Bepɔw Nimba Ɔdomankoma abɔdze Korabea

Fi Wikipedia
Bepɔw Nimba Ɔdomankoma abɔdze Korabea
nature reserve, strict nature reserve, transboundary protected area
Inception1944 Sesa mu
Native labelRéserve naturelle intégrale du mont Nimba Sesa mu
IUCN protected areas categoryIUCN category Ia: Strict Nature Reserve Sesa mu
CountryIvory Coast, Guinea Sesa mu
Located in the administrative territorial entityGuinea, Ivory Coast Sesa mu
Located in/on physical featureMount Richard-Molard Sesa mu
Coordinate location7°36′11″N 8°23′28″W Sesa mu
Highest pointMount Richard-Molard Sesa mu
Significant eventlist of World Heritage in Danger, UNESCO World Heritage Site record modification Sesa mu
Heritage designationWorld Heritage Site Sesa mu
Has characteristictransboundary site Sesa mu
World Heritage criteriaWorld Heritage selection criterion (ix), World Heritage selection criterion (x) Sesa mu
Significant placeYekepa Sesa mu
Map

Bepɔw Nimba Ɔdomankoma abɔdze Korabea yɛ bea a wɔabɔ ho ban na UNESCO Wiase Agyapadze Bea a ɔwɔ Guinea na Côte d’Ivoire nyinaa, a nyi nyinaa yɛ hekta mpem dunwɔtwe ahannum aduanan (17,540), na ne kɛse yɛ hekta mpem dumienu ahanum aduanan (12,540) wɔ Guinea, na hekta mpem anum (5,000) wɔ Côte d’Ivoire. Ndzɛmba a wɔkora do no ka Nimba Mmepɔw no afa atsitsir ho, bea a ɔyɛ soronko wɔ asasesin mu a afifidze na mmoa ahoro pii wɔ hɔ a ɔyɛ soronko, a mmoa ahoro a ɔwɔ bea biako tse dɛ viparus ɔkraman a ɔyɛ hu (viparous toads), na ɔpɔnkɔ mpaboa mpan (horseshoe bats) dodow soronko bi ka ho. Ne bepɔw a ɔkorɔn sen biara ne Bepɔw Richard-Molard a nyi tsentsen yɛ mita mpem ahanson na ebien(1,752) anammɔn mpem nnum ahanson aduonum (5,750 ft), na ɔno nyi bepɔw a ɔkorɔn sen biara wɔ aman abien no nyinaa mu.

Abakɔsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔdze Ahyɛdze a ɔtɔ do 4190 SE/F sii hɔ wɔ afe dunkron aduanan mmiɛnsa mu(1943) mu wɔ Côte d’Ivoire, na wɔdze ahyɛdze bi sii hɔ wɔ afe dunkron aduanan anan mu (1944) wɔ Guinea. Wogyee Guinea fa no toom dɛ abɔdze a nkwa wom a wɔkora so wɔ afe dunkron aduɔwɔtwe mu(1980). Wogyee Guinea fa no toom dɛ abɔdze a nkwa wom a wɔkora so wɔ 1980. Wɔkaa mmea abien no nyinaa boom yɛɛ Wiase Agyapadze biako wɔ afe dunkron aduɔwɔtwe kuru mu (1981) - (Guinea) na afe dunkron aduɔwɔtwe mmienu mu (1982) - (Côte d’Ivoire). Dadeɛ-aboɔdzen abo a wɔdze bɛtu fam wɔ mmepɔ bea a ɔyɛ mmerɛ paa no hyɛɛ aseɛ wɔ afe dunkron aduɔkron ebien mu (1992), wɔkyerɛw bea a wɔakora soɔ no dɛ UNESCO Wiase Agyapadze Bea a ɔwɔ ɔsiane mu fir saa ber no. Sɛnea ɔbɛyɛ a wobenya ahobammɔ a ɔkɔ anim no, Guinea Parks Foundation resi bea bi a wɔhwɛ ndzɛmba a wɔkora do so. Guinea Aban na CEGENS penee adwuma no do wɔ afe aduonu dunsia mu(2016) mu.

