Jump to content

Jane Naana Opoku-Agyemang

Fi Wikipedia
Jane Naana Opoku-Agyemang
human
Bɔbeafemale Sesa mu
Ɔman a ofir doGhana Sesa mu
Name in native languageJane Naana Opoku-Agyemang Sesa mu
Dzin a wɔdze ama noJane, Naana Sesa mu
Ebusua dzinOpoku, Agyemang Sesa mu
Da a wɔwoo no22 Ɔberɛfɛw 1951 Sesa mu
Bea a wɔwoo noCape Coast Sesa mu
Native languageFante Sesa mu
Languages spoken, written or signedEnglish, Akan Sesa mu
N'edwumaprofessor, politician, minister Sesa mu
DzibewMinister for Education, vice-chancellor, coordinator, Vice President of the Republic of Ghana Sesa mu
Educated atYork University, Cape Coast Suapɔn (University of Cape Coast), Wesley Girls' Senior High School, Aburi Girls' Senior High School Sesa mu
Academic degreeBachelor of Education, master's degree, doctorate Sesa mu
Academic majorEnglish, French Sesa mu
Work locationCape Coast Suapɔn (University of Cape Coast) Sesa mu
Start of work period2013 Sesa mu
End of work period2017 Sesa mu
Member of political partyNational Democratic Congress Sesa mu
Candidacy in election2020 Ghanaian general election Sesa mu
Religion or worldviewMethodism Sesa mu
Abawdobɔ a ɔwɔFulbright Scholarship, honorary doctorate, honorary doctorate, Global Leadership Awards, Order of the Volta Sesa mu

Jane Naana Opoku-Agyemang FGA (née Sam; wɔwoo no Ɔberɛfɛw 22, 1951)[1][2][3] yɛ Ghananyi nwomasua mu ɔbemfo na ɔmanyɛnyi a ɔsan yɛ Mampanyin N'abadziekyir a ɔtɔ do awɔtwe wɔ Ghana mu wɔ Mampanyin John Mahama n'amambu a ɔhyɛɛ ase wɔ Sanda 7, 2025 mu. Nna ɔno nye Ɔsoafo a ɔhwɛ nwomasua (Minister for Education) do fitsi Ebɔw 2013 kesi Sanda 2017 mu wɔ Mampanyin Mahama n'amambu a nna odzi kan no mu. Ɔyɛ okunyin wɔ Kasadwin mu na nna ɔsan yɛ Esuapɔn mu Panyin Paara abadziekyir a odzi kan a ɔyɛ ɔbaa wɔ ɔman Esuapɔn bi mu wɔ Ghana ber a ɔgyee too mu dɛ ɔbɛyɛ Vice-Chancellor wɔ Oguaa Esuapɔn (University of Cape Coast) mu no.[4] Odzii dwuma dɛ Women's University in Africa hɔn Panyin paara kesii Dzifuu 2024 mu a ɔdze dɛm edwuma yi too hɔ.[5]

Afe 2020 mu ambatow kɛse a ɔkɔr do wɔ Ghana no, John Mahama maa Opoku-Agyemang bɛkaa noho ma wɔbɔɔ mu gyinaa NDC amanyɛkuw ne dzin mu.[6][7][8] Wɔsanee maa ɔkɛtaa Mahama n'ekyir ma wogyinaa 2024 ambatow no na wodzii mu konyim, ma dɛm ntsi ɔno na ɔbɛyɛɛ Mampanyin Abadziekyir a ɔyɛ basia a odzi kan wɔ Ghana abakɔsɛm mu.

