Jump to content

Leila Djansi

Fi Wikipedia
Leila Djansi
human
Bɔbeafemale Sesa mu
Ɔman a ofir doGhana Sesa mu
Dzin a wɔdze ama noLeila Sesa mu
Da a wɔwoo no17 Ayɛwoho 1981 Sesa mu
Bea a wɔwoo noBeṅgaḷūru Sesa mu
Languages spoken, written or signedEnglish Sesa mu
N'edwumafilm director, film producer, screenwriter Sesa mu
Educated atSavannah College of Art and Design, Mawuli School Sesa mu
Abawdobɔ a ɔwɔWorldFest Platinum Award, Africa Movie Academy Awards, Black Reel Awards, Los Angeles Film Awards, Savannah Film Festival Sesa mu
Related categoryCategory:Films directed by Leila Djansi Sesa mu

Leila Afua Djansi ( awɔwoo no 1981) yɛ Amɛrekanyi na Ghananyi Sen odwumayɛfo a ɔhyɛɛ ne sen edwuma ase wɔ Ghana Sentwa edwumakuw no mu.

Abrabɔ Ahyɛse

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔwoo Leila Afua Djansi wɔ Ayɛwoho 17 mu[1] . Nna n'egya ka wimuhɛn na ne na so yɛ nɛɛsenyi panyin. Djansi nyinii wɔ India na Ghana nyina mu. Ɔwɔ dɛ akyerɛw na sentwa nye dza n'enyi gye ho dze, naaso nna dza osi n'enyi do nye dɛ ɔbɛyɛ datser a ɔhwɛ mbasiafo hɔn honam akwaa a ɔboa awoo nko do. Mbom no, ɔpɛ a onyae no sesae ma n'enyi bɛgyee bɔndzi ho nhwehwɛmu ho. Ber a ogu do rusua bɔndzi ho nhwehwɛmu no, ɔsanee nyaa adwensakyer wɔ edwuma a ɔpɛ dɛ ɔyɛ ho ber a okehyiaa sentwanyi Sam Odoi, ma ɔnye no kasae ma ɔkyerɛɛw sen bi maa no no. Dɛm ber no, nna oedzi mfe duakron na ɔdze kyerɛɛw sen a wɔfrɛ no Babina ma Akwetey Kanyi a ɔyɛ sen hwɛe ma dɛm sen no wotumii dze baa abɔntsen no.[2]

Djansi kɔr ahyɛse skuul wɔ Kabore Primary na JHS na Mawuli School so na ɔkɔr no nsɔwdo skuul a dɛm skuul ahorow yi nyina wɔ Ho wɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana.

Ɔhyɛɛ ne sentwa ho adzesua ase wɔ National Film and Television School, naaso ofi Ghana kopuee mu wɔ United States kɔtoaa adzesua wɔ Sentwa na Tɛlɛbihyɛn Edwuma ho do wɔ Savannah College of Art and Design a onyaa mboa wɔ sentwa noara mu dɛ ɔnkɔ nkosua adze no.

Ɔbɛyɛɛ Ghana Library Board Readers Club hɔn panyin mfe ebiasa,na Djansi hyɛɛ enyigyedze ho edwuma ase wɔafe 1998 mu ber a ɔtɔɔ do ebien wɔ ahoɔfɛ akansi wɔyɛɛ no ne Mantɔw no mu ber a nna ɔwɔ ahyɛse skuul no mpɔmpɔndo no.

Djansi hyɛɛ ne sentwa edwuma ase wɔ Ghana ber a nna oedzi mfe duakron a ɔnye Ghana Film Company yɛɛ edwuma no. Djansi kyerɛɛw sen a ɔdze Legacy of Love. ma ɔhwɛe ma wɔyɛe baa abɔntsen so.

Sen a odzi kan a ɔdandaan no mu Nyɛe na Ahwɛe nyina ma owiee mudzi nye sen a ɔdze a wɔyɛɛ no afe 2009 mu ma wɔbɔɔ sen yi dzin wɔ abawdobɔdze nkyekyɛmu beberee mu wɔ Africa Movie Academy Awards ase ma onyaa Special Jury Award wɔ Overall Best Film nkyekyɛmu no mu. Sen no sanee nyaa BAFTA/LA Choice Award wɔ Pan African Film Festival ase osian mbɔdzembɔ a ɔkyerɛe wɔ sentwa mu no.