Asase Ho Nsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Nimba Mmepɔw no yɛ bepɔw teateaa bi a nyi tsentsen bɛyɛ kilomita 40, a ɔkyerɛ atsifi fam apuei–anafo fam atɔe; ɔyɛ Guinea Mmepɔw no anafo fam ntrɛwmu no fa. Ne bepɔw a ɔkorɔn sen biara ne Bepɔw Richard-Molard a nyi tsentsen yɛ mita mpem ahanson aduonum mmienu (1,752) - (anammɔn mpem nnum ahanson aduonum (5,750 ft). Nkoko afoforo na Grand Rochers a nyi tsentsen yɛ mita 1694 - (anammɔn 5558), Mont Sempéré a nyi tsentsen yɛ mita mpem nnum ahansia aduɔwɔtwe mmienu (1682) - (anammɔn mpem nnum ahannum na dunwɔtwe (5518 ft), Mont Piérré Richaud a nyi tsentsen yɛ mita mpem ahansia aduɔson (1670) - (anammɔn mpem nnum ahannan aduɔson nkron (5479 ft), Mont Tô a ne tsentsen yɛ mita mpem ahansia aduɔson nnum (1675) - (anammɔn mpem nnum ahannan aduɔkron nnum (5495 ft), na Mont LeClerc a nyi tsentsen yɛ mita mpem ahanum aduɔson nson (1577) - (anammɔn mpem nnum ɔha aduɔson anan (5174 ft). Nsubɔntsen bɛyɛ aduonum na ɔwɔ hɔ, a Cavally, Cestos, na Sassandra Asubɔntsen no mfiase ka ho. Dadze a ɔyɛ papa a wotu no dze asiane kɛse ba asase ho nyimdze soronko na wuram mmoa do.

Ber Tsentsen Mu Wim Bɔber[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Nimba Mmepɔw no wɔ sub-equatorial montane wim tsebea. Ɔhyew no sesa kɛse ber a ɔkorɔn no, na awiaber a ɔsen biara no fi 24 °C kosi 33 °C, na anadwo a ɔba fam koraa no betumi akɔ fam sen 10 °C. Nsuo a ɔtɔ no sua koraa wɔ bea a wɔakora do no afa bi, ɔnam osuo-sunsuma nkɛntɛndo a ɔwɔ abon a ɔkorɔn no do ntsi. Mpɛn pii no, anafo fam mmepɔw no yɛ nwini sen atsifi fam a ɔyɛ nwini a Harmattan mframa a ɔyɛ kusuu a ɔfi Sahara no nya do nkɛntɛndo no. Nimba Dodo (Nimba Range), na bea a wɔakora do no nso wɔ wim tsebea ho nsɛm (micro climatic) ahoro ahoro a ɔyɛ soronko.

Ndzɛmba a Atwa Hɛn Ho Ahyia Ho Adesua[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Bepɔw Nimba Ɔdomankoma Abɔdze Korabea

Bepɔw Nimba Ɔdomankoma abɔdze Korabea da Guinea Kwae a ɔwɔ Afrika Atɔe Fam no mu Abɔdze a Nkwa Wom ahoro a ɔwɔ hɔ no Ho. Ɔwɔ afifidze na mmoa a ɔdɔɔso tsitsir, na ɔhɔ na afifidze ahoro bɛbor mpem ebien (2000) a ɔwɔ ntsini mu, akyi berɛmo ahoro ahasa na dunwɔtwe (317), a emu ɔha na nsɔn (107) yɛ mmoa a wɔnom nufu, na mmoa ahoro bɛbor mpem ebien na ahanum (2,500) a wonni akyi berɛmo wɔ. Wɔyɛ abɔdze a nkwa wom ho nhwehwɛmu wɔ bea a wɔkora mmoa do no, osandɛ mmoa ahoro a wonnyim pii da do ara wɔ hɔ. Mmoa a wɔwɔ akyi berɛmo a ɔwɔ hɔ tsitsir na Nimba viviparous toad (Nimbaphrynoides occidentalis), Lamotte’s roundleaf bat (Hipposideros lamottei), na Nimba otter shrew (Micropotamogale lamottei). Mmoa afoforo a hɔn ho yɛ na na hɔn ase reyɛ atɔre na Afrika Atɔe fam gyata (Panthera leo senegalensis), pygmy hippopotamus (Choeropsis liberiensis), ɔsebɔ duiker (Cephalophus ɔsebɔ), na atɔe fam akraman (Pan troglodytes verus) a ɔdze abo yɛ nnwinnadze. Asase do ndzɛmba a atwa hɛn ho ahyia no bi nyi Western Guinea kwae a ɔwɔ fam, Guinea kwae a ɔwɔ mmepɔw do, Guinea kwae-savanna mosaic, na West Sudan savanna. Nimba Mmepɔw no yɛ nsu pa mu abɔdze a nkwa wom a ɔda nsow a nsu mu mmoa ahoro a ɔwɔ hɔ no fa kɛse wɔ hɔ no fa.

