔn ho denneennen nko, na mmom ɛma wonya wɔn ho mu ahotoso na ɛma wonya tumi ma wɔde wɔn ho si hɔ yiye ma wɔde wɔn ho hyɛ ɔman kyekye mu denneennen,"—— " Sɛ́ nhomasua ho nimdefo no, m’anigye nni anohyeto bere a mihu sɛ mmeawa di mu no na sɛ́ Mmea a Wodi Kan ne yɛn aman biara mu nhyehyɛe hyehyɛfo no, ɛsɛ sɛ yɛsi gyinae sɛ yɛbɛkɔ so ama ntease kɛse ama mmeawa ne mmofra nhomasua na ɛnyɛ anofafa nko. [19] [20] [21] .

Fapem a Wɔde Ma Mmofra Nhomasua

Mills hyehyɛɛ ahyehyɛdeɛ bi a ɛnyɛ aban de a wɔfrɛ no Foundation for Child Education Ghana (FCEG) berɛ a na ɔyɛ First Lady.[4][3] Fapem a ɛyɛ ahyehyɛdeɛ a ɛgyina mpɔtam hɔ a wɔde asi hɔ sɛ ɛbɛma nwomasua anya nkɔsoɔ wɔ mpɔtam a ahiafoɔ, nkuraaseɛ ne ahiafoɔ wɔ Ghana.[4][3][22] Ahyehyɛdeɛ no adwene ne sɛ ɛbɛboa ama Ghana adu Mfirihyia Apem Nkɔsoɔ Botaeɛ 2 a ɛhwehwɛ sɛ ɛbɛnya amansan nwomasua wɔ afe 2015 awieeɛ no akɔto hɔ.[23][24]

L. R. (1)Daniel Ohene Agyekum, (4)Ernestina Mills, (5)Katie O'Malley, (6)Abotare Jonathan wɔ Annapolis, Maryland, 1 Ɔpɛpɔn 2012

Ɔnam ahyehyɛdeɛ no so, wɔ 11 Ɔbɛnem 2011 no, ɔde sukuu dan bi a ɔde sii hɔ wɔ Bornikope, mpoano mpɔtam bi a ɛwɔ Dangbe Apueeɛ Mantam a ɛwɔ Greater Accra Mantam mu wɔ Ghana no maa atitire ne mpɔtam hɔ akannifoɔ.[23] Sukuu dan no yɛ adesuadan abien ma mmofra mmofra nkɔso ɔfa, adesuadan asia ma mfitiase sukuu ne abiɛsa ma ntoaso sukuu (JHS) a adwumayɛbea ahorow, adwumayɛfo dan a wɔbom tra, nhyiam dan, kɔmputa ho nhwehwɛmu dan, ayaresabea, . nsuo nhyehyɛeɛ ne daakye a wɔbɛwie bɔɔlbɔ beaeɛ a ɛwɔ tracking field.[23][25][24]

UNESCO Youth 2012

Mills gyinaa Ghana ananmu kaa Ghana Ɔnanmusifoɔ a ɔwɔ U.S. ne Mexico, Daniel Ohene Agyekum, wɔ UNESCO Mmabun Infusion Nhyiamu a ɛkɔɔ so wɔ Annapolis, Maryland, USA.[26] Ɔkasae wɔ nhyiam no ase na ɔfrɛɛ hia a ehia sɛ aman si wɔn adwene si nsɛm a ɛfa mmabun nkɔso ho so dua. Wɔ ne dwumadi sɛ ɔbea a odi kan ase no ɔkaa mmabun adwuma a wonnya nyɛ a ɛma ohia mu yɛ den wɔ aman a afei na wɔrenya nkɔso mu ho asɛm na ɔsrɛɛ sɛ wonsusuw nneɛma ho yiye denam akwan horow a wɔbɛfa so aboa ma mmabun anya nnwuma wɔ wiase nyinaa no ho.[27][28][29]

Adɔe adwuma

SHS Asuafo Bible Dwumadi

Wɔ June 2013 mu no, Mills hyɛɛ Senior High School (SHS) Students’ Bible Project ase, a ɛyɛ adwuma a wɔne Scripture Union (SU) Ghana, ne Tyndale Publishers ayɛ biako a ne nyinaa yɛ Bible 500,000, a Tyndale House Publishers a ɛwɔ United na wotintimii States (USA), a ne bo yɛ GH¢10,000, na ɛsɛ sɛ Kyerɛwnsɛm Nkabom (SU) Ghana kyɛ ma SHS asuafo.[30][31][32] Wɔhyɛɛ Dwumadie no ase sɛ ɔkwan a wɔbɛfa so aboa ma wɔde honhom ne abrabɔ pa gyinapɛn a ɛhia na ama ɔman no akɔ n’anim akɔ Ghana mmabun mu a wosusu mfeɛ du a ɛda adi sɛ abrabɔ pa gyinapɛn wɔ Ghana wo mu no ho. Esiane sɛ na ogye Onyankopɔn asɛm di pintinn nti ɔkae wɔ saa bere no mu

'Me ne me kunu a wawu no ani gyee Onyankopɔn asɛm ho na ne wu akyi no, Bible da so ara yɛ me awerɛkyekye ne nkuranhyɛ fibea a ɛho hia sen biara; ɛnam Onyankopɔn asɛm so, wobɛtumi adi asɛnnennen biara a wobɛhyia wɔ abrabɔ mu so nkonim na ɛbɛboa wo ma woafa w'ankasa w'asetena ho asodie'' [30].

Ɛnam nhyehyɛɛ no so kyinkyin ɔman no mu de bible kɔmaa asuafoɔ wɔ sukuu ahodoɔ a wɔapaw a Tamale Mmabaa SHS a ɛwɔ Atifi Mantam mu,[33][34] Aburi Mmabaa SHS a ɛwɔ Apueeɛ Mantam mu,[35] Yaa Asantewaa Mmabaa SHS a ɛwɔ Ashanti Mantam mu, 31][32] Achimota SHS wɔ Greater Accra Mantam mu,[36] Sunyani SHS wɔ Brong Ahafo Mantam mu,[33] Sekondi Kɔlege wɔ Atɔeɛ Mantam mu,[37] Bolgatanga Mmabaa SHS wɔ Upper East Mantam mu,[33][ 38] Bole SHS wɔ Savannah Mantam mu[33] ne Wa SHS wɔ Upper West Mantam mu.[33]