Frevo

Fi Wikipedia

Frevo yɛ asaw na ndwom ahorow a ofi Recife, Pernambuco, Brazil, a amambra kwan do no wɔka ''Brazilian Carnival'' ho. Kasafua frevo fi frever mu, ɔyɛ kasafua a ɔnye Pɔtugees hɔn kasafua ferver (adzehur) dzi nsɛ. Wɔaka dɛ ngyegyee a ofi frevo mu no bɛma etsiefo na asawfo eenya atsenka bi dɛ woruhur wɔ famu. Kasafua frevo no kɔ ma frevo ndwom na frevo asaw.

Frevo n'ahyɛse[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Frevo ndwom no na odzii kan bae. Mfeha duakron n'ewiei mu no, kuw a nna wofi ''Brazilian Army'' mu a nna wɔwɔ Recife kurow mu hɔ no hyɛɛ ase dɛ wɔroboa hɔnho wɔ amambra kwan do wɔ ber a nna wɔreyɛ kaakaabotobi afahyɛ no. Kaansa kaakaabotobi afahyɛ no ka Katolic som no ho, wɔbɔɔ ɔsom ho ndwom maakye na wɔbɔɔ ɔko ho ndwom so. Nna akofo beenu agye dzin ɔnam hɔn kuw a ɔtwee abedziekyirfo dodowara kaa hɔn ho wɔ dɔm a nna wɔwɔ ɔman no mu no, na nna dza ɔaka nye mber a ɔbɛba ma nkorɔfo ahyɛ ase dze hɔn ho atoto hɔnho na wɔagye kuw a wɔpɛ hɔn asɛm enyi. Ndwom kuw a nna wɔagye dzin papaapa yɛ Espanha (ɔkyerɛ dɛ Spain), a nna panyin a ɔda hɔn ano no fi Spain n'ahyɛse, na 14 no, a ofi ''Infantry Regiment'' wɔ mfaha 14 mu. Ekuw ebien no hyɛɛ ase dɛ worisi akan na wɔhyɛɛ ase dɛ wɔrobɔ no ɔhardo ɔhardo, dede mu dede.

Dɛ mbrɛ wɔbɛyɛ ma enyiber no akɔ no, aporisifo kɛseraa kuw a nna wosua ko na wɔkyee hɔn mu dodowara wɔ ber nna wɔregye dase wɔ hɔn kuw no ho. Wɔfaa nyansa kwan do kitsaa kyim wɔ ber a nna nkyɛ ɔwɔ dɛ wokitsa sekan na bio wɔfaa kuw a nna wosua ko no hɔn nhyiamu no dɛ ɔyɛ asaw ho nhyiamu. Asaw no sesae bɛyɛɛ asaw soronko a ɔbɛyɛɛ frevo asaw no.

Mpɔnpɔndo[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Frevo ne nyin abor mfe 100 (1907) na noara ankasa enyin dɛm mber yi mu ebodur tsebea a ɔwɔ mu seseiara.

Asaw[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Tsebea kor noara mu no a akansi no hyɛɛ ase no, Frevo tuu mpon wɔ ber nna ɔresesa kuw a nna wosoa ko no hɔn nyiamu no kɔ ''quasi-acrobatical'' asaw nhyiamu mu. Asawnyi biara yɛɛ edwumadzen dɛ wobenya nhyiamu fofor a nna ɔwɔ dɛ wɔkɔ do sua adze, nya ahoɔdzen, ma hɔn enyi yɛ dzen, na hɔn ho yɛ hɔn har ma ko a nna ɔda hɔn ntamu no sesaa fii ako no mu bɛyɛɛ dza nna ɔyɛ fɛw. Ehuruhuruw, nan a nna wotum tu no kor, ahoɔhar wɔ nan ne ndan mu ho, na famu mbɔe ka Frevo asaw no ho.

Seseira dze wɔfrɛ Frevo asaw no passo na wɔfrɛ Frevo asawfo no passistas. Passistafo hɔn ntarhyɛ mu no so tuu mpon fii dza nna wɔhyɛ no dadaw no ma ɔbɛyɛɛ dza nna hɔn ho yɛ har wɔ mu a nna ɔboa hɔn nhyiamu no. Nna hɔn ahosu no yɛ fɛw ara yie, ntsi nna wohu hɔn yie wɔ dɔm dodow mu.

Hɔn kyim no so tuu mpon fii hɔn kyim tuntum a nna hɔn nsa no yɛ taaboo bɛyɛɛ kyim kakraba a nna ɔyɛ fɛw ara yie. Kyim ne ndan mu ka asaw no ho na no mu gow ma hɔn wɔ ber wɔdze sua asaw. Ɔnntaa nnsi dɛ passistafo bɔtow kyim no wɔ wimu, woeeyi akyea bi, na wɔaakye hɔn. Wɔsan so dze kyim no fa hɔn nan ntamu. Dza ɔtaa si wɔ hɔn mu nye dɛ wohwinhwim kyim no na wɔdze mema hɔnho wɔ ber wogu do resaw.