Ahyɛse Bra Na Nwomasua

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔwoo Jane Naana Opoku-Agyeman a ɔyɛ Mfantsenyi wɔ Ɔberɛfɛw 22, 1951 mu wɔ Oguaa, a ɔwɔ Ghana. Ɔkɔr Anglekan Mbaa Ntoado Skuul a ɔwɔ Koforidua na Eburi Presby Mbaa Skuul. Afei, ɔkɔr no ntoado skuul wɔ Wesley Girls High School wɔ Oguaa fitsi afe 1964 kesii 1971 mu. Owiee B.Ed (Hons) wɔ Borɔfo na Franse kasa mu wɔ University of Cape Coast wɔ afe 1977 mu. Ɔsan wɔ Diploma wɔ Advanced Studies mu wɔ Franse kasa mu a ɔgyee no wɔ Dakar Esuapɔn mu na onyaa n'abɔdzin krataa a otsia ebien wɔ afe 1980 mu na Doctorate abɔdzin krataa wɔ York Esuapɔn mu wɔ afe 1986 mu wɔ Toronto, Ontario, a ɔwɔ Canada.[9]

Edwuma Wɔ Nwomasua Mu

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Opoku-Agyemang kyerɛɛ adze na ɔyɛɛ edwuma wɔ Oguaa Esuapɔn mu na ɔhyɛɛ dɛm dwumadzi yi ase wɔ afe 1986 mu. Oenya nwomasua mu dzibew ahorow a ma ɔka ho no bi nye: Borɔfo kasa Kuwbaatan no ne panyin, Panyin Paara a nna ɔda Faculty of Arts ano, Adehye Hall hwɛdofo, Valco Trust Fund Post-Graduate Hostel do Panyin, na Founding Dean of School of Graduate Studies na Research. Fitsi afe 1997 mu no, oedzi dzibew a ɔyɛ Panyin a Ɔhwɛ Nwomasua do dze ama International Training wɔ Abakɔsɛm na Ebibifo a Wɔwɔ Amanandze hɔn Amambra do . Fitsi afe 2008 kesi afe 2012 mu, wɔyɛɛ no Esuapɔn no hɔn Panyin Paara Abadziekyir.[10] Ɔhyɛɛ n'edwuma ase wɔ Ɔbɛsɛ 1, 2008 mu na ɔno na ɔbɛhyɛɛ Emmanuel Addow-Obeng anan mu.

Ebɔw bosoom no mu wɔ afe 2007 mu no, nna ɔka enyimdzefo enum a wɔpaaw hɔn dɛ wɔnkɛkasa wɔ 200th Afrenhyiadzi a otsia aha ebien a ɔfa Mbrɛ Yebeyi Nkowaasom akwa wɔ United Nations N'edwumayɛbea ne Tsir a ɔwɔ New York City.[11]

Ɔbɛsɛ bosoom mu wɔ afe 2009 mu no, wɔpaaw no dɛ Ghana ɔnanmusinyi dze ma UNESCO|United Nations Educational, Scientific and Cultural Organisation (UNESCO) Asoɛe no.[12]

Ansaana wɔrobɔtow afe 2012 mu amba kɛse no, Opoku-Agyemang na ɔnye Kojo Oppong Nkrumah nye nkorɔfo a wɔdandaan anokɔnkɔn a ɔkɔr do wɔ nkorɔfo a wokegyinae dɛ wɔntow mma hɔn ma wombedzi mampanyin dzibew no.

Ɔberɛfɛw 26, 2018 mu no, ɔbɛyɛɛ Esuapɔn Panyin(Chancellor) wɔ Women's University in Africa a ɔwɔ Zimbabwe.

Woedzi dwuma ahorow wɔ ne man mu na aman afofor mu beesuomfo na egyinatufo mu a no mu bi nye Centre for Democratic Governance, (CDD-Ghana), editorial board of the Harriet Tubman Series wɔ African Diaspora (Africa World Press Inc. USA), Africa Initiative a ɔwɔ Canada, na College of Physicians and Surgeons osiandɛ ɔyɛ Ghananyi mapa ntsi.

