Argungu Fardwuma Afahyɛ

Fi Wikipedia
Argungu Fardwuma Afahyɛ
Afahyɛ, annual event
CountryNigeria Sesa mu
Located in the administrative territorial entityKebbi State Sesa mu
LocationArgungu Sesa mu
Coordinate location12°44′55″N 4°32′18″E Sesa mu
Country of originNigeria Sesa mu
Intangible cultural heritage statusRepresentative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity Sesa mu
Described at URLhttps://ich.unesco.org/en/RL/00901, https://ich.unesco.org/fr/RL/00901, https://ich.unesco.org/es/RL/00901 Sesa mu
Map

Argungu Fardwuma Afahyɛ[1] anaa Argungu Asaw Afahyɛ yɛ afe afe afahyɛ a edzi ndanan wɔ Kebbi Mantɔw na etsifi fam aman afofor tse dɛ Niger wɔ Nigeria Etsifi fam atɔe fam.[2] Ɔmantɔw no yɛ esubɔntsen a ɔsow aba mbea a ɔyɛ (matanfada, mala a nsu pii gu do na nduaba turo ahorow (orchards a wɔfrɛ nu lambu wɔ Hausa kasa mu). Nyimpa dodow no ara a wɔtse hɔ no yɛ afarfo a wɔyɛ Isla nyamesom. Wɔsan so wɔ Kanta Tsetse Ndzɛma Akorae (Museum). Tsetse Ndzɛma Akorae (Museum) no nye abakɔsɛm mu bea tsitsir a ɔwɔ Argungu ma nsrahwɛfo a wɔwɔ wiadze nyinara. Nyimpa a wofi wiadze nyinara tu kwan kɔ Argungu kɔhwɛ adzeyɛ no ara kwa. Argungu fardwuma afahyɛ no atsirimpɔw tsitsir nye dɛ wɔbɛkyere mpataa na biakoyɛ. Afahyɛ no taa yɛ ndafua anan (4) amambra mu adzeyɛ.[3]

Abakɔsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Argungu fardwuma afahyɛ

Afahyɛ no hyɛase wɔ afe 1934 mu, dɛ ɔtan a ɔkɔɔ do wɔ mfehaha pii a ɔda Sokoto Caliphate na Kebbi Ahenman no ntsam no ewie ho egyiraehyɛdze. Dɛm afahyɛ yi ama nkɔdo kɛse aba ɔman no nyinara nkɔdo mu.[4]

Wɔtaa frɛ no Fardwuma-Frenzy Afahyɛ (Fishing-Frenzy Festival). Wɔhyɛ afahyɛ no dze hyɛ fardwuma ber no ahyɛase wɔ Argungu, kurow bi a ɔwɔ esubɔntsen ho wɔ Kebbi Mantɔw mu. Wɔhyɛ no wɔ bosoom Kwakwar na bosoom Ebɔw ntsam afe biara.[5]

Wɔ afe 2005 mu no, na mpataa a odzii nkonyim no mu dur yɛ kilogram eduosuon enum (75), na nna ohia mbanyin anan (4) na wɔama do akɔ nsenia no do.[6] Wɔ afe 2006 mu no, afahyɛ no baraa (banned) mpataayi esian ahobambɔ ho haw a ɔfa nsu a ɔba fam ho ntsi.[7] Hia a afahyɛ no ho hia ma sikasɛm no ama aban no akora mpataa do mbrɛ asau a wɔdze gill na asau a wɔatow a wɔbara no do.[8] Wɔakasa etsia Zauro polder dwumadzi, nsu a wɔdze gugu ndɔbae do wɔ Rima Esubɔntsen no nsu a ɔtɔ wɔ Argungu afamu fam no, osiandɛ atar no hunahuna dɛ ɔbɛyirii wɔ atsetsesɛm bea a wɔyɛ afahyɛ no.[9]

Dwumadzi ahorow no bi nye:[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  • Nsaanodwuma a wɔdze kyerɛ (Craft showcases)
  • Hɛmba mbirikatu (Canoe races)[10]
  • Kuadwuma ho ndzɛmba a wɔdze kyerɛ (Agricultural showcases)
  • Amambra mu dwumadzi ahorow (Cultural activities)
  • Akuturukubɔ ho akansi (Wrestling matches)[11]
  • Ndwom a wɔbɔ (Musical performances)
  • Fardwuma Kɛse konyimdzi bi (A Grand Fishing conquest)
  • Nsuguar akansi (Swimming contest)[12]