Ɔrehyɛ ase efi 1950 mu no, aboafo ekukudam a nna wɔboa passo hɔn mu kor nye ɔpanyin Nascimento do Passo. Wɔaka ato hɔ dɛ ɔdze asaw ahorow a ɔbor ɔha dze kaa asaw no ho fitsi dɛm mber no. Ɔno so na ohun Frevo no skuul a odzi kan wɔ Recife wɔ afe 1990 mu ekyir no. Passistafo hɔn mfonyin yɛ hɔn hiadze kor a wɔ Pernambuco.

America dwontonyi a ɔagye dzin a wɔfrɛ no Cyndy Lauper saw frevo wɔ ber a ɔrotow no ndwom ''Maybe He'll know''.

Ndwom[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Frevo-de-rua[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Frevo-de-Rua (Frevo kwan ho), nkyerɛasee a nkorɔfo dodow noara nyim fa kasafua ''frevo'' ho, yɛ adzeyɛdze ahorow, a wɔbɔ no wɔ ɔhardo dze ka dadze adzeyɛdze ho, a wɔfrɛ no totorobɛnto, ''trombones'', na ''tuba''. Amerikafo na wɔtaa tsie a wɔse ɔnye ''polka'' dzi nsɛ.

Wɔbɛtaa ehu Frevo-de-Rua kuw dɛ wɔrobɔ hɔn ndwom wɔ ber bɔɔlbɔ rokɔ do wɔ Recife, a wɔyɛ kuw a wɔka hɔnho hyew. Frevo-de-Rua hɔn ndwom a ɔagye dzin papaapa ne dzin dze "Vassourinhas". Panyin a odzi enyim a ɔagye dzin yɛ Maestro Duda. Afe 2000 mu no, frevo ahembɔfo a nna wɔagye dzin nye ''Recife-based big band SpokFrevo Orquestra'',a ''sax player'' Inaldo Cavalcante de Albuquerque na nna odzi hɔn enyim, nkorɔfo dodow noara frɛ no Spok. Iyinom yɛ 17 - 18 adwontofo mapa - a ''virtuoso'' akyerɛmafo ebien ka ho na ''percussionist'' - a nna ɔafa ato noho do dɛ ɔdze frevo ndwom no bɛkyerɛ wiadze. Wɔhyɛɛ hɔn Amerika akwantu a odzi kan wɔ bosoom Ebɔw mu wɔ afe 2012 mu.

Frevo Kwan ho Kuw Adzeyɛdze[sesa mu | sesa ekyirsɛm]
  • Brass section
    • Totorobɛnto
    • Cornet
    • Flugelhorn
    • Trombone (valved and/or slide)
      • including Bass trombone
    • Mellophone
    • Tuba
    • Euphonium
    • Sousaphone
  • Saxophones
  • Tenor saxophon
  • Alto saxophone
  • Soprano saxophone
  • Marching percussion
  • Snare drum
  • Bass drum
  • Clash cymbals
  • Surdo
  • Repinique

Frevo-de-bloco[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Frevo de Bloco so yɛ dza wɔbɔ adzeyɛdze dze tow. Nna Capiba yɛ ɔdwontonyi a ɔagye dzin wɔ iyi mu, naaso obi botum akyerɛw Getulio Cavalcante ne dzin. Claudionor Germano (ɔdwontonyi) na Antonio Nóbrega (ɔdwontonyi na obi a ɔsaw) yɛ nkorɔfo ebien a wɔyɛ Frevo de Bloco hɔn agofomba mapa.

Frevo de trio (frevo baiano)[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Frevo hɔn dwontow ne nsesa mu wɔ nkakramba ne nyɛe mu, wɔnntaa mmfa ''brass section'' nnyɛ na wɔdze ''Bahian-guitars'', abɛn, ''bass'', ''electric guitars'', ''keyboards'' na ɔdwontonyi na wɔdze yɛ. Dɛm kwan no tuu mpon wɔ afe 1950 n'ahyɛse mu wɔ Bahia, ɔkɔr do wɔ dwontow a "Clube Carnvalesco Misto Vassourinhas of Olinda" towee wɔ Salvador (Bahia State) na Trio Elétrico Armandinho so bɔtoow hɔn dze ekyir no, Dodô & Osmar, dze ahyɛse maa trio eléctrico amambra a ɔwɔ ''Bahian carnival'', a ɔnye frevo na ''Western pop rock'' dzii ehyia.

Hwɛ iyi so[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  • Arrocha
  • Baiao
  • Chôro
  • Seresta