Lhamo

Fi Wikipedia

Lhamo anaa Ache Lhamo, yɛ agorhwɛbea a ɔwɔ wiadze a ɔsombo wɔ Tibet a ndwom na asaw a wɔayɛ no mfeha mu ka ho, a n'anee a ɔbɛn no nye opera.

Adzeyɛ wɔ ɔkakyerɛ na nkɔmbɔtwetwe a no mu nnyɛ dzen a wɔdze aserewsɛm na serew a wɔdze da biribi edzi ka ho; agofomba no hyɛ krakrabotobi a ahosu asorɔtoo wɔ mu. Nsɛm a no ho hia a ɔfa dɛm agordzi yi ho dodowara fi India Buddhist tsetse anansesɛm ho, nkorɔfo a hɔnho hia na abakɔsɛm ho dwumadzi a ofi[1] Tibetan enyibuei mu. Mbrɛ dwumadzi no tse biara no, asaw na ahwehɛenyiwa a obiara agye ato mu da nsew wɔ Tibetan Royal Dynastic ber mu. Yehu amambra a wodzi nsɛ wɔ Bhutan na mantɔw[2] nkaa a Tibetan Budhism na Tibetan amambra hyɛ hɔn do. Wonnyi koraa no wɔwɔ skuul ebiasa a ɔda nsew wɔ Lhamo: Kyimulunga, Gyangara, na Chungba[3].

Abakɔsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Anobu nkontaa bɔɔ Ache Lhamo hɔn amambra ho hɔn abawdo fi 14th-mfeha Thang Tong Gyalpo. Lhamo wɔ sunsum mu na dza ɔnnyɛ sunsum mu ahyɛse. Kwan a wɔfa do yɛ Ache Lhamo no asesa kakra fitsi ber a wɔhyɛɛ ase wɔ 14th - 15th mfeha mu. Ndɛ, dza wɔyɛ no ahyɛse noara na wɔyɛ wɔ ber a wɔbɛhyɛ agodzi biara ase, wɔhyɛ ntar a odzi mu, wodzi dwontow, asaw na ndwom ho amambra do pɛpɛɛpɛr. Wonnyim ndzɛmba dodow mmfa Lhamo kuw hɔn mpuntu ho kesi Dalai Lama a ɔtɔ do enum, Ngawang Lobsang Gyatso (1617-1682 A. D) n'aber do. Wɔwɔ Ihamo ho nsɛm ho nsaano mfonyin a ɔwɔ Palato Ahemfie ban ho a wɔgye dzi dɛ wɔyɛɛ no mfe 1695 na 1705 mu. Anokasadwin so kyerɛ dɛ, wɔyɛɛ ntar na kaakaabotobi maa Ɔbɔmbɔfo na Ɔfarnyi wɔ Dalai Lama a ɔtɔ do enum n'aber do, ɔnam noara ankasa ne dae a wɔaso do. Ber a mfeha 19 durii no, wohun Ache Lhamo agodzi wɔ Tibet, mantɔw tsitsir kor biara a ɔwɔ kuw a ɔwɔ hɔ afebɔɔ no dzii agor wɔ nkwaado wɔ ber pii mu wɔ afe noara mu.


Ekuwekuw binom a wɔada edzi bi nye Tashi Sholpa, Chongye Phundun, Shangpa, Gyalkhara, Chungpa and Kyormulung taa ka afahyɛ a wɔagye ato mu wɔ Norbu Lhingkha, Drepung Monastery na Sera Monastery ho. Agodzifo no yɛ monkfo na nkorɔfo a wɔdze hɔnho ahyɛ som no mu a hɔn enyi gye Ihamo ho. Tibetans dodow noara taa tow arias (Tib. namthars) ma hɔnho anaa dze gye hɔn enyi wɔ nhyiamu ase. Mbrɛ lhamo amambra tse no gyina kyen na 'cymbal' do.

