Joshua Alabi

Fi Wikipedia
Joshua Alabi
human
Sex or gendermale Sesa mu
Country of citizenshipGhana Sesa mu
Given nameJoshua Sesa mu
Family nameAlabi Sesa mu
Date of birth1 Ebɔw 1958 Sesa mu
Languages spoken, written or signedEnglish Sesa mu
Occupationpolitician, university teacher Sesa mu
Position heldMember of the 2nd Parliament of the 4th Republic of Ghana Sesa mu
Educated atUniversity of Strathclyde, University of Professional Studies, Accra, Plekhanov Russian Economic University Sesa mu

Joshua Alabi (wɔwoo no 1 Ebɔw 1958) yɛ Ghananyi nwomanyimfo na amammuifo a wɔatsetse no wɔ Russia, a ɔsom dɛ Ɔpanin Abadiakyir a ɔdzi kan wɔ Edwumayɛfo Adzesua Suapɔn, Accra (UPSA) fir afe 2012 kɔsi afe 2016. Ɔdzii kan yɛɛ edwuma dɛ Rector wɔ saa asoe korɔ no ara mu fir afe 2009 kɔsi afe 2012 na Pro-Rector fir afe 2005 kɔsi afe 2008. Wɔ Ghana amammuisɛm mu no, Alabi yɛ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbaguanyi a ɔhwɛ Krowor Mantsam mu wɔ Greater Accra fir afe 1997 kɔsi afe 2001 na Ɔman soafo a ɔhwɛ Greater Accra na Atsifi Mpɔtsam do fir afe 1997 kɔsi afe 2001.

Alabi yɛ National Democratic Congress no munyi na odzii akuw no nhyehyɛe fofor anyim wɔ Greater Accra mantsam mu wɔ afe 2001 mu ber a kuw no dzii nkogu wɔ afe 2000 abatow no mu wɔ ɔsɔretia no anyim no. Wɔ nhyehyeɛ fofor no ekyi no, ɔbɛyɛɛ kan Ɔmanpanyin a ɔdzi kan wɔ ɔman no mu a ɔsii akan na ɔdzii nkonyim dɛ NDC Ɔmantsam Titsenanyi wɔ Greater Accra Mantsam mu fir afe 2001 kɔsi afe 2005.

Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ɔyɛ Ga abusuakuo no munyi a ɔfir Nungua, wɔwoo Alabi 1 Ebɔw 1958 wɔ Accra. Ná nye papa yɛ kar ho edwumayɛfo na okuafo na na nye maame yɛ eguadzifo. Ɔnyaa nye mfitiaseɛ na finimfin sukuu adzesua wɔ St. John’s Preparatory School (mprempren St. John’s Grammar School) a ɔwɔ Achimota, Accra kurotsia, fir 1965 kɔsi 1971. Afei ɔkɔɔ Tamale Ntoado Sukuu mu kɔyɛɛ nye ntoado sukuu adzesua wɔ baabi a onyaa Ordinary na Advanced-Level Certificates no fi 1971 kosi 1976.

Alabi wiee nye edwumayɛ ho ntsetsee wɔ Akontaabu na Edwumayɛ ho wɔ saa ber no Institute of Professional Studies (IPS) fi 1976 kosi 1980. Akyir yi ɔkɔɔ Europa kɔhwehwɛɛ master’s degree ebien; ɛkoro nye Mfiridwuma Sikasɛm (MSc) a ɔfir Moscow Asoeɛ a ɔhwɛ Ɔman Sikasɛm do, Plekhanov (mprempren Russia Sikasɛm Sukuupɔn) wɔ afe 1986 mu na MSc wɔ Amanaman Ntsam Edwumayɛ mu wɔ Strathclyde Suapɔn a ɔwɔ Glasgow Scotland baabi a ɔmaa Mushod Abiola Nkonyimdzi a ɔfa Edwumayɛ ho wɔ Edwumayɛ mu wɔ afe 1992 mu.

Ɔyɛ Ɔbenfo a ɔhwɛ eguadzi nwomasua do wɔ UPSA, ɔyɛ Chartered Institute of Marketing (CIM), Ghana no munyi, ɔyɛ Ghana Institute of Taxation no munyi na Chartered Institute of Bankers, Ghana no munyi.