Djansi sanee boae ma wɔyɛɛ sen a ɔboa kasa tsia ndzɛmba bɔn a ɔkɔ do a nna sen no dze Sinking Sands a nna otsia basabasayɛ otsia mbasiafo ho a ɔhyɛ UNiFEM Ghana ase. Afe 2011 mu no, Djansi ne sen a ɔdze Ties That Bind nyaa Best Diaspora Film abawdobɔdze wɔ San Diego Black Film Festival ase. Iyi maa wɔbɔɔ sen no dzin dɛ ɔka AFI's New African Films Festival ase wɔ afe 2012 mu. Wɔbɔɔ sentwanyi Kimberly Elisea nna ɔno nye nyia ɔagye dzin a nna ɔwɔ dɛm sen no mu no ne dzin dɛ obotum agye Best Actress abawdobɔdze wɔ American Black Film Festival ase. Wɔsanee dze sen yi kaa Outstanding Foreign Film ho wɔ afe 2012 mu wɔ Black Reel Awardsa wɔyɛɛ no mu.

Djansi ne sen a ɔdze Like Cotton Twinesno wɔdze kaa World Fiction Section ho wɔ afe 2016 Los Angeles Film Festival ho no. Wotwaa sen no nyina wɔ mbeambea ahorow wɔ Ghana a ɔda nkowaasom a ɔkɔ do daadaa a ɔfa Amɛrekanyi a ɔyɛ Bibinyi bi a ɔnankasa baa Ghana nkuraase no mu kor dɛ ɔrebɛkyerɛ adze na ohun dɛ no suanyi basia kor a nna oedzi mfe duanan pɛr no, nna ɔyɛ no som a ɔwɔ mu no mu panyin bi n'akowaa .

Mbɔdzembɔ nkaa oetum ayɛ no bi nye Where Children Play a Mary Gray a ɔagye Grammy abawdobɔdze no nna ɔka hɔn a woyii no ho, LA Film Festival Best Episodic Television Show a ɔdze '40 and Single' a nna woyi no wɔ AMC's Urban Movie Channel do, na All The Men in my Life a nna Rochelle Ayteswɔ mu bi.

Abawdobɔdze na Dza Nkorɔfo Dze Nyim No

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Djansi ne sen a odzi kan a ɔdze "Grass Between My Lips" nyaa WorldFest Platinum abawdobɔdze wɔ afe 2009 mu. Nna sen no fa mbasiafo twatsiatwa na awar ntsɛm a ɔkɔ do wɔ Ghana n'etsifi afamu no.

Afe 2010 mu no, wɔbɔɔ ne sen kɛse a ɔdze, "I Sing of a Well" dzin wɔ Africa Movie Awards nkyekyɛmu ahorow dubiako mu. Onyaa no mu ebiasa: a nna ɔyɛ Best Sound, Best Costume, na Jury Special Award a wɔdze maa Sen a wosusu dɛ odzi mu ara yie so. Afe 2011 mu no, Djansi ne sen a ɔdze "I Sing of a Well" nyaa BAFTA/LA Pan African Film Festival Choice abawdobɔdze no.

Afe 2011 mu no, wɔbɔɔ ne sen a ɔdze "Sinking Sands" dzin wɔ abawdobɔdze nkyekyɛmu ahorow du mu wɔ Africa Movie Academy Abawdobɔdze mu. Ama K. Abebrese na wɔdze Best Actress abawdobɔdze nomaa no, na Djansi so gyeeBest Original Screenplay abawdobɔdze no.

Ne sen a ɔyɛe a otsia ebiasa , a ɔdze "Ties That Bind" no, wɔbɔɔ dzin kaa sen ahorow a obotum agye Black Reel Awards abawdobɔdze no wɔ afe 2012 mu. Ɔsanee nyaa Best Diaspora Film abawdobɔdze wɔ afe 2012 mu wɔ San Diego Black Film Festival ase.

Afe 2016 mu no, Djansi hwɛe ma wɔyɛɛ sen "Like Cotton Twines," a ɔkasa fa mbasiafo a wɔkɔsom wɔ abosom fie ahorow a ɔkɔ do wɔ Ghana no. Wɔbɔɔ sen no dzin kaa afofor ho a nna obotum agye "Best World Fiction Film" abawdobɔdze no wɔ Los Angeles Film Festival ase. aAfe 2016 mu no, onyaa Best Narrative Feature abawdobɔdze no wɔ Savannah Film Festival ase na afe 2017 mu so wɔmaa no dɛm abawdobɔdze no bi wɔ Riverbend Film Festival ase.

Sen ahorow bi a Djansi ayɛ no bi nye "40 and Single" a ɔmaa onyaa Film Independent Best Episodic abawdobɔdze wɔ afe 2018 mu na wɔyɛɛ iyi maa AMC Allblk.

  1. Nelmes, Jill; Selbo, Jule, Women Screenwriters: An International Guide, Springer (2015), p. 20, ISBN 9781137312372. Retrieved 12 January 2019.
  2. "10 Must See African Movies of the 21st Century", CNN, 02 August 2022