Cape Coast Suapɔn (University of Cape Coast)
| Industry | higher education |
|---|---|
| Inception | 1962 |
| Short name | UCC |
| Motto text | Veritas Nobis Lumen |
| Continent | Africa(Ebibirim) |
| Country | Ghana |
| Located in the administrative territorial entity | Finimfin Mantɔw( Central region Ghana), Cape Coast |
| Location | Cape Coast |
| Coordinate location | 5°6′13″N 1°16′57″W |
| Member of | Ghanaian Academic and Research Network, Association of African Universities, International Association of Universities, African Research Universities Alliance |
| Language used | English |
| Start time | 1962 |
| Hɔn wɛbsaet | https://ucc.edu.gh/ |
| Academic calendar type | semester |

Cape Coast Suapɔn (University of Cape Coast) yɛ ɔmanfo kɔlegyi esuapɔn a ɔwɔ Oguaa(Cape Coast) mu. Skuul dan no wɔ mpoano bi a wɔnntaa nnhu na ɔtse koko bi a ɔhwɛ Atlantic Po a ɔtserɛw no do. Ɔyɛ edwuma wɔ skuulpɔn ebien (2) mu: Atɔe Fam Skuulpɔn a wɔsan frɛ no (Bea Dadaw - Old Site) na Etsifi Skuulpɔn a wɔsan frɛ no (Bea Fofor - New Site). Abakɔsɛm mu mbea ebien (2) a ɔho hia kyɛn biara wɔ Ghana, Elmina na Cape Coast Castle, na nye sukuupɔn no ntsam kwan yɛ kilomita kakraa bi.
Wɔdze Oguaa Suapɔn sii hɔ wɔ Ɔberɛfɛw 1962 [3] mu dɛ skuulpɔn kɔlegye dze boaa ɔman no hia kɛse a ɔfa edwumayɛfo a wɔfata na hɔnho akokwa wɔ nwomasua mu. Ntsi na ne mfitiasee ahyɛdze nye dɛ ɔbɛtsetse akyerɛkyerɛfo a woewie hɔn adzesua ama asoɛe a ɔtɔ do ebien, akyerɛkyerɛfo ntsetsee kɔlegye ne mfirdwuma asoɛe, asɛmpaka edwuma a nna ɔman Sukuupɔn ebien a ɔwɔ hɔ dada dɛm aber no nntum nndzi ho dwuma. Afe 1972 mu no, kɔlegye no nyaa dzibea dɛ sukuupɔn a odzi mu na ɔdze no ho, a ɔwɔ tum dɛ ɔdze nankasa n'abodzin krataa, adansedzi nkrataa na adansedi nkrataa dze nam Mbrahyɛ Bagua Mbra so ma. Ndɛ, ɔnam dɛ wɔatserɛw ne faculties/Skuul ahorow bi mu na wɔayɛ nhyehyɛe ahorow ntsi, sukuupɔn no wɔ tum a ɔbɛma woedzi edwumayɛfo ahiadze a ɔwɔ ɔsom edwuma na ndwuma afofor a ɔwɔ ɔman no mu no ho dwuma, a Nwomasua Dwumadzibea no dze nnka ho. Fitsi dɛm aber no, sukuupɔn no dze ntsetsee a wɔdze ma nduryɛfo na akwahosan ho edwumayɛfo, edwumayɛfo, mbranyimfo, na kuayɛ ho abemfo tse dɛ kuayɛ mu ntserɛwmu edwumayɛfo aka ne dwumadzi ahorow ho. Hɔn a woewie UCC no bi nye Ɔman Asomfo, High Commissioners, CEOs, Mbrahyɛ Bagua no mufo, na Ghana ɔmampanyin abedziekyir a ɔyɛ ɔbaa a odzi kan.