Tibetan kasa no mu no, wɔfrɛ opera no Al-che-lha-mo, wɔfa agodzinyi lha-mo-ba na buukuu khrab-gzhung wɔ Tibetan opera mu dɛ ɔyɛ fa susu kor a ɔyɛ Tibetan nkorɔfo hɔn amambra mu nyansa wɔ mfe apem mu. Wɔfa no dɛ ɔyɛ ''living fossil' wɔ Tibetan amambra mu, na wɔdze kaa ho dɛ 2009 UNESCO a wɔkyerɛwee wɔ ''Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity.''


Thang Tong Gyalpo[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔwɔ gyedzi bi dɛ amambra wɔhyɛɛ kwan a wɔfa do yɛ Ache Lhamo anaa Tibetan Opera ase wɔ 14th-mfeha, Thang Tong Gyalpo, a wɔwoo no wɔ peasant ebusua mu wɔ Shigatse ɔman a ɔwɔ Tibet wɔ afe 1361 mu. Ber a ɔyɛ abofra no, n'awofo dze dzin Trowobendon too no na wɔnye no kɔr bea a wɔtsetse nkorɔfo wɔ som bi mu dɛ onkosua amambra mu nyimdzee. Ɔtsenaa bea a wɔtsetse nkɔrɔfo wɔ som bi mu hɔ wɔ mfe pii mu ma ɔbɛyɛɛ nyansanyi mapa ma wɔtoo no dzin Tsuendue Sangpo. Nna ɔsan so baa Lhansa dɛ ɔrebɛper nyimdzee bebiree. Da kor bi, ohun nkorɔfo wɔ Lhansa mpoano dɛ wonntum nntwa Lhansa nsu no osiandɛ nna hɔn sika nnso. Ɔserɛɛ panyin a ɔda nsu n'ano dɛ ɔmma nkorɔfo no ntwa nsu no wɔ ber a ɔnnkɛgye hɔn sika. Panyin no boor no, nna ɔkaa dɛ ɔbɔboa ma woeesi bregye wɔ nsu no do.


Ber a ɔreper esi bregye no, nna ohia edwumayɛfo na edzɛmba a ɔdze besi. Ber a worisi bregye no wɔ Chowo Ri no, ɔfaa enuanom mbasiafo esuon fii edwumayɛfo no mu fii Tibet na ɔkyerɛɛ hɔn asaw na ndwom binom. Wɔyɛɛ ndwom no dze ntar afɛɛfɛw kaa ho; Wotuu kwan kɔr nkuronkurow na nkurase do kɛsawee dze pɛɛ sika. Yogifo no bɔɔ akyen na cymbal no wɔ ber a mbasiafo no sawee na wɔtoo ndwom. Bɔhwɛadzefo, nkorɔfo a nna hɔn enyi agye, bɔɔ agodzifo no hɔn abawdo dɛ wɔyɛ 'abosombaa' (Tibetan: Lhamo); ofir hɔ no nna wohu hɔn dɛ wɔyɛ enuanom a wɔyɛ abosombaa. (Tibetan: Ache Lhamo); Ache Lhamo amambra hyɛɛ ase fii ha yi.


Mber pii a abɛsen kɔ no, Thang Tong Gyalpo tum dze daadze sii bregye 58 na dza ɔdze ndua so yɛɛ so yɛ 60 wɔ nkuronkurow na nkurase mu. Owui wɔ ber a nna ne mfe akɔ ekyir wɔ Toe Riwoche wɔ afe 1485 mu.

Bregye ne nsii ho ndzɛmba a ɔkae da ho wɔ hɔ ndɛ wɔ mbea pii wɔ Tibet na Bhutan. Ɔbɛyɛɛ amambra maa Tibetanfo dɛ wɔdze no mfonyin na n'ahonyi bɔbɔ hɔn dan fofor ho. Odur ber a wɔresaw a, lhamo anaa opera kuw no dze no mfonyin si hɔn mfinimfin na wɔkyerɛ hɔn bu ma no.


Agodzifo a wɔda nsew[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  • Namgyal Lhamo


Hwɛ iyi so[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  • Yungchen Lhamo
  • Namling County, home to Xiangba Tibetan Opera

Mboaedze[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  1. https://muse.jhu.edu/article/196110
  2. https://www.jstor.org/stable/43187296
  3. https://www.jstor.org/stable/43187296