Gadaa

Fi Wikipedia
Gadaa
democracy
Country of originEthiopia Sesa mu
Intangible cultural heritage statusRepresentative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity Sesa mu
Described at URLhttps://ich.unesco.org/en/RL/01164, https://ich.unesco.org/fr/RL/01164, https://ich.unesco.org/es/RL/01164 Sesa mu

Gadaa[1] (Oromo: Gadaa; n'asekyerɛ ankasa nye: era) yɛ demokrase nnyido nhyehyɛɛ a ɔwɔ hɔ ankasa a Oromofo dze dzi dwuma wɔ Ethiopia na Kenya etsifi fam.[1] Konsofo na Gedeofo a wɔwɔ Ethiopia kesee fam nso dze dzi dwuma. Nhyehyɛɛ no hwɛ amanyɔsɛm, sikasɛm, asetsena na nyamesom dwumadzi ahorow a ɔmanfo no yɛ do.[1][2][3]

Esu ahorow[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Luba[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔhyehyɛɛ Gadaa fekuw no yɛɛ no atipɛnfo ekuw a egyina mfe a wɔadi anaa ebusua anato a wɔfrɛ no Luba do. Luba biara yɛ mbabanyin a wɔwɔ kuw pɔtsee fofor mu nyinara. Adzesua no nyinara kɔ do mbrɛ adzesua ahorow du-kor (11) do, a emu biara gyina mfe awɔtwe kyinhyia (cycle) do, na emu biara wɔ n’ankasa hokwan na n’asodzii horow.[4]

Gadaa Grades[5]
Daballe Junior Gaammee Foollee Kuusaa Raabaa Doorii Gadaa Yuuba I Yuuba II & III Gadaamoojjii Jaarsa
Mfe 0-8 9-16 17-24 25-32 33-40 41-48 49-56 57-64 & 65-72 73-80 >80
Esu horow No responsibility Student Military trainee Military Warrior Leader Advisor Repositories of law Conducts Rites No responsibility

Baallii[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Professor Asmerom Legesse a wahyɛ Abbaa Gadaa atar.

Baallii yɛ kwan a wɔfa do dze tum fi Gadaa kuw biako (1) mu kɔ fofor do.

Gadaa Party (Gogeessa Gadaa)[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Gadaa ekuw enum (5) na wɔfrɛ hɔn shanan Gadaa Oromoo. Dɛm ekuw yi dzi wiadze adwen enum (5) a Oromofo kura ekyi. Gadaa ekuw enum (5) no ba esiado esiado. Kuw bi dzi tum pɛnkor wɔ mfe eduanan biara mu. Entsi, anka akansi tee renkɔ Gadaa ekuw enum (5) no ntam, Mbom no, akansi no bɛyɛ ankorankor a wɔwɔ ekuw bi mu ntam. Gadaa ekuw enum (5) no wɔ dzin ahorow wɔ Boorana, Maccaa-Tuulama, Arsii, Gujii na Ituu-Humbannaa mu.[6][7]

Gadaa Ekuw ahorow
Boorana Maccaa-Tuulama Arsii Gujii Ituu-Humbannaa
Meelba / Harmufaa Birmajii Birmajii Harmufa Horata
Muudana / Roobalee Michilee / Muudana Roobalee Roobalee Dibbaaqa
Kiilolee / Birmajii Duuloo / Halchiisa Bahara Muudana Dibbeessa
Biifolee / Muldhata Meelbaa / Hambissaa Horata Halchiisa Fadata
Michilee / Duuloo Roobalee Daraara

Nhwehwɛmu[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Gadaa flag

Nwomanyimfo dodow bi esua Gadaa ho adze. Legesse[8] akyerɛw dɛ Gadaa yɛ "nsakrae a ɔyɛ nwonwa na ɔkyerɛkyerɛ kyɛn biara a nyimpa asetsena mu nkɔdo aba no mu kor (1)". Wɔ nye Harvard PhD asɛmtsi ekyi no, Legesse etsintsim nwoma bi[9] a ɔdze Gadaa si hɔ dɛ Afrika demokrase a obotum ama amansan mbra ho adwenkyerɛfo ehu. Donald Levine a wawu no aka[10] dɛ Gadaa yɛ "asetsena mu nhyehyɛɛ ahorow a ɔyɛ dzen kyɛn biara a nyimpa adwen ayɛ pɛn no mu kor (1)". Wɔ Jalata fam no, Gadaa gyina hɔ ma "Oromo enyibue nyinara (the totality of Oromo civilization)".

