Hannah Kudjoe

Fi Wikipedia

Hannah Esi Badu Kudjoe (December 1918 – 9 March 1986), née Hannah Dadson, na ɔyɛ ɔkofo tsitsir ma Ghana ahofadzi wɔ 1940 na 1950. Ɔyɛ basia kandzifo a ne gyinabew wɔ emyim paa wɔ ɔman ne kankɔ mu,[2] na ogyinae dɛ ɔman ne nsɛm kyerɛwfo panyin ma Convention People's Party. Na odzi akotsen wɔ amanyɔsɛm mu wɔ Dr. Kwame Nkrumah n'aban mu.[3][4]Na odzi akotsen na adɔyɛ ho edwuma nso na ɔyɛɛ edwuma dze boa mbasiafo a wɔwɔ hɔn Abrabɔ Northern wɔ Ghana.[5] Hannah na ɔwɔ tumi a ɔdze ka nkɔrofo bɔmu. Otum sesa nkorɔfo hɔn adwen na otwe hɔn adwen si ahofadzi ne ko ho nsɛm. Oboa Kwame Nkrumah ma ɔdze nkɔrofo bɛhyɛɛ CPP na otuu ne ho sii hɔ boa kuw no. Wɔ mber bi mu no nso ɔboa  Big Six no wɔ aber a na wɔ da efiadze no na ɔkaa nyimpa bɔɔ mu ma wɔdze frɛ dɛɛ hom nyi hɔn mmfi ahyɛfo hɔn mpanyinfo nsa mu.[6]

Abrabɔ Ahyɛse[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔwoo no wɔ Busua (ɔben Dixcove), wɔ Ahanta District wɔ Western Region wɔ Gold Coast (ndɛ Ghana) wɔ December 1918 dze ma Mr. and Mrs. John Peter Dadson wɔ Busua, Kudjoe na osuar wɔ mba du mu. Oka mbasiafo a wotum nyaa nwomasua wɔ sukuu dɛm aber no a na mbasiafo kakrabi na wɔwɔ ho kwan. Ɔhyɛɛ ne nwomasua ase wɔ Busua Methodist School na owie wɔ Sekondi Methodist School.[3] Owie sukuu no, Ɔbɛyɛɛ adzepamnyi a na w'agye dzin yie wɔ Tarkwa, hɔ na ɔware J. C. Kudjoe.[7] Na ɔyɛ panyin a ɔhwɛ dwumadzi do wɔ Abontiako gold mines a ɔbɛn Tarkwa.[8] Awar no annkyɛr, na ɔhyɛɛ ase dɛ onye ne nua banyin kɛtsena, E. K. Dadson, a na odzi akotsen wɔ United Gold Coast Convention (UGCC) mu.[9]

Amanyɔsɛm Edwuma[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Akotsen wɔ amanyɔsɛm ahyɛse

Wɔ June 1947, onyaa akwanya dze hyia Kwame Nkrumah, wɔ aber a ɔbɛtsena hɔn fie wɔ ne akwantu wɔ Tarkwa. Iyi sii wɔ aber a ɔsan baa Ghana wɔ 1947 fri ne amanɔne nwomasua wɔ United States na Britain wɔ mfe du ekyir ama w'abɛyɛ ɔkyerɛfo panyin wɔ United Gold Coast Convention, amanyɔkuw a George Paa Grant hyɛɛ ase dze ko tsia British hɔn nhyɛdo amanbu  na ɔdze ahofadzi ama Ghana. Kwame Nkrumah twe n'adwen sii asɛm hia a ɔfa mbasiafo a wodzi akotsen wɔ amanyɔsɛm mu.[5]

Ɔkyerɛ kwan a ohyia Dr. Kwame Nkrumah na nkuranhyɛ a ɔdze maa no ma ɔbɛhyɛɛ amanyɔsɛm mu wɔ International Women's Day symposium wɔ Accra Community Centre wɔ 8 March 1986:[2]

Mber bi wɔ June 1947, Yɛ gyee aberantse bi , me nua banyin na ɔdaa no edzi kyerɛ me dɛ ɔyɛ Kwame Nkrumah, General-Secretary ma UGCC. Wɔ dɛm da no, ne nua banyin no nye  Nkrumah puei wɔ nhyiamu ahorow ma local UGCC bea wɔ kurow mu... Da bi no, wɔ san ba fie na me rosom Kwame Nkrumah no, obisa me siantsir ntsi a mennba UGCC nhyiamu wɔ kurow mu. Na asɛmbisa no tɔɔ me do na nokwar mu no me kaa kyerɛ no dɛɛ na me nyim dɛ amanɔyɛsɛm yɛ mbanyinfo hɔn dwumadzi. Wɔ sima eduounu mu no, Kwame Nkrumah kyerɛ me hɔn dwumadzi nyinara na kwan a obiara ne ho hia wɔ dwumadzi no mu, ne tsitsir

