Kwaku Agyemang-Manu
| Bɔbea | male |
|---|---|
| Ɔman a ofir do | Ghana |
| Name in native language | Kwaku Agyemang-Manu |
| Dzin a wɔdze ama no | Kwaku |
| Ebusua dzin | Manu |
| Da a wɔwoo no | 6 Fankwa 1955 |
| Bea a wɔwoo no | Dormaa Ahenkro |
| Languages spoken, written or signed | English, Bono |
| N'edwuma | accountant, politician, minister |
| Dzibew | Member of the 7th Parliament of the 4th Republic of Ghana, Member of the 6th Parliament of the 4th Republic of Ghana, Member of the 5th Parliament of the 4th Republic of Ghana, Minister for Health of Ghana, Member of the 8th Parliament of the 4th Republic of Ghana |
| Educated at | University of Ghana |
| Work location | Bono Mantɔw |
| Member of political party | New Patriotic Party |
| Candidacy in election | 2008 Ghanaian general election, 2012 Ghanaian general election, 2016 Ghanaian general election, 2020 Ghanaian general election |
| Religion or worldview | Christianity |
Kwaku Agyemang-Manu (wɔwoo no Fankwa 6, 1955) Ghana Amanyɛnyi. Ɔno nye Mbrahyɛbaguanyi ma Dormaa mfinimfin na ɔsoafo a ɔhwɛ apɔwmudzen do. Ɔyɛ Chartered banodzifo nkontabufo na oenya Bachelor of Arts wɔ nkontaabu ho fi Ghana Suapɔn Legon mu wɔ 1989.[1][2][3][4][5][6]
Wɔwoo Agyeman-Manu wɔ Dormaa Ahenkro wɔ dɛm ber no Brong Ahafo Mantɔw mu, mprempren Bono Mantɔw mu. Onyaa ne G.C.E Ordinary Level wɔ afe 1973 mu na ne G.C.E Advanced Level wɔ afe 1975. Onyaa Bachelor of Arts wɔ Sikasɛm na Akontaabu mu wɔ Ghana Suapɔn mu wɔ afe 1979. Ɔsanso wiee Management Accountancy wɔ London School of Accountancy. Ɔbɛyɛɛ Chartered Management Accountant n Associate Member wɔ afe 1990 mu.[7]
Edwuma
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Nna ɔyɛ sikasɛm hwɛdofo wɔ Ghamot Company Limited na Toyota Ghana Company Limited so. Ɔsanso yɛ Akontaabufo Panyin Abadziekyir wɔ MIM Timber Company Limited.[2][8][4][5]
Amambu mu ndwuma
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Agyeman-Manu yɛ New Patriotic Party no kuwba na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Dormaa Finimfin Mpasuar wɔ dɛm ber no Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.[4] Ɔyɛɛ Ɔmamfo Akontaabu Boayikuw no Tsitsenanyi wɔ Mbrahyɛbagua a etwa mu ntɛmara no mu na nna ɔyɛ Ɔman Akwahosan Dwumadzibea no CEO a ɔreyɛ edwuma wɔ afe 2006 mu, nna ɔsanso yɛ Ɔmampanyin abadziekyir a ɔhwɛ Sikasɛm na Sikasɛm Nhyehyɛɛ do wɔ nkan Ɔmampanyin Kufuor aban ase (2001 kesi 2008). Dɛm aban yi mu no, ɔsoom Ɔman Ɔsoafo Abadziekyir wɔ Ndwuma a odzidzi do yi mu: Eguadzi na Ndwuma, Mfinimfin, Sikasɛm, Nkitahodzi na Akwan na Akwantu.[11][5] Ɔasom wɔ Ahyehyɛdze tse dɛ Small Arms Commission of Ghana, Ghana Revenue Authority, Bank of Ghana, na Divestiture Implementation Committee no Boayikuw mu.[11]
Kabenɛtse soafo panyin
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Esusuow-Aketseaba 2017 mu no, Ɔmampanyin Nana Akufo-Addo bɔɔ Kwaku Agyemang-Manu dzin dɛ asomfo du-akrɔn a wɔbɛhyehyɛ ne kabenɛtse no fã.[12] Wɔdze asomfo 19 no dzin kɛmaa Ghana Mbrahyɛbagua no na Aban no Kasafo, Rt. Hon. Ɔbemfo Mike Ocquaye.[12] Dɛ́ Kabinet Ɔmampanyin no, Agyemang-Manu yɛ Ɔmampanyin no mu kuw no fã na ɔboaa wɔ gyinasi nhyehyɛɛ etsitsir mu ma ɔman no.[12][13]
Boayikuw no