Afifidze a ɔwɔ asase do no gu ahoro sɛnea nyi sorokɔ na nyi kwan tsitsir tse.

  • Bepɔw no atew nyi ho afi wim nsupɔw afoforo a ɔwɔ Forest Guinea ho dzenam West Sudan savanna a ɔwɔ fam na Guinea kwae-savannah mosaic no do. Kwae a ɔwɔ gallery na kwae mu nsupɔw a hɔn ato mu a ɔwɔ canopy no abubu savanna atrae ahoro no.
  • Nkoko a ɔwɔ fam no ase no, Western Guinea Asase ase Kwae no kata do kosi mita 600. Kwae no su a ɔda nsow na kwae a ɔkorɔn a nhaban twa fa bi a ɔwɔ akatado tsitsir na ɔfasu a ɔrepue. Nnua ahoro fir aduanan kosi eduɔsɔn (40-70) na wohu wɔ hekta kuro mu, na hɔn akyerɛw kwae mu nnua ahoro a ɔkɔ sor kodu 500 wɔ mpɔtam hɔ.
  • Guinea Montane Kwae no wɔ mita ahanum (600) kosi mpem ahanu (1200) – mpem ahannan (1400) ntam. Wɔ mmea a ɔba fam no, kwae a ɛkorɔn a nhaban twa fa bi no trɛw kodu mita 900; wɔyɛ ahiafo wɔ mmoa ahorow mu sɛ wɔde toto nsase a ɛwɔ fam ho a. Wobetumi ahu kwae ntiantiaa a ɛso yɛ kusuu wɔ abon no apuei fam awiei. Efi beae a ɛkorɔn mita aha nkron (900), baabi a ɛkame ayɛ sɛ mununkum akata bepɔw no so wɔ afe no fa kɛse no ara no, kwae a nsɔe wɔ hɔ, a wobetumi akyekyɛ mu abiɛsa: Parinari exclesa kwae (1), kwae a ɛwɔ soro (2), ne nnua fern kwae a ɛwɔ bon a asase ase nsu dɔɔso wom (3). Wɔ nnua beae no atifi no, Protea kwae mu nsakrae kɔ sare so wɔ hɔ.
  • Sare a ɔwɔ sor a atsew nyi ho no trɛw fir mita mpem ahanu (1200) kosi mpem ahannan (1400) kosi mmepɔw a ɔkorɔn sen biara no do. Ɔhɔ na mmoa a wɔwɔ akyi berɛmo a hɔn agye dzin sen biara wɔ hɔ na Nimba viviparous toad (Nimbaphrynoides occidentalis), ne Lamotte’s roundleaf bat (Hipposideros lamottei), nea ɔtwa tow no a hɔn akyerɛw ho kyerɛwtohɔ afi bea kuro pɛ a wotu fam no. Afifidzee a ɔwɔ hɔ no bi na Asplenium schnellii, Osbeckia porteresii na Blaeria nimbana.

Nsrahwɛ[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Bepɔw Nimba da ɔmantam bi a ɔwɔ akyirikyiri wɔ Guinea, Côte d’Ivoire, na Liberia aman abiɛsa hye do, na ɔnyi hɔn ahenkurow no ntam kwan ware. Nokwarem no, bepɔw no fa a ɔwɔ Liberia no asɛe kɛse esiane kan nnwuma a wotu fagude ntsi. Nanso, hɔn abɔ Guinea abon no fa ho ban kɛse; na entsi saa ɔfa yi da do ara wɔ bepɔw do abɔdze a nkwa wom a ennyi dɛm, na mmoa ahoro a hɔn aboaboa ano soronko (na ɔfa ketewaa a ɔsen biara, Ivorian ɔfa no ndo). Sɛ́ wobɛkɔ akɔhwɛ abɔdze akorae a ɔyɛ katee no na adze a ɔye sen biara a wubetumi apaw afir Guinea, baabi a ɔhɔnom akwantufo bi yɛ nhyehyɛe ma wɔkyerɛ nkurɔfo kwan fir Conakry.

Nsɛm a Ɔho Nhia[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Kempen-Broek ɔwɔ buzzards anan a wɔdze GPS trackers ahyɛ mu no mu kuro twaam wɔ ɔman no mmɔntsen do atrae yi mu wɔ afe aduonu dumiɛnsa wɔ daa ɔtɔ do du mmiɛnsa na bosome Obubuo mu (13 November, 2013).