Amanyɛsɛm

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ɔsoafo a ɔhwɛ nwomasua do

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ofitsi Kwakwar 2013 kɛpem Sanda 2017 mu no, ɔsoom dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Nwomasua do ber a ɔmampanyin John Mahama yii no dɛ ɔnsom wɔ dɛm dzibew no ber a National Democratic Congress amanyɛkuw no dzii konyim wɔ 2012 Ghanafo hɔn ambatow kɛse a ɔkɔr do mu no.[13]

Ne ber mu no, ɔdze nsesa ho nhyehyɛɛ beberee guu akwan mu a nna ɔdze hwehwɛ dɛ ɔbɛma ndzepa ho mpontu akɔ kan, yebenya nkabɔmu, na obiara benya nwomasua wɔ ɔman no mu.[14][15] No mbɔdzembɔ a ɔsom bo a ɔdaa no edzi nye nwomasua a ɔhwɛe dɛ ɔbɛyɛ dza obiara ka ho bi a onnkeyi obiara esi nkyɛn a ɔbaa do wɔ afe 2015 mu no. Iyi n’abɔse nye dɛ ɔbɔhwɛ mbofra a wɔwɔ ehiadze soronko no benya nwomasua mu akwannya nye hɔn anyɛnkofo, dɛ ɔbɛyɛ dza ɔma obiara akwannya a ɔyɛ pɛr na nwomasua nhyehyɛɛ a obiara ka ho bi.[16][14]

Bea pɔtsee a ɔhwɛɛ no yie wɔ ne pɛn do nye dɛ ɔhyɛ mbasiafo kena na ɔkasa ma bɔbea pɛpɛɛpɛr wɔ nwomasua mu. Ne dzibew maa wɔyɛɛ nhyehyɛɛ a ɔfa bɔbea nyiyimu ho, mpontu a ɔfa mbasiafo hɔn nwomasua ho na kwan a wɔbɛfa do ma mbasiiafo edzi dzibew ahorow na woeenya kyɛfa a ɔtse dɛm no akɔ ekyir yie, na wɔafa nwomasua do ahyɛ mbasiafo kena. Nhyehyɛɛ ahorow a ɔdze guu akwan mu no yɛɛ ngyinadodze a ɔmaa mbasiafo akwannya wɔ Ghanaman mu no nyinara.[14][15]

Bio, odzii enyim ma wɔsesaa poletɛknese du wɔ Mantɔw ahorow no nyinara mu ma ɔbɛyɛɛ tɛknikal Nsuapɔn, egyinasi mapa a ɔboae ma dɛm Nsuapɔn yi hɔn mudzi tuu mpon ara yie, ɔtserɛɛw hɔn nwomasua na hɔn nsaanodwuma ntsetsee so mu. Dɛm nsesamu yi dzii dwumason wɔ Ghana nwomasua nhyehyɛɛ mu a ogyina dza wiadze mfɛndzanan nyina gu do reyɛ do a, ɔboae ma esuafo nyaa ntsetsee dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a wobotum enya dza ndwuma a ɔwɔ hɔ no hwehwɛ no hɔn edwumayɛfo nkyɛn no pɛpɛɛpɛr.

Ne ber mu no, Opoku-Agyemang maa wɔhyɛɛ ase sii Nsɔwdo Skuul a esuafo nnda skuul hɔ nkorkor ɔha na eduonu-anan, a wɔfrɛ no ‘’E-Blocks,’’ dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a mbea ahorow a wɔnngyee dzin no so botum enya nsɔwdo skuul no bi. Ansaana ɔdze n'edwumayɛ rebɛba ewiei no, nna oetum ewie skuul eduonum a nna esuafo kɔ mu skuul, a nna no mu biara wɔ abaɛfor adan bi tse dɛ abɔdze mu nyansapɛ bea, mbuukuu korabea, na ICT adan so. Dɛm adze yi a ɔdze bɔbɔɔ adze yi tserɛɛw akwannya a ɔwɔ nwomasua mu nkankanara wɔ nkuraase na nkurow a wogu do retserɛw mu, na ɔhwɛɛ dɛ mbanyimfo na mbasiafo nyinara benya nwomasua a odzi mu pɛpɛɛpɛr.

Opoku-Agyemang na ɔhwɛe ma Esuapɔn a wɔfrɛ no Health and Allied Sciences (UHAS) no wotumii dze bɔbɔɔ adze wɔ Ho, a Basic and Biomedical Sciences Skuul so ka ho bi, Bea a esuafo da, Bea a Skuul mu edwumayɛfo da wɔ adzesuabea a ɔwɔ Sokode no. Dɛm esuapɔn no na ɔmampanyin John Dramani Mahama buee ano wɔ Ɔberɛfɛw bosoom no mu wɔ afe 2015 mu, a ɔda aban no n’ahofama dɛ ɔbɛtserɛw nwomasua mu ma akwannya aba mu yie na mboa a wɔwɔ dze ma apɔwmudzen edwumayɛfo hɔn ntsetsee ama yeetum asɔw ɔmanmu no n'apɔwmudzen ho ehiadze ahorow ano.

