Cecilia Koranteng-Addow

Fi Wikipedia

Cecilia Koranteng-Addow[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

wɔwoo Cecilia Koranteng-Addow (née Gaisie) wɔ Esusow Aketseaba bosom mu da a ɔtɔ do 24 wɔ afe 1936. Na onyaa ne Nyame frɛ Obiradzi bosom mu da a ɔtɔ do eduasa, afe 1982 mu. Ɔyɛɛ ɔtsɛmbuafo panyin wɔ asɛndzibea dze kosi dɛ wɔkyer no kum no wɔ JJ Rawlings n'aber do no.

N'adzesua na no mbofrabermu nsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔwoo Cecilia Afran Gaisie wɔ Assin Nsuta, Gold Coast( seisei Ghana).Nna n'egya nye Philip Affran Gaisie. Na ne na so nna ne dzin dze Mary Adwoa Kwansaa Boafo. Nna ofi Asenie ahemfie a ɔwɔ Adansi Medoma.

Cecilia kɔɔ ahyɛse skuul wɔ Roman Katɔrik Skuul a ɔwɔ Assin Anyinabrim nna Assin edubiase Methodist Skuul a ɔwɔ Assin Nsuta. Ɔkɔr nsɔwdo skuul wɔ Oguaa. Na ɔtoaa Middle Skuul do wɔ Our Lady of Apostles (OLA) College of Education. Owie ne nsɔwdo skuul wɔ Holy Child Skuul. Wɔ afe 1959 mu no, Cecelia tuu kwan kɔɔ Ngyiresi Aborɔkyir man mu. Hɔ na osuaa mbrasɛm wɔ Hull Esusapɔn. Wɔfrɛ no ma ɔkɛkaa mbranyimfo a wɔwɔ Lincoln's inn, London no hɔn ho. wɔ afe 1963 mu.

N'edwuma ho Nsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Owiee n'adzesua wɔ abrɔkyir no, Cecelia baa Ghana afe 1964 mu bɔhyɛɛ edwuma ase dɛ mbranyimfo(lɔɔya). Ɔnye Opoku Agyepong and Company yɛɛ edwuma.Ghana Judicial Service faa no edwuma mu dɛ asɛndzifo. Wɔ afe 1985 mu na wɔ maa no dzibew dɛ ɔtsɛmbuafo panyin dze kodu ne wu wɔ afe 1982.

Afe 1980 mu no, Cecilia dzii asɛm maa Mr Shackleford, a wɔdze no too efiadze wɔ 1979 JJ Rawlings ne abantuguw aber no mu no. Cecilia buae dɛ wɔammfa mbra kwan do na wonye no too efiadze. Cecila nye ɔtsɛmbuafo a odzii kan bisaa nsɛm faa botae ɔfa Armed Forces Revolutionary Council (AFRC) ho. Oyii AFRC hɔn adaduanyi kor fii efiadze. Ɔsanee so maa mbuae faa Ghana Industrial Holding Corporation (GIHOC) a wɔtowee hyɛɛ mbrahyɛ bagua mu wɔ Ghana ne Republic a ɔtɔ do ebiasia no mu no. Joachim Amartey Quaye a nna ɔka dɛm nkorɔfo yi ho no bɔkaa Rawlings ne PNDC amanyɛ kuw no ho. PNDC na nna wɔwɔ do aber wodzii Cecelia ewu wɔ 1982 mu no. Ekyir no, asɛndzibea buae dɛ Amartey Quaye ka ho ma wokuu Cecilia. Ne dɛm ntsi ɔkɛdaa efiadze.