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Ɔyɛ Members Holding Offices of Profit Committee no kuwba.[9]
Ekyingyegye ahorow
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Woyome enyimguasesɛm
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Afe 2005 mu no, Owura Kwaku Agyemang Manu, a nna ɔyɛ Sikasɛm soafo Abadziekyir dɛm ber no wɔ Kufuor ndzido ase no, dze krataa bi a nna Sikasɛm soafo tsitsir no nnyi hɔ kɛmaa edwumakuo bi a Owura Alfred Agbesi Woyome wɔ wɔ dwumadzibea a wobesi ama CAN 2008. Afei Owura Woyome dze Ghana Aban kɔr asɛndzibea wɔ afe 2009 mu na ɔgyee atsɛmbu a ɔbor GHC ɔpepe 51, a ɔdze no ho too krataa a Owura Kwaku Agyemang Manu dze maa no do.[14][15]
Enyimguasesɛm a ɔfa nwɔ a wɔkra ho
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Kwakwar 8 2019 mu no, IMANI Center dze ma Policy & Education,[16] Think Tank a ɔwɔ Ghana no Tsitsenanyi, dzii kan bɔɔ amandzɛɛ faa adzetɔ ho mbra sobu ahorow a Ministry of Health (MoH) yɛɛ wɔ Anti-Snake Venom Serum a wɔtɔɔ mu wɔ krataa a woebue ano wɔ Facebook do dze kɛmaa Ɔsomfo no. Wɔ mbɔdzen a wɔbɔe dɛ wobesiw asɛm no ano no, wɔtsee Ɔsomfo no wɔ mpɔtamu hɔ redio dwumadzibea bi, Adom FM do dɛ ɔrobɔ nsɛm a wɔkaa dɛ wɔabu tender procurement do no gui. Wɔdze mbuae a wɔdze dzi ekyir nso kɛmaa IMANI wɔ iyi ho. [1] Ekyir yi wohunii dɛ wɔyɛɛ dɛm nsɛm a Ɔsomfo no kaa yi dze kataa nkitahodzi a wɔnye mpɔtamu hɔ edwumakuw bi a wɔfrɛ no Pharmanova yɛɛ no do. Ɔmamfo Adzetɔfo Kuw (PPA) buu atsɛn tsiaa Ɔsom Dwumadzibea no na wɔkaa ndzɛmba ahorow a woebu do wɔ n'egyinaesi no mu na wɔserɛɛ Ɔsom edwuma no dɛ wɔmma Pharmanova ndwumakuw ebien no nyɛ edwuma wɔ nsɛm fofor a wɔdze bɔto gua mbɔho ebien no ho na wɔnye hɔn a wɔaka no nhwɛ tender no bio. Wɔkaa dɛm enyiwusɛm yi ho asɛm kɛse wɔ mpɔtamu hɔ nsɛm ho amandzɛɛbɔfo mu na nyimpa pii susuu adze ntsi a Ɔsomfo no da ho ara wɔ edwuma mu ber a dɛm nokwasɛm ahorow a no mu yɛ dzen a wɔdze too no do yi ama ɔahwer nyimpa pii wɔ ɔman no mu osian edur a sgye ntɛmpɛ a noho hia nyinaa yi a wonnyi ntsi. Dze besi Ebɔw 2020 no, Ɔsomfo no abɔ mbɔdzen ahorow ahwɛ dɛ obotwa tender a wɔaka ho asɛm no mu, ebue tender fofor ama Anti-Snake Venom Serum, ebu n’enyi egu gyinaesi a PPA dze ama no do na ɔabɔ mbɔdzen dɛ ɔbɛsan dze tender fofor yi ama Pharmanova Ghana Limited.[17][18][19][20][21][22]
Kɔndɔm ho enyimguasesɛm
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Afe 2019 mu no, "Ministry of Health" buee tender maa condom wɔ tsebea ahorow a ɔyɛ nwanwa mu. Dza ɔyɛ anigye no, hɔ edwumakuw biara nnyi hɔ a anka wobotum dze kɔndɔm no ama no ammfa hɔnho annhyɛ mu, nna ɔmaa nsɛmbisa sɔree dɛ bi a wobuee tender no ano na wɔbɔɔ ho dawur kɛse dɛ mbrɛ Ɔmamfo Adzetɔ Mbra no hwehwɛ no a. Ɔyɛ enyigye nso dɛ yɛbɛhyɛ no nsew dɛ apam no sanee kɔr Pharmanova Limited nkyɛn.[23][24]
Ndur a wɔfrɛ no Pharmanova
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Edwumakuw bi a wɔakyerɛw hɔn dzin wɔ mpɔtamu hɔ a Indiafo na wɔhwɛ do no ayɛ edwuma wɔ Ghana fitsi afe 2005 na orinya nkɔenyim wɔ tender pii mu tsitsir wɔ Kwaku Agyemang Manu ber a nna ɔhyɛ Akwahosan Soafo no ase. Ghana Aban nnhyɛɛ nhwehwɛmu a odzi mu biara ase ber a mpɔtamu hɔ nsɛm ho amandzɛɛbɔfo etsintsim nsisi na tender nsakrae ho adanse kɛse no.
