Bernice Heloo

Fi Wikipedia

Wɔwoo Bernice Adiku Heloo Fankwar 24, 1954 mu. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dada ma Hohoe ambatow mpasua.

Abrabɔ ahyɛase[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔwoo Heloo wɔ Hohoe wɔ Firaw Mantɔw mu. N'awofo nye Rev. E. T. Adiku na Comfort Adiku.

Nwomasua[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Heloo kɔr skuul wɔ Mawuli ntoado skuul na OLA Mbasiafo ntoado skuul wɔ Ho. Ɔkɛgyee abodzi krataa a wɔfrɛ no BA wɔ nyamesom mu na MPhil wɔ mpanyin nwomasua mu wɔ Ghana Suapɔn. Ɔsan nyaa M.Ed wɔ mpanyin nwomasua mu na mpontu a ɔkɔ do wɔ ekuraase ho nyimdzee wɔ Manchester Suapɔn mu. Onyaa ne abodzin krataa a wɔfrɛ no doctorate degree wɔ political economy mu wɔ Swiss Management Center University.

Edwuma[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Heloo yɛ Society For Women and AIDS wɔ Africa mampayin dada na Prolink fabafo, edwumakuw a ɔnnyɛ aban dze wɔ Ghana. Seiseiara ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Hohoe ambatow mpasua.

Amanyɛsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Mbrahyɛbaguanyi[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Heloo yɛɛ hɔn a wosuar wɔ mbrahyɛbagua mu no hɔn panyin wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia wɔ 4th Republic wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Hohoe a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu fitsi Sanda 7, 2013 besi seisei, ne mber a ɔtɔ do ebien wɔ aban mu nyi. Dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Hohoe ambatow mpasua no, ɔkasa tsiaa ɔmampanyin a ɔwɔ Ghana Nana Addo Dankwa Akufo-Addo dɛ ɔnnkaa mbasiafo a wowiaa hɔn wɔ Takoradi wɔ afe 2019 no ho hwee.

Ɔsoafo abadziekyir[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

John Dramani Mahama paaw no wɔ afe 2013 mu dɛ ɔmbɛyɛ ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ Ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia, Nyansahu na Ndzɛmba afofor nyɛe do. Ɔyɛɛ dɛm edwuma no wɔ John Mahama aban mu fitsi afe 2013 kesi afe 2017.

N'abrabɔ mu nsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ɔyɛ Christiannyi a ɔawar.