Fante kasa a wɔka

Fi Wikipedia

Fanti, Fantse, anaa Mfantse, yɛ Akan kasa a ɛkɔ so no mufo atitiriw baasa no mu biako, ne Asante ne Akuapem, abien a etwa to no nyinaa bom frɛ Twi, a wɔne wɔn nyinaa te ase. Wɔka no titiriw wɔ Ghana mfinimfini ne kesee fam mantam mu ne nkurow a wɔte mu wɔ mmeae afoforo wɔ Ghana atɔe fam, Ivory Coast, ne Liberia, Gambia ne Angola nso. Fante yɛ Fantefoɔ kasa a wɔtaa ka, a wɔn mpɔtam biara wɔ n’ankasa kasa nketewa, te sɛ Agona, Anomabo, Abura, ne Gomoa, ne nyinaa yɛ nea obiara tumi te aseɛ. Schacter ne Fromkin kyerɛkyerɛ Fante kasa akuw atitiriw abien mu: Fante 1, a ɛde nnyigyei nkyerɛwde-awiei /w/ di dwuma na ɛnam so ma nsonsonoe da kaw ("asaw") ne ka ("ka"); ne Fante 2, baabi a saa nsɛmfua yi yɛ homophonous. Wɔkyerɛkyerɛ Fante kwan a wɔahyɛ da ayɛ wɔ mfitiase ne ntoaso sukuu ahorow mu. Fantefo pii ka kasa abien anaa kasa abien na dodow no ara tumi ka Twi[1].

Akasafoɔ a wɔda nsow ne Kardinal Peter Appiah Turkson, Jane Naana Opoku-Agyemang,citation needed kan Amanaman Nkabom no Ɔkyerɛwfoɔ Panyin Kofi Annan, ne kan Ghana ɔmampanyin Kwame Nkrumah ne John Atta Mills . Maya Angelou suaa Fante sɛ ɔpanyin wɔ ne tena Ghana no mu.

Ɛnnɛ nnipa bɛboro ɔpepem 6 na wɔka Fante kasa wɔ Ghana titiriw wɔ Mfinimfini ne Atɔe Fam. Wɔka no kɛse nso wɔ Tema, faako a nnipa dodow no ara a wɔwɔ saa kurow no mu yɛ Fante kasafo ankasa a wɔtraa hɔ bere a wosii hyɛn gyinabea foforo no akyi no.

Etymology ho adesua[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Edin "Fante" no wɔ nkyerɛaseɛ mmienu a ɛbɛtumi aba, mmienu no nyinaa fa Asantefoɔ a wɔbɛn wɔn ho. Nea edi kan no ka sɛ wɔtoo Fantefo din esiane wɔn amanne a ɛne sɛ wodi akutu, anaa efan, bere a Asantefo di nhabannuru foforo a wɔfrɛ no san nti; nea ɛto so abien, sɛ Fantefo no mu paapaee fii Asantefo no ho, nyaa din ofa-tew, "fa a ɛtetew mu". Nanso, sɛnea ɛnne nnyigyei nhyia no, abusuabɔ biara a saa nkyerɛase ahorow yi de kyerɛ sɛ ɛne Asante no wɔ no yɛ nea enni bere mu: Asantefo no sɔre dii tumi wɔ afeha a ɛto so 17 awiei ne 18 mfiase mu hɔ, na Fante-Asante mu mpaapaemu no nyaa nkɔso wɔ afeha a ɛto so 18 no awiei nkutoo , bere a edin "Fante" no akyɛ koraa. Wonnim nokware etymology.citation needed.

fibea ahorow[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  1. https://www.ethnologue.com/25/language/aka/