Mbaa asɛdze[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Tsitsir no, Gadaa nhyehyɛɛ yɛ tsetse nyansapɛ a ɔfa asetsena-amanyɛsɛm nhyehyɛɛ ho a ɔyɛ n’asɛdze dɛ ɔhwɛ Amanyɛsɛm mu pintsin, Sikasɛm mu nkɔdo, asetsena mu ndwuma ahorow, Amambra mu bɔhyɛ ahorow, Abrabɔ pa apam a ɔfa nyamesom nhyehyɛɛ a ɔwɔ Oromofo asetsena mu na Gadaa Demokrasi a ɔhwehwɛ dɛ banyin na ɔbaa nyinara dze hɔn ho hyɛ mu pɛpɛɛpɛ. Ɔda do ara yɛ ekyinnyegye wɔ adesua mu sɛ Oromo mmea nni nkɛntɛnso biara wɔ mfe a Gadaa ahyɛdze anaa abusuakuw akannifo nhyehyɛe adi nyinaa mu nanso wɔyɛ Abbaa Gadaa a wɔapaw no yere no pɛpɛɛpɛ tse dɛ Abbaa Gadaa n'ankasa.[11] Siinqee feminist gyina hɔ ma mbaa wɔ gadaa nhyehyɛɛ no mu.[11]

Mprempren tsebew[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ber a wosusuw sɛnkyerɛnne kwan do ntsease a Gadaa ho hia ma Oromofo, na nye nhyehyɛɛ mu ndzɛmba fofor ho no, nhwehwɛmufo a wɔyɛ mbra, ɔhɔfo adzesua, na Afrikafo nyinara rehwehwɛ mbrɛ wobotum dze nhyehyɛɛ no edzi dwuma wɔ afeha a ɔtɔ do eduonu kor(21) yi mu. Dɛ nhwɛdo no, asɛmtsi bi a Z. Sirna[12] kyerɛwee a wɔato dzin "Ethiopia: Ber a Gadaa Demokrasi Mbra wɔ Ɔman a yɛ Ɔmanpanyin Mu (Democracy Rules in a Federal State" hwehwɛ mbrq wobotum dze nhyehyɛɛ no aka ndzɛyi federal nhyehyɛɛ a ɔwɔ Ethiopia no ho, ayɛ edwuma dɛ nnyido nhyehyɛɛ ama Oromia Mantɔw Ɔman mu (Oromia Regional National State).[13][14]

Hwɛ iyi so[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Mboaedze[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  1. 1.0 1.1 1.2 "Gada system, an indigenous democratic socio-political system of the Oromo". unesco.org
  2. Intro to the Gadaa System
  3. Oromo Indigenous Philosophy (Gadaa System): The Case of 74th Gujii Oromo Gadaa Power Transition (PDF)
  4. Participedia Contributors. "The Gadaa System of the Oromo People". Participedia.net. Retrieved 29 January 2019
  5. "Gadaa Grades". addisherald.com
  6. Sirna, Zelalem. "A Future Gaze: Gadaa Oriented Constitutional Structure for Oromia". Gadaa Journal: 15–16.
  7. "Waa'ee Gadaa wantoota beekuu qabdan shan" [Five things you should know about Gadaa]. bbc.com.
  8. Asmarom Legesse, "Gadaa: Three Approaches to the Study of African Society", 1973
  9. Asmarom Legesse, "Gadaa: Three Approaches to the Study of African Society", 1973
  10. Donald Levine, "Greater Ethiopia: The Evolution of a Multiethnic Society", 1974
  11. 11.0 11.1 Oromo Indigenous Philosophy (Gadaa System): The Case of 74th Gujii Oromo Gadaa Power Transition (PDF)
  12. Z. Sirna, "Ethiopia: When the Gadaa Democracy Rules in a Federal State", 2012
  13. Participedia Contributors. "The Gadaa System of the Oromo People". Participedia.net. Retrieved 29 January 2019
  14. "BitGadaa | Futuristic African Democracy". 2015-09-09. Archived from the original on 2015-09-09. Retrieved 2019-10-30