Ankorankor asetsena
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Agyeman-Manu yɛ Kristonyi.[8][4] Ɔawar na ɔwɔ mba beenum a wonyim hɔn.
Bagua mu ator a ɔfa ne COVID-19 tsebea ho
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Obiradzi 13, 2020 no, nsɛm ho amandzɛɛbɔfo dodow bi a wɔwɔ Ghana dze too gua dɛ ɔnye ne yer na ne babanyin enya COVID-19 na wɔregye hɔn akɔ University of Ghana Medical Center (UGMC).[25][26][27] Wɔdze Kwaku Agyemang-Manu too ayarsabea Yawda na wogyaa no Fida ber a ne yer na ne babanyin wɔ tsebea a no mu yɛ dzen mu wɔ UGMC ayarsabea a wɔhwɛ hɔn a wɔyar dzendzenndzen no. Ɔkaa dɛ, onnyaa nnhuu COVID-19 wɔ no mu. Ɔkaa iyi Kwesida ber a ɔnye nsɛm ho amandzɛɛbɔfo bi a wɔfrɛ no Afia Pokuaa, AKA Vim Lady faa tɛlefɔn do kasaa no. Ɔkaa dɛ ɔregye n’ahom nkutoo na ɔnom esikyireyar edur a ɔtaa dze dzi dwuma no.[28] Wɔka dɛ ne tsebea no ama hu aba Aban mu na mpanyimfo pii retsew hɔnho.[29] Nana Addo Dankwa Akufo-Addo, Ghana Ɔmampanyin, dze too gua wɔ Ɔman TV do dɛ n’Akwahosan Soafo no nyaa COVID-19 ampa.[30]Ɔsɛ dɛ yɛhyɛ no nsew dɛ wɔatwe NPP mbrahyɛbagua mu abatow a odzi kan wɔ Asomfo Mpasuar no akɔ ekyir bio.[31] Ɔbɛyɛ enyigye dɛ yebohu dɛ bi a atra ne tsitsiri no n’apam no ananmusifo bɔboa no bio wɔ iyi ekyir anaa.
WHO Edwumayɛkuw no hoahoa hɔnho
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Hon. Wɔafrɛ Kwaku Agyeman-Manu dɛ ɔmbɛyɛ Wiadze Akwahosan Ahyehyɛdze (WHO) mpanyimfo kuw no mu dɛ Ghana ananmusifo a ɔyɛ WHO man.[32] Wotsintsiim no pii wɔ Ghana nsɛm ho amandzɛɛbɔ mu dɛ ɔyɛ no ndwuma/ndwuma pa dɛ Ɔsomfo nye ne mfirdwuma ho nyimdzee na ama wɔapaw dɛm dzibea a ɔkorɔn yi. Ɔsɛ dɛ yɛhyɛ no nsew dɛ WHO paaw dɔm fir hɔn Aman a wɔyɛ Asomfo nkutoo mu. Osiandɛ ɔyɛ Akwahosan Soafo wɔ Ghana ntsi, ɔno ntsi na ogyinaa Ghana anan mu na nnyɛ nankasa.[33] Owura Agyeman-Manu dze noho hyɛɛ mu dɛ Afrikafo beesuon a wogyina hɔn aman anan mu no mu kor dɛ wɔbɔboa WHO edwumayɛkuw no wɔ Esusuow-Aketseaba 2020 mu.[34]
- ↑ "Hon. Kwaku Agyemang Manu is New Health Minister". Ghana Health Nest (in American English). 2017-01-10. Archived from the original on 2017-02-11. Retrieved 2017-02-09.
- ↑ 2.0 2.1 Pulse. "Kwaku Agyemany-Manu – Kwaku Agyemany-Manu – Pulse". pulse ghana (in American English). Archived from the original on 2017-02-11. Retrieved 2017-02-09.
- ↑ "178 Covid-19 In School – Health Minister". DailyGuide Network (in American English). 2020-07-21. Retrieved 2020-07-25.
- ↑ 4.0 4.1 "Parliament of Ghana". parliament of Ghana. Archived from the original on 2023-03-28. Retrieved 2020-07-25.
- ↑ 5.0 5.1 "Minister". Ministry Of Health (in American English). Retrieved 2020-07-25.
- ↑ "Lack of facilities impede healthcare service delivery in Oti – Osei Kufuor Afreh – MyJoyOnline.com". myjoyonline (in American English). Retrieved 2021-05-19.
- ↑ "Kwaku Agyeman-Manu, Biography". ghanaweb. Retrieved 2022-08-10.
- ↑ "Ghana MPs – MP Details – Agyeman-Manu, Kwaku". ghanamps. Retrieved 2017-02-09.