Odzii tsintsinman wɔ Environment and Sustainable Development (UESD) Esuapɔn no ne ntsewee wɔ Epuei Mantɔw mu. Ɔnoara so buae ma nhyehyɛɛ a ɔbɔtɔɔ mbrahyɛbagua no enyim a wɔdze peer fotow maa Esuapɔn no wɔgyee to mu. Mumu bosoom no mu wɔ afe 2016 mu no, ɔmampanyin John Mahama dze asɔw bɔɔ famu dɛ wonsi UESD esuapɔn no nkorbata a ɔwɔ Somanya no.

Ɔmampanyin abadziekyir Ntoabɔ

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Opoku-Agyemang nye nyia woyii no dɛ ɔmampanyin abadziekyir maa National Democratic Congress (NDC) amanyɛkuw no wɔ Ayɛwoho 6, 2020 mu wɔ Ghanaman mu no nyina ambatow kɛse no a ɔkɔr do wɔ afe 2020 mu no. Ɔbɛyɛɛ basia a wɔyɛɛ no mampanyin abadziekyir a odzi kan wɔ amanyɛkuw akɛse ebien no mu kor a ɔwɔ Ghana no. Frankaatunyi, John Dramani Mahama a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw ba a ɔhwɛe ma wɔfaa Opoku-Agyemang no bɛyɛɛ mbasiafo ekuw ahorow na mbasiafo akasamafo bɔɔ n’abaw do dɛ ɔayɛ biribi a ɔtse dɛm dze ma Ghana amanyɛsɛm dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a mbasiafo na mbanyimfo so benya akwannya kor.

Ɔtotɔe serɛɛ Ghanafo dɛ wɔntow amba mma nsesa no a ɔhyɛɛ ho bɔ dɛ ɔdze ne dzibew dɛ ɔmampanyin abadziekyir bɔhwehwɛ mpontudwuma ahorow no nkɔdo na mbaabun nhyehyɛɛ mapa abrɛ ɔmamfo no no mbra mu. No ntoabɔ nsɛm no nyinara oyii akasaetwuw otsia hɔn a ɔnye hɔn risi akan no nyina akwa. No ntoabɔ no mu yɛɛ dzen wɔ mpoano nkurow na ne Mantɔw, a ɔyɛ Finimfin Mantɔw mu soow aba osiandɛ NDC dzii konyim wɔ mpasua ngua no a wodzii ɔkogu wɔ mu wɔ afe 2016 no mu dodowara . NDC no so nyaa Mantɔw akrɔn fii Mantɔw duesia a ɔwɔ Ghana mu a kurowpɔn a ne nya nnda famu, a ɔyɛ Nkran Kurowpɔn no.

NDC amanyɛkuw no ndzienyimfo no wɔ Ebɔw 7, 2024 mu no,wɔdaa Opoku-Agyemang bio dɛ frankaatunyi abadziekyir dze ma amanyɛkuw ne frankaatunyi, ber a nna wɔrokɔ 2024 ambatow kɛse no mu no.

Opoku-Agyemang bɛyɛɛ ɔmampanyin abadziekyir ber a Mahama dzii konyim wɔ 2024 ɔmampanyin ambatow no mu no.

Sanda 7, 2025 mu no, Opoku- Agyemang dzii nsew dɛ Ghana ɔmampanyin abadziekyir, ɔbɛyɛɛ basia a odzi kan a oridzi dɛm dzibew no. Nhyiamu no kɔr do wɔ Independence Square wɔ Nkran, hɔ na odzii nsew wɔ dzibew no mu nokwardzi ho na ɔmampanyin abadziekyir nsewdzi so toaa do ber a Ɔtsembuafo Sahen Gertrude Torkornoo hwɛe ma ɔkɔr do. Ne nyii no yɛɛ nkaadum kɛse wɔ Ghana amanyɛsɛm abakɔsɛm mu, dɛ ɔbɛyɛɛ Ghana Basia a odzii kan nyaa dzibew dɛ ɔmampanyin abadziekyir wɔ ɔman n’abakɔsɛm.