Wɔ mber a Kwame Nkrumah fri hɔ no...na mepɛ wɔ amanyɔsɛm mu asor. Wɔ edwuma , me hyɛ ase dɛɛ merekyerɛkyerɛ nsɛm mu kyerɛ n'edwumayɛfo na m'adzetɔfo.Aber biara a na meretukwan a kɔ sera n'adzetɔfo no,me kasa wɔ keteke ahorow mu fa ehiasɛm a ɔfa hɔn ahonya ho na akwan a ɔwɔ dɛ nkɔrofo bɛka  Tarkwa  UGCC nhyiamu bea ho na me bɔɔ dawur kyerɛ nkɔrofo fa hen ara hen amanbu nsɛm ho.[2]

Onye Kwame Nkrumah nyaa dɛm nkitahodzi no, obedzii akotsen wɔ United Gold Coast Convention (UGCC) ohyɛɛ ase maa UGCC mboa, kɔpem dɛɛ wɔ kyir Big Six no too mu no, Kudjoe boa sika ano dze pɛr dɛɛ hom nnyi hɔn. Ono na ɔhyɛɛ kuw Committee of Youth Organization (CYO) ase wɔ UGCC mu na ɔka nyimpa esuon a wɔdzii nsiw wɔ nkrataa do wɔ April 1949 a ɔko dɛɛ hom nfa Kwame Nkrumah nyɛƆkyerɛfo Panyin wɔ UGCC annyɛ dɛm a wɔ bɛtsew hɔnho efri kuw no mu.[9][10]

Convention People's Party[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Nanso , wannfa Kwame Nkrumah ennsido ntsi kuw no mu kyɛɛ mu na ono na ɔmaa kuw Convention People's Party (CPP) bɛdaa edzi, Ɔnam dɛɛ ɔyɛ Kwame Nkrumah n'ekyir taafo kɛse ntsi ɔnye Kwame Nkrumah faa kwan kor do. Na ɔyɛ basia kortsee a ɔwɔ hɔ wɔ aber a kuw no mu kyɛe.[10]

Kudjoe na odzi akotsen wɔ Positive Action mu, dwumadzi a ɔdze asoɔdzen na amanyɔ akosɛm dze yii nhyɛdo amanbu fri hɔ no, Nkrumah dzii nkonyim wɔ n'abatow mu na ɔhyɛɛ ahofadzi ɔman ase.Ɔhyɛɛ CPP kuw no nkuran wɔ ne kasa dawurbɔ ahorow mu.[5]

Kudjoe bɛyɛɛ ɔhyehyɛfo na National Propaganda Secretary wɔ CPP.[11] Wɔ dɛm dwumadzi mu no otuu kwan ahorow wɔ ɔman no mu dze sera dɛɛ ohia dɛɛ ɔman no benya ahofadzi na ɔhyehyɛɛ rallies a oboa Nkrumah ne dwumadzi ma CPP. Na ɔbɔ mbɔdzen yie wɔ nhyehyɛɛ edwuma no,ɔka nkorɔfo bɔmu, ibi yɛ mbasiafo, dɛ hom bɛhyɛ CPP mu.[11] CPP dzii nkonyim wɔ 1951 abatow mu na Kwame Nkrumah bɛyɛɛ panyin wɔ Aban dwumadzi mu. Wɔ 1951 abatow ekyir no, n'enyisoadze hun bɛyɛɛ ne dwumadzi wɔ kuw ne mu ama w'atwe nyimpa egu kuw ne mu na w'aboa kuw no.[2]

Ɔman Ahofadzi n'ekyir[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ghana nyaa ne ahofadzi fri British n'ekyir no, Kudjoe bɛyɛɛ All-Africa Women's league wɔ 1957 a n'enyi wɔ Pan African adwenkyerɛ ho, na ekyir no ɔbɛyɛɛ Ghana Women's League.[9]

