Jump to content

Asante Traditional Buildings

Fi Wikipedia
Asante Traditional Buildings
group of structures or buildings
CultureAsante Sesa mu
CountryGhana Sesa mu
Located in the administrative territorial entityAshanti Region Sesa mu
LocationAshanti Region Sesa mu
Coordinate location6°24′4″N 1°37′33″W Sesa mu
Heritage designationWorld Heritage Site Sesa mu
Described at URLhttps://ia903400.us.archive.org/9/items/asante_traditional_buildings_20201014/14961_Moriset_Asante_traditional_buildings.pdf Sesa mu
World Heritage criteriaWorld Heritage selection criterion (v) Sesa mu
Map

Asante Traditional Buildings no yɛ adan ahorow 10 a w'aboa no na w'esi no wɔ tsetse akwan mu fri Ashanti Empire mber mu wɔ mbea a ɔbɛn Kumasi.Dɛm adan ahorow yi wɔdze dzi dwuma dɛm abosom fie ahorow (fetish houses) na mbea a wɔdze som abosom (shrines) wɔ mber a ɔyɛ 18th na 19th centuries, wɔ mber a nna ɔyɛ sika kɔkɔɔ mfe(golden age) ma Ashanti Empire.Wɔ aber a amanbu no gui no wɔ aber a British hɔn dwumadzi hyɛ ase wɔ dɛm bea no fri afe 1806 dze kɔ afe 1901, adan ahorow a nna w'esisi wɔ Asanteman mu no wɔ sei no wɔ dɛm aber no mu. Na adan ahorow a ɔkekaho,ahenfie dan a ɔdze amanbrɛ ho ndzɛmba sie mu no( royal mausoleum) nyimpa bi a wɔfrɛ no Robert Baden-Powell sei dɛm dan no wɔ afe 1895 no mu.Adan ahorow du na w'aka no dze ɔyɛ ma ɔwɔ hɔ dɛm aber yi a ogyina hɔ ma abakɔsɛm na amanbrɛ ma Asanteman na ne nkorɔfo na wɔdze ka UNESCO ne ewiadze mu ndzɛmba a ogyina hɔ ma hɔn amanbrɛ (World Heritage Site) ho wɔ afe 1980.

Wɔ kyerɛ mu dɛm adan no yɛ "efie ma mbanyinfo na abosom"(home of men and gods). W'ahyehyɛ efie ahorow etwa courtyard pii ho ehyia, wɔdze ndua apapa a ɔwɔ timber ma wɔdze sii, nkanponi(bamboo) na wɔdze ndɔtse faa ho (mud plaster).Akwan a wɔdze sii dɛm dan no wɔfrɛ no wattle na daub.Abab ahorow a wɔwɔ adan no mu no wɔdze bas-reliefs na wɔdze faa ho, wɔdze spiral na arabesque nhyehyɛe dzii dɛm dwuma no na dza ogyina hɔ ma mboa, nnoma na nduadzewa.Dɛm nhyehyɛdze yi dza ɔka ho yɛ tsetse ndzɛmba a wɔdze gyina hɔ ma Adinkra (traditional Adinkra symbols), na dɛm ndzɛmba a wɔdze dzi dwuma no wɔ nkyerɛkyerɛmu a ogyina hɔ ma biribi a ɔfa Asante amanbrɛ no na wɔdze ma awo ntoatoado.Abosom dan ahorow no wɔ adan nkyekyɛmu anan a n'enyiwa kyerɛ central courtyard, wosii no wɔ plinth a w'ama do no do.Adan nkyekyɛmu no mu ebiasa no na wɔdze yi amandze no dwumadzi, na dza ɔtɔ do anan no wɔdze dzi dwuma dɛ abosom dan n'ankana, na wɔ mma nyimpa biara nnwura no mu. Tsetsee amanbrɛ ne ɔsom no wogu do dze dzi dwuma wɔ abosom fie ahorow no, na ono nye sianstir nsti a wɔtse ase na wɔyɛ hɔ yie. Ibom, osiandɛ wɔdze ndɔtse na ahatɔw tsentsen bi a no mu ahow(mud and straw), Asante adan ahorow no botum edwiriw egu famu.Akwan a w'ama wɔdze egyae mber a wɔfa wɔdze siesie na akwan a abosom som no w'akɔ famu no dze ɔhaw brɛ nhyehyɛe a wɔdze besiesie dɛm adan ahorow no.

Nhwɛdo[sesa mu | sesa ekyirsɛm]