Abakɔsɛm
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Wɔdze Oguaa Suapɔn sii hɔ wɔ Ɔberɛfɛw 1962 mu dɛ sukuupɔn kɔlegye na wɔdze too ebusuabɔ soronko bi mu ne Ghana Suapɔn, Legon. Wɔ Ɔberɛfɛw 1, 1971 no, kɔlegye no nyaa dzibea dɛ Sukuupɔn a odzi mu na ɔdze no ho, a ɔwɔ tum dɛ ɔdze nankasa abɔdzin krataa, adansedzi nkrataa na adansedzi nkrataa dze nam Mbrahyɛ Bagua Mbra so ma.Wɔdze sukuupɔn no sii hɔ osiandɛ nna wohia edwumayɛfo a wɔfata yie na hɔnho akokwaw wɔ nwomasua mu ntsi. Ntsi, nna ne mfitiasee ahyɛdze nye dɛ ɔbɛtsetse edwumayɛfo akyerɛkyerɛfo a woewie hɔn adzesua ama Ghana asoɛe a ɔtɔ do ebien na Nwomasua Dwumadzibea no dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a obedzi nyimpa ahoɔdzen ahiadze a ɔwɔ ɔman no nwomasua nhyehyɛɛ a ɔkɔ ntsɛntsɛm no mu dɛm aber no ho dwuma.Ndɛ, ɔnam dɛ wɔatserɛw ne Faculties/Skuul ahorow no bi mu ne nhyehyɛɛ ahorow a wɔayɛ no ahorow ntsi, sukuupɔn no wɔ tum a ɔbɛma woedzi edwumayɛfo ehiadze a ɔwɔ ɔsom edwuma na ndwuma afofor a ɔwɔ ɔman no mu no ho dwuma, a Nwomasua Dwumadzibea no dze nnka ho. Ofi sukuufo a wɔkyerɛw hɔn dzin ahyɛase a ɔyɛ 155 wɔ 1963 mu so no, mprempren Oguaa Sukuupɔn no mu sukuulfo dodow bɛyɛ 80,000.Sukuupɔn no hyɛɛ ase wɔ dwumadzibea ebien, a ɔno nye: Edwin na Nyansahu. Dɛm dwumadzibea ahorow yi nyaa nkɔdo bɛyɛɛ Faculties wɔ afe 1963. Dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a wobodu botae ahorow a wɔdze esi hɔ no ho no, wɔ afe 1964 mu no, sukuupɔn no yɛɛ Faculties ebien fofor, a ɔno nye: Education and Economics & Social Studies [mprempren Faculty of Social Sciences]. Wɔhyehyɛɛ adzesuabea a ɔtɔ do enum [Kuadwuma Sukuul] wɔ afe 1975. Wɔkyekyɛɛ Nyansahu Adzesuabea no mu yɛɛ no Abɔdze na Abɔdze mu Nyansahu Sukuul wɔ afe 2002←/2003 adzesua afe no mu ber a wɔmaa Edwumayɛ ho Adzesua Dwumadzibea no nso kɔr Edwumayɛ Sukuul mu a fitsi afe 2003/2004 adzesua afe no mu. Wɔdze Eduryɛ Sukuul na Mbra ho adzesuabea na afofor aka ho.Mprempren sukuulpɔn no tsetse nduryɛfo na akwahosan ho edwumayɛfo, na nwomasua nhyehyɛɛfo, edwumayɛfo, kuayɛ ho abemfo, Nkontaabufo, mbranyimfo na dza ɔkeka ho. Hɔn a woewie sukuulpɔn a ɔwɔ Oguaa (UCC) no bi nye Ɔman Asomfo, Aban Asoɛe a wɔkorɔn, CEO, na Mbrahyɛ Bagua no mufo.
Adzesuabea Ahorow
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]OLD SITE CAMPUS
Old Site Campus a wɔsan frɛ no Southern Campus no wɔ mbea ɔkrɔn, wɔ po do, wɔ Apewosika ne Kokwaado mpɔtamu a ɔwɔ Oguaa kuropɔn mu. Na nhyehyɛɛ a wɔdze sii Old Site Campus no mu wɔ dɛm mpɔtamu ebien yi mu no ama asetsena na sikasɛm mu dwumadzi ahorow akɔ sor. Sukuupɔn no na Suapɔn no Mfinimfin Fam Aban Dadaw, mbea atsenae kor pɛr, Adehye Asa, Atlantic Asa, Oguaa Asa, na Sukuulpɔn Ayaresabea, a ɔma akwahosan ho dwumadzi pa ma esuafo dodow na amamfo nyinaa wɔ ha. Edwumayɛ na Mfirdwuma Nwomasua Dwumadzibea (VOTEC) wɔ bea dadaw no sukuulpɔn no mu.