N’edwumayɛkuw ahorow

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Opoku-Agyemang yɛ Ghana Academy of Arts and Science kuwba, Ghana Esuapɔn mu Akyerɛkyerɛfo Kuwba , Borɔfo Kasasua Kuwba, Ebibirmu Adzesua Kuwba, Ebibir mu Kasadwin Kuwba, na Wiadze Fulbright Skɔlahyepo Kuwba, na Commonwealth of Learning mu kuwba na dza ɔkeka ho.[17][18]


N’abrabɔ Mu Nsɛm

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Opoku Agyemang yɛ Kristsiennyi a ɔsom wɔ Mɛtɔdest.[19][20]

Ɔwaar nwomasuanyi dɛ noara,a ɔdze Edmund Opoku-Agyemang na wɔwɔ mba baasa, Kweku Opoku-Agyemang, Kwabena Opoku-Agyemang na Maame Adwoa Opoku-Agyemang. ɔwɔ nananom ebien so.[21] Kwabena Opoku-Agyemang and Maame Adwoa Opoku-Agyemang.[22][23] She also has two grandchildren.[24]


Abadobɔ Na Nkaedze Ahorow

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Opoku-Agyemang wɔdze enyimnyamhyɛ degree hyɛɛ no fir Osuapɔn a ɔwɔ Indies Atɔe na Winston-Salem Osuapɔn. ɔasan so nyaa abadobɔdze ɔyɛ Amansan akandzidze fii Osuapɔn a ɔyɛ Anaafo Florida wɔ Tampa. Onyaa abotsir a ɔfa Firaw abadobɔdze ma Nyimapa a ɔdaa nsew wɔ nwomasua mu wɔ 2011 na ɔyɛ ɔmampanyin John Atta Mills na ɔdze maa no. Na Ghana Basia Otsiban Abadobɔdze ɔwɔ nwomasua mu dze no ɔnam no mboa a ɔfa nwomasua no mpontu na nkɔdo a ɔfa nwomasua pa ho wɔ Ghana. Onyaa nkaedze wɔ no mboa a ɔda nsew wɔ Amansan nwomasua nkɔdo mu, Skuul a ɔwɔ hɔ ma Amansan Ntsetsee, Vermont, USA wɔ mpɛn ebien mu.

Afe 2020 mu no, wɔbɔɔ ne dzin kaa mbasiafo nkuranhyɛfo akandzifo eduanan a wɔwɔ Ghana dɛ wɔsoom dɛ fasusu dze ma mbasiafo a wɔwɔ Ghana na Afrika wɔ Sanda 2023, wɔdze ne dzin kaa Afrikafo a ɔha wɔbɔ hɔnho mbɔdzen paa noho.

Mboa Edze Ne Nsido

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]
  • "Where there is No Silence: Articulations of Resistance to Enslavement". Revised Inaugural Lecture to the Ghana Academy of Arts and Sciences.
  • Opoku-Agyemang, N. J., Lovejoy, P. E., Trotman, D. V. (eds), Africa and its Diasporas: History, Memory and Literary Manifestations, Trenton, New Jersey, USA: Africa World Press, 2008.
  • Where There is No Silence: Articulations of Resistance to Enslavement, Accra: Page Link Publishers, 2008.
  • Anquandah, J., Opoku-Agyemang, N.J., and Doormont, M. (eds), The Trans-Atlantic Slave Trade: Landmarks, Legacies, Expectations, Accra: Sub-Saharan Publishers, 2007, pp. 210–224.
  • "The Living Experience of the Slave Trade in Sankana and Gwollu: Literary Manifestations and Implications for Tourism". In James Anquandah, Naana Opoku-Agyemang and Michel Doormont (eds), The Trans-Atlantic Slave Trade: Landmarks, Legacies, Expectations, Accra: Sub-Saharan Publishers, 2007, pp.
  • "A Fork in the Road: Ayi Kwei Armah's Osiris Rising and Florence Ladd's Sarah's Psalm on the subject of homecoming" in Naana J. Opoku-Agyemang, with Paul E. Lovejoy and David V. Trotman (eds), Africa and its Diasporas: History, Memory and Literary Manifestations, Trenton, New Jersey, USA: Africa World Press, 2008, pp. 303–318.