Akansi[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔ afahyɛ no da a otwa tun no, wɔyɛ akansi bi a mbanyin mpempem pii hyehyɛ hɔn ho wɔ esubɔntsen no ho na sɛ wɔtse etu ngyigyee a, hɔn nyinara huruw kɔ esubɔntsen no mu na wonya dɔnhwer kor (an hour) dze kyere mpataa a ɔso kyɛn biara. Dza odzi nkonyim no botum dze sika a ɔbor U.S. dɔla 7,500 akɔ fie. Wɔma akansifo kwan dɛ wɔmfa atsetsesɛm mu mpataayi edwindadze nko ara ndzi dwuma na pii pɛ dɛ wɔdze nsa kyere mpataa koraa (adzeyɛ a agye dzin nso wɔ mbea fofor na wɔfrɛ no "nodling") dze kyerɛ hɔn ahokokwaw.

Botae: Afahyɛ no wɔ botae ahorow pii a dza ɔka ho nye: fardwuma, biakoyɛ a wɔbɛhyɛ ho nkuran, agordzi, na enigyedze.[13]

Afe 2020 Argungu Fardwuma Afahyɛ[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Fardwumafo wɔ hɛmba ahorow mu.

Wɔ afe 2020 Argungu Fardwuma Afahyɛ mu no, wɔmaa ankorankor a ɔkyeree mpataa akɛse a nye mu duru bɛyɛ kilogram eduosuon akron (78) no Naira du (10) ɔpepem, kar fofor ebien (2) na Hajj ngua ebien (2), dzibew a ɔtɔ do ebien (2), na dzibew a ɔtɔ do ebaasa so.[14][15]

Hwɛ iyi so[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Mboaedze[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  1. Shyllon, Folarin (August 2007). "Argungu Fishing Festival in Northwestern Nigeria: Promoting the Idea of a Sustainable Cultural Fest". International Journal of Cultural Property. 14 (3): 329–337. doi:10.1017/S094073910707021X. ISSN 1465-7317. S2CID 162837565.
  2. Okafor, Chiamaka (2022-12-17). "SPECIAL REPORT: How Kebbi farmers are fighting climate change". Premium Times Nigeria. Retrieved 2022-12-25.
  3. "Argungu Festival: Africa's Biggest Fishing Celebration". Google Arts & Culture. Retrieved 2021-07-31.
  4. "Argungu Fishing Festival: 5 Things You Should Know". Hotels.ng Guides. 2017-08-30. Retrieved 2021-07-31.
  5. "Showcasing The Arugungu fishing festival at Northern Nigeria - Courtesy The Scout Association of Nigeria | World Scouting". sdgs.scout.org. Retrieved 2021-07-31.
  6. Jeremiah (2018-02-11). "Argungu Fishing Festival To Hold A Decade After". Leadership News - Nigeria News, Breaking News, Politics and more. Retrieved 2021-08-24.
  7. "Nigeria fish festival bans fish". BBC News. 2006-11-07. Archived from the original on March 25, 2008. Retrieved 2008-02-11.
  8. A.A. Eyo and Y. B. Ahmed. "Management of Inland Capture Fisheries and Challenges to Fish Production in Nigeria" (PDF). Federal College of Freshwater Fisheries Technology. Retrieved 2010-10-09.
  9. Tosin Omoniyi (20 December 2009). "A Dam of Controversy". Newswatch. Retrieved 2010-10-09.
  10. "What you need to know about Argungu international fishing festival | The Nation Newspaper". 2020-03-08. Retrieved 2022-12-25.
  11. "Argungu Fishing Festival: 5 Things You Should Know". Hotels.ng Guides. 2017-08-30. Retrieved 2021-07-31.
  12. "Argungu fishing festival, breeding ground for future Olympians". The Guardian Nigeria News - Nigeria and World News. 2020-03-14. Retrieved 2022-12-25.
  13. "Showcasing The Arugungu fishing festival at Northern Nigeria - Courtesy The Scout Association of Nigeria | World Scouting". sdgs.scout.org. Retrieved 2023-09-15.
  14. "Argungu Fishing Festival: Man with biggest catch gets N10m, two cars, Hajj seats". 2020-03-14. Retrieved 2021-07-31.
  15. "Argungu Fishing Festival: man with biggest catch gets N10m, 2 cars, Hajj seats". Vanguard News. 2020-03-14. Retrieved 2021-07-31.