New site Campus
New Site Campus anaa Northern Campus, a dɔm pii frɛ no "Nyansahu" no wɔ kilomita kor mu fi Old Site, no bɛn Kwaprow na Amamoma mpɔtamu hɔ. Etsifi afamu Sukuulpɔn no baa osian esuafo dodow a wɔgye hɔn kɔ Sukuulpɔn no mu a orinya nkɔenyim ntsi.Sukuulpɔn no mu na Suapɔn no mu mbarimba asa nkotsee na ɔwɔ hɔ, Caseley Hayford Asa, Kwame Nkrumah Asa, Valco Asa na Sukuuldan no mu Broadcasting Center. Ɔyɛ bea a Science Complex Dan no wɔ ntsi wɔdze dzin a agye dzin "Science".Suapɔn Turo na Suapɔn Mboa Yɛmmea nso wɔ Suapɔn no New Site Campus.
Esuafo Hɔn Dodow
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Fitsi sukuulfo a wɔakyerɛw hɔn edzin ahyɛase a ɔyɛ 155 wɔ 1963 mu so no, mprempren Oguaa Sukuulpɔn no mu sukuulfo dodow yɛ 74,720. Nkyekyɛmu no tse dɛ dza odzidzi do yi: sukuulfo a wɔyɛ adzesua a odzi kan daa 18,949, adzesuafo a wɔyɛ sandwich a wonnyae nnwiee hɔn adzesua 1445, adzesuafo a wɔyɛ adzesua a odzi kan a wɔyɛ no daa 1014, adzesuafo a wɔyɛ sandwich ekyir adzesuafo 2773, sukuulfo a wɔkɔ akyiri 48,989 a wɔyɛ adesua a edi kan wɔ akyirikyiri, ne adesuafo a wɔkɔ ekyir 1540. Suapɔn no gyee esuafo a hɔn dodow yɛ 24,723 kɔr ne nhyehyɛɛ ahorow mu maa afe 2016/2017 adzesua afe no.[6]Fitsi afe 2016/2017 adzesua afe dze besi ndɛ no, nyimpa dodow a wɔwɔ sukuulpɔn no mu kɔ do kɔ sor afe biara. Mprempren yi, sukuul no wɔ esuafo dodow bɛyɛ 78,485 a mbarimba 41,165 (52.40%) na wɔyɛ mbaa 37,320 (47.60%), a sɛ wɔka ne nyinaa bɔmu a, ɔbor dza nna wɔwɔ wɔ afe 2016/2017 adzesua afe no mu no do pɛpɛɛpɛr 2,765. Esuafo dodow a wɔakyekyɛ mu wɔ afe 2022/2023 adzesua afe no mu no tse dɛ dza odzidzi do yi: sandwich esuafo 9 na wɔwɔ hɔ a hɔn nkotsee na wɔdze adansedzi krataa ma wɔ hɔn nhyehyɛɛ ahorow mu a hɔn mu 2 yɛ mbarimba a no mu 7 yɛ mbaa. Diploma 11,539 a wɔdze ma esuafo a 11,234 yɛ ekyirekyir esuafo (mbarimba 5,271 na mbaa 5,963) na sandwich esuafo 305 (mbarimba 132 na mbaa 173). 60,406 a wonnyaa nnwiee sukuul a ɔfa daa esuafo 23,537 (mbarimba 13,072 na mbaa 10,465), ekyirekyir esuafo 16,260 (mbarimba 8,324 na mbaa 7,936), sandwich esuafo 1,241 (mbarimba 561 na mbaa 686) na IOE sandwich 19,362 esuafo (mbarimba 9,937 na mbaa 9,425). Nyimpa dodow a wɔyɛ PhD esuafo 578 a hɔn nyinaa yɛ adzesuafo a wɔyɛ daa, a mbarimba 372 na mbaa 206. PGDE esuafo 305 a wɔyɛ akyirekyir esuafo 71 (mbarimba 29 na mbaa 42) na sandwich esuafo 234 (mbarimba 148 na mbaa 86). Esuafo 5,648 na wɔreyɛ hɔn masters mprempren a esuafo 1,148 yɛ esuafo a wɔyɛ daa (mbarimba 709 na mbaa 439), ekyirekyir esuafo 2,239 (mbarimba 1,287 na mbaa 952) na sandwich esuafo 2,261 (mbarimba 1,321 na mbaa 940).