Aseebu Amamfi

Fi Wikipedia

Asebu Amanfi Ho Nsɛm

Aseebu Amenfi

Mber bi a abɛsen kɔ no, Ɔbarima katakyi bi tsenaa Ghanaman yi mu a nna wɔfrɛ no Aseebu Amamfi. Abakɔsɛm kyerɛ dɛ ɔno na no dɔm Asebufo fii Egypt na wobopuee mpoano ha. Wodzii kan baa mbew yi do ha ansaana Etsiifo na Bɔrbɔr Mfantse reba. Dɛm ntsi wɔbɔ hɔnho nsabran dɛ “Tsetse Ɔdomankoma”. Asebufo reba no, nna hɔn kandzifo nye Amamfi Katakyi na Ɔfarnyi Kwegya.

Nna edziban a Aseebu Amamfi pɛ papaapa yɛ eburow nkyewee. Wɔkyerɛ dɛ da kor bi, nna orutu kwan akɔ beebi na ɔrokɔ no, ɔnye n’akyerɛbaa Amamfiwaa na wɔkɔree. Aseebu Amamfi soaa n’eburow san na n’akyerɛbaa Amamfiwa so tsenaa do kyeew eburow maa no.

Nsukɔm dzee Amamfi ntsi ɔtoo ne nsa faa bokitsi bi a nna nsu wɔ mu noom nsu no a ɔwɔ mu no; saana nna Amamfiwaa ne ba a ɔyɛ Aseebu n’awɔfase tse nsu no mu ntsi, ɔmeen no. Akyerɛbaa Amamfiwa rohwehwɛ ne ba no na obisaa no a, Amamfi se, “Monoom nsu a ɔwɔ bokitsi no mu no, biribi twuuw me men mu ntsi gyama ɔno na otwuuw me men mu dɛ kokontsiwa yi”.

Aseebu Amamfi n’ahoɔdzen ntsi, obiara enntum enndzi Asebufo do. Obiara a obotu kwan akɔ Abura Aseebu no botum akɔhwɛ n’anamɔn, n’afrekyewa nye no tun a ɔdze tsenaa bobaa do ma ɔhomee kɔr mu no.

Nna ɔdze kotokurodo na ɔdze dzi ako. Wɔkyerɛ a, nna ɔtow ne nsa kor a, dɔm mpem na wogu famu yaa. Sɛ odu mber bi na ɔko ba na ɔnndze no kotokurodo no a, ber a atamfo dze itur na egyen rowowɔ no no, nna ɔnam hɔn mu. Dza ɔyɛ ara nye dɛ, ɔdze ne nan tsiatsia hɔn do ma wɔpɛkyɛw. Afei, sɛ ɔfa dua na ɔhwew a, atamfo a wowuwu nye dza wopira no dɔɔ so . Iyi ntsi, nna obiara suro dɛ ɔdze n’asɛm bɔkɔ no do.

hun dɛ kwan biara nnyi hɔ a wobotum edzi no do nye Asebufo do ntsi wɔkɔtɔɔ mfa yarba bɛyɛɛ Aseebu Amamfi ma obubui guu famu ansaana worutum edzi Asebufo hɔn do konyim. Annkyɛr na Aseebu Amamfi kaa nkyen gui.

Aseebu Amamfi n’ahoɔdzen nwanwa no tahyee mbeambea dze besi ndɛ nyinara. Aseebu Amamfi ne dzin da ho wɔ abakɔsɛm na anansesɛm mu a nananom na mpayimfo ka kyerɛ nkyirmba.

Nhwɛdo[sesa mu | sesa ekyirsɛm]