  1. "Professor Naana Jane Opoku-Agyeman, Biography". ghanaweb. Retrieved 2021-03-06.[permanent dead link]
  2. "Profile of Professor Naana Jane Opoku-Agyemang". News Ghana. Retrieved 2019-03-16.
  3. "Jane Naana Opoku-Agyemang, Biography". ghanaweb. Retrieved 2021-10-09.
  4. "Professor Naana Jane Opoku-Agyeman". ghanaweb. Archived from the original on 5 September 2019. Retrieved 2019-03-16.
  5. "Current Chancellor". wua ac zimbabwe (in British English). Retrieved 2020-11-28.
  6. Gadugah, Nathan (1 February 2013). "Nana Oye Lithur and four other ministers approved". MyJoyOnline. Retrieved 12 February 2013.
  7. "Nana Oye Lithur Approved by Appointments Committee". General news. Ghana Home Page. 1 February 2013. Retrieved 12 February 2013.
  8. "Who is Prof Naana Jane Opoku-Agyemang?". Graphic Online (in British English). Retrieved 2020-07-07.
  9. "Mahama picks Prof Naana Opoku-Agyemang as running mate". GBC Ghana Online (in American English). 2020-07-06. Retrieved 2020-12-13.
  10. "Profile of Prof Naana Jane Opoku-Agyemang". Citinewsroom (in American English). 2024-03-07. Retrieved 2024-06-10.
  11. "UNITED NATIONS TO COMMEMORATE 200TH ANNIVERSARY OF ABOLITION OF TRANSATLANTIC SLAVE TRADE, 26 MARCH | Meetings Coverage and Press Releases". United nation. Retrieved 2020-12-13.
  12. International, Education (16 January 2013). "Ghana: NAGRAT supporter appointed as Education Minister". Education International (in English). Retrieved 2020-12-13.
  13. "Prof. Opoku Agyeman heads Education, Tekper is new Finance Minister" Archived 2015-02-04 at the Wayback Machine; MyArkFMOnline.com, 11 January 2013.
  14. 14.0 14.1 14.2 "Keep the child in school and save their Future". News Ghana (in American English). 2015-11-04. Retrieved 2020-12-13.
  15. 15.0 15.1 Transforming Education, globalpartnership.org. Accessed 27 February 2024.
  16. Inclusive Education Policy, sapghana.com. Accessed 27 February 2024.
  17. "Professor Naana Jane Opoku-Agyemang – Women Media And Change" (in American English). Archived from the original on 6 November 2024. Retrieved 2024-11-05.
  18. "Naana Jane Opoku-Agyemang". World Learning Inc. (in American English). Retrieved 2024-11-05.
  19. "Prof. Naana Opoku-Agyemang is the fifth Methodist congregant to be elevated". ghanaweb (in English). 28 July 2020. Retrieved 20 February 2021.
  20. "Thanksgiving Service Held For Prof. Naana Jane Opoku-Agyemang". Modern Ghana (in English). 4 August 2020. Retrieved 20 February 2021.
  21. Bio Kweku Opoku-Agyemang (Economics Research) Retrieved 20 February 2021
  22. "Here Are All The Children Of Prof Jane Naana Opoku Agyeman Who Are All Doctorate Degree Holders". GhGossip (in Australian English). 2020-07-08. Archived from the original on 4 June 2023. Retrieved 2020-11-28.
  23. "Meet the children of Prof. Jane Naana Opoku-Agyemang". Ghana web (in English). 2020-07-09. Retrieved 2020-11-30.
  24. "Naana Jane Opoku-Agyemang". World Learning Inc. (in American English). Retrieved 2024-11-05.