Nwomasua Mu Edwuma[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ber a Alabi wiee nye edwumayɛ ho ntsetsee wɔ IPS no, ɔfaa ɔkyerɛkyerɛ edwuma wɔ Northern School of Business wɔ Tamale fi 1980 kosi 1981 ansa na ɔrekɔ Soviet Union akɔhwehwɛ nye nwomasua abodzin ahorow. Ansa na wɔrepaw no dɛ Sukuu Ɔpanyin Abadiakyir no, Alabi dzii bɛbor mfeɛ duebien wɔ n’asetena mu dɛ Ɔkyerɛkyerɛfo fir afe 1987 kɔsi afe 2005. Wɔ ber no mu no ɔbɛyɛɛ edwumayɛbea no Tsetsenanyi wɔ afe 1989 mu, kɔɔ Edwumayɛkuo no Panyin fir afe 2003 kɔsi afe 2005 .Suapɔn no maa no dzibea dɛ Ɔkyerɛkyerɛfo Panyin wɔ afe 2001 mu, na ɔbenfo boafo wɔ afe 2008 mu wɔ sukuupɔn no Aban Bagua no mu, ber a oduu gyinapɛn ahorow a sukuupɔn no Apaw na Nkɔdo Boayikuw no dze sii hɔ ma nkɔanyim no ekyi. Ɔnyaa dzibea dɛ Pro-Rector fir afe 2005 kɔsi afe 2008, na Rector fir afe 2008 kɔsi afe 2012.

Wɔ ahyehyɛdze gyinabea no, Alabi asom wɔ Boayikuo dodo bi mu a dzea ɔka ho nye: UPSA Aban Badwa, Mbra Boayiku, Sikasɛm Boayiku, Adzesua Badwa, Edwumayɛku, Nhyehyɛeɛ na Ndzɛmba Boayiku, na Sikasɛm Bɔgyete(budget) Boayiku. Ɔadzi Boayiku fofor a ɔka ho nye, Nkɔdo Boayiku, Nwoma Boayiku, Nhwehwɛmu na Nhyiam Boayiku ɛna Nwomakorabea Boayiku no Tsetsenanyi.

Amanyɛsɛm Abrabɔ[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Dɛ́ Mbrahyɛbguanyi[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Nyimpa a wɔwɔ Krowor Mantɔw a ɔwɔ Greater Accra mantɔw mu no na wɔpaw Alabi wɔ National Democratic Congress (NDC) tekiti do dɛ hɔn Mbrahyɛbaguanyi fi 1997 kosi 2001. Ber a na ɔwɔ mbrahyɛbagua no mu no, Alabi nso yɛɛ mbrahyɛbagua no Edwumayɛ Boayikuw no munyi (1997 kosi 2001); na mbrahyɛbagua no Boayikuw a wɔpaw a ɔhwɛ Edziban na Kuadwuma do no munyi (1997 kosi 2001).

Dɛ́ Ɔman Soafo No[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ɔno na ɔpaw no saa ber no, na ɔyɛ ɔmanpanyin a ɔyɛ Ghana, Flt. Lt. Jerry John Rawlings dɛ Greater Accra Ɔmantɔw Soafo (Regional Minister), ekyir wɔdze no kɔɔ Etsifi Fam Mantɔw no dɛ ɔnkɔsom dɛ Mantɔw Soafo (Regiona Minister) na afei ɔsan tu kɔɔ Creater Accra Mantɔw mu, eyi sii wɔ 1997 na 2001 ntsam . Ɔdzii Ɔmantɔw Ahobambɔ Bagua a ɔwɔ Greater Accra na Etsifi Fam Mmantɔw no enyim dɛ oguamtranyi fi 1997 kosi 2001.

Ber a NDC dzii nkogu wɔ afe 2000 abatow no mu no, wɔpaw Alabi dɛ Greater Accra Ɔmantɔw Nhyehyɛe Boayiku no guamtranyi. Ɔno ekyi ber tsiaa bi no, wɔpaw no dɛ Greater Accra Mantɔw mu Oguamtranyi wɔ NDC fir afe 2001 kɔsi afe 2005. Ɔsan nso bɛyɛɛ Ɔsatuo Ntsamgyinafo maa Ɔbenfo (Prof.) John Atta Mills a wawu no ɔsatuo no wɔ afe 2004 mu.

Ber a na ɔyɛ ɔsuanyi wɔ Europa no, na Alabi yɛ Ambassador ma Ghana sukuufo, na odzii NUGS Oguamtranyi Europe dzibea ahorow fi 1985 kosi 1986, NUGS President USSR mfe ebien, fi 1983 kosi 1985, na NUGS Moscow Oguamtranyi Abadziakyir (Vice-president) fi 1982 kosi 1983. Sɛnea NUGS, Oguamtranyi, Alabi dzii “The Medicines for Health Project” enyim na wɔ afe 1984 mu no ɔboaboaa nnuru dodow bi ano na ɔdze kɔmaa saa ber no Ɔman Tsetsenanyi, Flt. Lt. Jerry John Rawlings maa Ghana manfo wɔ ber a sikasɛm mu ahokyer no kɔɔ sor wɔ 1980 mfeɛ no mfitiase mu.