Wɔ aber a na ɔredzi dwuma ama  CPP no wɔ 1950 mu na 1960 mu, Kudjoe na ɔsanso reyɛ social welfare ndwuma wɔ  Northern mantɔw mu wɔ Ghana a ɔkyerɛ mbanyinfo na mbasiafo akwan a mpanyinfo yɛ hɔn ahonyidzi  dwumadzi wɔ Abrabɔ mu, efie nsiesie, ntarhyɛ mu na akwan a wɔ tsetse mbofra.[11]Ɔbɛyɛɛ Ɔman ne dwumadzi nhyehyɛɛfo panyin ma Ministry of Labor and Social protection wɔ ne social welfare ndwuma mu wɔ north. Wɔ 1964, ne social welfare dwumadzi wɔ north bɛhyɛɛ National Committee Social Advancement n'ase wɔ ministry of Labor and social protection mu. Wɔ aber a ɔyɛ edwuma wɔ Ministry ɔbɛyɛɛ ɔkyerɛfo Edwuma wɔ Ghana Day Nurseries na ɔyɛɛ edwuma dze hyɛɛ day nurseries na nursery suukuu  ase wɔ ɔman ne mu na ɔfaa edwumayɛfo na akyerɛkyerɛfo na ndzɛmba a ɔbɛma suukuu dwumadzi akɔdo yie.[7]

Odzii akotsen wɔ dwumadzi a ɔfa ahosiesie ho a ɔyɛ anti-nudity campaign wɔ Northern Ghana.[11] Ibi nye ntar a wɔkyekyɛɛ ma nyimpa a na ofri aman afofor mu.[12] Ɔkyerɛ mbasiafo ahotsiw dwumadzi ahorow , ibi yɛ kwan a wɔ noa nsu dze guar mbofra.[11] Ono na odzii dɛm dwumadzi no dodow a aban no ne nsa nnyi mu, na iyi ma aban no annpen do, na ɔmaa ne dwumadzi do bɛyɛɛ.kakrabi.[5]Oboaa ma wɔ kyɛɛ edziban wɔ aber a ekɔm sii, na ɔhyɛɛ mbasiafo nkuran dɛɛ hom ara ndua hɔn edziban wɔ hɔn ahaban mu.[13]

1966 coup d'état ne nsusuando[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Asoldafo no tuu Kwame Nkrumah frii adze do no wɔ 24 February 1966, Kudjoe fri amanyɔsɛm edwuma no mu  dɛ ma CPP mu kuw nyimpa biara yɛɛ na ɔsan kɔ bɔɔ ne bra. Ɔkɔɔ no yɛɛ n'adɔyɛ edwuma wɔ north wɔ 1970' na 1980 mu kɔpem dɛɛ owui wɔ 1986.[11] Mber a wɔdze hu no ekyir wɔ nyimpadɔm mu yɛ ber a ɔkasae  wɔ International Women's Day symposium wɔ Accra Community Centre wɔ 8 March 1986,n'ewimber ansaana orewu.[9]

Ne wu[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Hannah Kudjoe Wii wɔ 9 March 1986.[14] Ne wu ho dawurbɔ kɔ do wɔ 8 May 1986 n'ewie: "Na ɔyɛ egudzi a sika nntum ntɔ na ɔbɔɔ ne ho mbɔdzen wɔ amanyɔsɛm na ɔman ne fahodzi fri nhyɛdofo no hɔn nsa mu. Kwan a ogyae wɔ aber a owui no dzi , obiara nnkotum ahyɛ mu." Wɔ yɛɛ n'eyi wɔ Calvary Methodist Church wɔ Accra wɔ 6 July 1986.[5]

Nhwɛdo[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

• ^ Allman 2004, p. 159.

• ^ Jump up to:a b c d "The disappearing of Hannah Kudjoe nationalism, feminism, and the tyrannies of history (Library resource)". European Institute for Gender Equality. Retrieved 2019-04-13.

• ^ Jump up to:a b "National Commission On Culture". www.s158663955.websitehome.co.uk. Retrieved 2017-03-04.

• ^ Historical Dictionary of Ghana. Rowman & Littlefield. 27 February 2014. ISBN 978-0810875005. Retrieved 6 August 2017.

• ^ Jump up to:a b c d e Allman 2009.

• ^ "7 women who played a role a role in Ghana's Independence struggle". Retrieved 2021-08-29.

• ^ Jump up to:a b "Hannah Cudjoe". www.ghanaculture.gov.gh. Archived from the original on 1 December 2017. Retrieved 29 November 2015.

• ^ Owusu-Ansah 2014, p. 107.

• ^ Jump up to:a