Chovgan

Fi Wikipedia

Chovgan, Chowgan anaa Chogan(Persia kasa mu: چوگان, roman kasa mu: čōwgan), yɛ enyigyedze kuw agordzi a mpɔnkɔ na ɔhyɛase wɔ tsetse Iran (Persia).[1][2] Nna wobu no dɛ adehye agor na nna wɔyɛ wɔ afuw a ɔyɛ soronko mu, wɔ mpɔnkɔ a wɔatsetse hɔn tsitir do. Nna agordzi no atrɛw wɔ Asiafo mu. Wɔbɔ wɔ Iran, Azerbaijan, Tajikistan, na Uzbekistan.[3]

Wɔ afe 2013 mu no, wɔdze chovqan a ɔwɔ Republic of Azerbaijan no kaa UNESCO dzin a ɔfa Amambra Egyapadze a Intum Nhu ho a ɔhia bambɔ ntsɛmara.[4]

Ekyir wɔgye toom wɔ Atɔe Fam Wiadze a wɔfrɛ no ndɛ dɛ polo no mu.

Abakɔsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Naqsh-e Jahan Square a ɔwɔ Isfahan a yɛ bea a nna finimfin mber mu ahemfo polo agodzibea bi wɔ.

Naqsh-e Jahan Square in Isfahan is the site of a medieval royal polo field.

Chovgan hyɛase wɔ Iran (Persia) tsetse aber do na nna zyɛ Persia ɔman enyigyedze a na adzehye dzi kɛse.[1][2] Mbaa dzii agor yie tse dɛ mbanyin. Chovgan hyɛase wɔ mfe Apem ber mu a edzi kan A.D. finimfin, sɛ kuw agordze. Nna ɔyɛ dza aba do wɔ Mfe ɔhaha pii mu wɔ Finimfin Epuei. Wɔyɛɛ agor no asinasin ho mfonyin ber na ber mu wɔ tsetse mfonyi nkakraba mu, na wɔdze agor no ho nkyerɛkyerɛmu na mbra a ɔkɔ ekyir nso maa wɔ tsetse nsaano nkyerɛwee no mu.

Chovgan wɔ Iran[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Afeha a ɔtɔ do duesia (16) mu mfonyi kakraba bi kyerɛ chovgan agor bi wɔ Khosrow na Shirin a wɔyɛ Nizami Ganjavi asɛm no mu.

Chovgan, a wonyim no dɛ chowkan wɔ Sasanian Ahenma no mu (Finimfin Persia kasa: čowkān),[5][6] yɛ adzehye nwomasua fa ma Sasanian sodzifo kuw no.[7] Epuei fam Romafo a wɔbɛn hɔn no faa chovgan fii Sasanianfo hɔ na wɔfrɛɛ no tzykanion, a wonya fii Finimfin Persia asɛmfua mu.[7] Wɔ Theodosius II ahendziber do no, Roma ahemfie no hyɛase bɔɔ tzykanion wɔ tzykanisterion (polo egumadzibea).[7] Eduu Tang ahenman ber do (618–907) no, na wɔagye polo ho kyerɛwsɛm ahorow esi hɔ yie wɔ China.[8][9] Dɛ mbrɛ Oxford Nsɛm asekyerɛ nwoma a ɔfa tsetse mber a otwa do ho (Oxford Dictionary of Late Antiquity) kyerɛ no, polo a agye dzin wɔ Tang China no, "Ekyingye biara nnyi ho dɛ, Sasanian ahemfie a na ɛwɔ nnommumfa mu no hyɛɛ mu den".[7]

Chovgan wɔ Azerbaijan[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Azerbaijan Chovgan agodzifo wɔ All Union Kuruwa (Cup) a ɔtɔ do duebien (12) mu

Wɔ Azerbaijan no, wobu chovqan (Azerbaijan kasa mu: Çövkən) dɛ ɔman egumadzi. Tsetse ndzɛmba ahorow a wɔatsintsim na dɔtse ahorow kyerɛ dɛ egumadzi no akyɛ wɔ hɔ wɔ abakɔsɛm mu. Dɛ nhwɛdo no, wohuu ahondze bi a chovgan agor bi mfonyi asinasin wom ber a na wɔretutu fam wɔ Oran-Gala bea hɔ, na ɔkyerɛ wɔ ɔkwan a ɔnsɛ do dɛ na agor no wɔ hɔ wɔ afeha a ɔtɔ do dubiako (11) mu wɔ Beylagan kurow no ho. Chovgan agordzi no ho asɛm nso pue wɔ “Khosrow na Shirin”, anwensɛm bi a Persia anwensɛm kyerɛwfo na adwenkyerɛfo Nizami Ganjavi kyerɛwee mu, na Turkeyfo anwensɛm tsentsen “Kitabi Dede Korkut” nkratafa mu.[10]

Mboaedze[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  1. 1.0 1.1 Massé, H. (24 April 2012). "Čawgān". In Bearman, P.; Bianquis, Th.; Bosworth, C.E.; van Donzel, E.; Heinrichs, W.P. (eds.). Encyclopaedia of Islam, Second Edition. Vol. 2. Brill Online. The game originated in Persia, and was generally played on horseback (...)
  2. 2.0 2.1 "The origins and history of Polo". Historic UK. Retrieved 2020-10-04. It is since these origins in Persia that the game has often been associated with the rich and noble of society; the game was played by Kings, Princes and Queens in Persia.
  3. В. Парфенов. (2004). Кавказские национальные конные игры. HORSE.RU. Archived from the original on 2019-06-06. Retrieved 2012-09-04.
  4. Chovqan, a traditional Karabakh horse-riding game in the Republic of Azerbaijan
  5. Janin, Raymond (1964). Constantinople Byzantine. Développement Urbaine et Répertoire Topographique (in French). Paris, France: Institut Français d'Etudes Byzantines. pp. 118–119.
  6. "Welcome to Encyclopaedia Iranica".
  7. 7.0 7.1 7.2 7.3 Canepa, Matthew (2018). "polo". In Nicholson, Oliver (ed.). The Oxford Dictionary of Late Antiquity. Oxford: Oxford University Press. ISBN 978-0-19-866277-8.
  8. Singh, Jaisal (2007). Polo in India. London: New Holland. p. 10. ISBN 978-1-84537-913-1.
  9. Finkel, Irving L; MacKenzie, Colin (2004). "Chapter 22, Polo: The Emperor of Games". Asian games: the art of contest. New York: Asia Society. p. 283. ISBN 978-0-87848-099-9.
  10. David C. King (2006). Cultures of the World. Azerbaijan. Marshall Cavendish. p. 108. ISBN 0761420118.