Agumadzi Ho Nhyehyɛe[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔ agumadzi mu no, na Alabi yɛ Ɔkyerɛwfo Panyin ma Ghana League Clubs Association (GHALCA) fi afe 1994 kosi afe 1997. Na ɔyɛ Ghana Bɔɔlbɔ Kuw no mpanyimfo kuw (GFA) no munyi na Ghana Black Stars Boayikuw a Ɔhwɛ Nsɛm do (Management Committee) no ntsamgyinafo fi 1994 kosi 1997.

N'abrabɔ[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Alabi yɛ Kristonyi. Ɔwar Goski B. Alabi a ɔno nso yɛ nwomanyimfo na ɔyɛ Edwumayɛ na Akannyifo ho ɔbenfo (Quality Management and Leadership). Wɔwɔ mma ebien.

Edwumayɛfo Dwumadzi Afofor[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Alabi nso asom wɔ nnwumakuw bagua ahorow bi mu wɔ n’adwumayɛ mu. Ɔno na ɔyɛ oguamtranyi ma ahwɛfo bagua a ɔhwɛ Social Security and National Insurance Trust no do bɛyɛ mfe anan (2013 kosi 2016), dze akwankyerɛ a ɔfa akwankyerɛ ho maa Trust no na nye sika a wɔdze ahyɛ mu no. Ɔsan nso yɛɛ HFC Sikakorabea no mpanyimfo kuw no oguamtranyi bɛyɛ mfe ebien (2014 kosi 2016). Ɔyɛ Accra Polytechnic Aban Bagua no Tsetsenanyi mfe enum fir afe 2009 kɔsi afe 2014. Ɔayɛ Ghana Nwoma Nkɔdo Badwa no Tsetsenanyi fir afe 2009 kɔsi afe 2017. Alabi nso yɛ Ghana Ɔman Badwa a ɔhwɛ UNESCO do no munyi nso dɛ UNESCO Bagua a ɔwɔ Ghana no Asetena mu Nyansahu Boayikuw no Tsetsenanyi, fi afe 2009 kosi afe 2014.

Alabi yɛ UNESCO (Paris) edwumayɛkuw no mu Abenfo Ku no munyi wɔ afe 2011 mu, na ɔyɛ edwumaku no munyi na ɔyɛɛ Amanaman Ntsam Suapɔn Titenani Fekuo no West Africa Mantam no Tsetsenanyi fir afe 2011 kɔsi afe 2016.[20]

Wahwɛ amanaman ntsam na ɔman no mu nnwuma ahorow bi do. Ɔyɛ Consumer Advocacy Center (CAC) Ghana no Fapemfo na nye bagua no guamtranyi, ɔyɛ Consumers International, (CI) no munyi a ɔka ho na Federation of Consumer Organization no munyi wɔ aman 115 do.

Nyidzi na Abasobɔdze Ahorow[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔ 29 Ɔbɛsɛ 2016 no, Ghana Ɔmanpanin, Ɔnokwafo John Dramani Mahama maa Alabi “Officer of the Order of the Volta” anyimuonyam.

Ayɛwoho 2015 mu no, Alabi nyaa abasobɔdze fir Chartered Institute of Bankers (CIB) hɔ dze kyerɛɛ n’akannyifo na nsakraeɛ a ɔyɛeɛ wɔ IPS no mu ma ɔbɛyɛɛ Suapɔn a ɔyɛ pɛpɛɛpɛ, na nye dwumadze wɔ sikakorabea na sikasɛm mu.

Afei nso, Afrika Asuafo Ku no nyinara bɔɔ nabado dɛ Afrika Abadiakyir a ɔdzi mu wɔ afe 2013 mu. Bio nso, Ɔman Ghana Asuafo Ku, (NUGS) maa Alabi abasobɔdze wɔ nye mmoa a ɔdze mae wɔ nwomasua mu wɔ Ghana.

Alabi nyaa Ghana Edwumayɛfo a Ɔsen Biara wɔ Afe 2012 mu, wɔ Chartered Institute of Marketing Ghana (CIMG) hɔ.

Wɔsan nso bɔɔ nabado dɛ Ghana Ɔman Dwumadzibea Kannyifo a ɔwɔ nkɛntsɛndo kɛse wɔ afe 2012 mu, wɔ IMANI Center for Policy and Education Ghana, nhyehyɛe ho Adwene Tank, wɔ n’akannyifo a ɔyɛ komm, ɔyɛ dzen na ɔkanyan adwene no ho, a ɔdze nsakrae baa saa ber no IPS no mu.