N'abrabɔ mu Nsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Cecelia ne kun a odzii kan war no nye Nicholas Liverpool a ɔbɛyɛɛ Domina manpanyin a ɔtɔ do esia wɔ mfe 2003-2012 Cecilia na Nicholas hyiae wɔ Hull Esuapɔn na wɔwaree afe 1963. Wɔwoo maba anan. Afe 1969, mu no wogyae awar na 1974 mu no, Cecilia waar Gustav Koranteng-Addow a nna ɔyɛ Attorney General ma Ghana fi afe 1975 kodu 1979. Cecilia hyiaa Gustave wɔ ne dwumadzi mu na wɔwaree kɛpem Cecilia ne wui. Ɔnye no ennya mba biara.

No Wu na N'ewungyadze[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔkyer Cecilia dzii no ewu nsumaa mu wɔ Obiradzi bosom mu da otwa tsir. Nyimpa ebien a nna ɔnye hɔn yɛ edwuma a nɔn edzin nye Frederick Poku Sarkodee, Kwadjo Adgyei Agyepong, nna nsordaafo(solda) a woewie n'edwuma yɛ, Sam Acquah. Rawlings tuu Manpanyin Hilla Liman fii adze do wɔ anbantuguw mu, wɔ da ɔtɔ do eduasa-kor wɔ Mumu bosom mu, afe 1981.Wokum dɛm nkorɔfo yi wɔ Bundase Millitary 'shooting range' a ɔwɔ Nkran. Dɛm aber no mu no, nna wɔahyɛ ɔman mu no nyinara dɛ mma wɔnnkɔ beebi ara. Aber a PNDC sesaa n'aban no yɛɛ no NDC no mu no, wɔhyɛɛ aban no dɛ ɔnhwehwe dɛm ewudzi yi mu.Nhwehwɛmu a wɔyɛɛ kyerɛe dɛ nyimpa du na wodzii dɛm dwumabɔn a ɔtse dɔm. Nna Ghana ne panyin ɔhwɛ ɔman ne banbɔ ho nsɛm, Kojo Tsikata ka ho. Nna ɔyɛ Rawlings ne boafo mapa. Kojo TsikatsaThe Independent kɔɔ asɔndzibea afe 1993 dɛ nna pɛ dɛ wogu noho fĩ.Ekyir no, oyii asɛm no fii asɛndzibea aber The Independent sesaa hɔn ano. Hɔn a wobuaa hɔn fɔ wɔ dɛm asɛm yi ho no nye Lance Cororal Amedeka, Michael Senyah, Tekpor Hekli, Johnny Dzandu nna Joachim Amartey Quaye. Wɔ Obiradzi bosom mu, afe 1983 mu no, Amedeka guanee fii Nsawam efiadze ansaana woridzi asɛm no ewie na otuu adae fii Ghana. Asendzibea no hyɛɛ dɛ wonnkum Senya, Hekli, Dzandu, na Amartey.

Afe biara mu no, Ghana mbranyimfo nyinara dzi Cecilia na atsɛmbuafo ebien no hɔn afrenhyiae dɛ wɔdze hɔn ho too hɔ maa ɔman Ghana. Wɔfrɛ dɛm afrenhyia da yi Martyrs' Day.The Memorial to the Martyrs of the Rule of Law, yɛ ehunyin ebiasa wɔyeɛ dze kae dɛm nkorɔfo ebiasa yi. Dɛm ehunyin yi sisi Ghana n'Asɛndzibea Pɔn adan n'enyim.

Wɔ afe 2011 mu no, Cecilia ne mbofrababer mu nyenko Josephine Van Lare na Cecilia ne mbofraba ebien, Philip Liverpool na Nana Ama Brantuo dze Esi Afran Foundation bɔbɔɔ adze ama wɔayɛ nkaebɔdze ama Cecelia ne dzin. Botae a osi Foundation yi n'enyiwa do nye dɛ wɔbɔboa mbasiafo ma w'esua adze na woenya nsa ano dwuma bi. Hɔn edwuma nye dɛ wɔdze sika bɔboa ndwumakuw ahorow. Wɔsan so ma afotu na akwankyerɛ ɔfa adzesua ho.