Jump to content

Alban Bagbin

Fi Wikipedia
Alban Bagbin
human
Part of8th Parliament of the 4th Republic of Ghana, 7th Parliament of the 4th Republic of Ghana Sesa mu
Bɔbeamale Sesa mu
Ɔman a ofir doGhana Sesa mu
Name in native languageAlban Sumana Kingsford Bagbin Sesa mu
Dzin a wɔdze ama noAlban Sesa mu
Ebusua dzinBagbin Sesa mu
Da a wɔwoo no24 Fankwa 1957 Sesa mu
Bea a wɔwoo noUpper West Region Sesa mu
Languages spoken, written or signedEnglish Sesa mu
N'edwumapolitician, barrister Sesa mu
Educated atUniversity of Ghana, Ghana School of Law, Wa Senior High Technical School Sesa mu
Member of political partyNational Democratic Congress Sesa mu
Religion or worldviewCatholicism Sesa mu

Alban Sumana Kingsford Bagbin (wɔwoo no 24 Fankwa 1957ɔ yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛ Ghana mbrahyɛbagua no Titsenanyi mprempren. Ɔyɛ Ɔmampanyin a ɔhwɛ akwahosan do wɔ Ghana aban mu fir Sanda 2012 kesii Kwakwar 2013 ber a Hanny-Sherry Ayettey faa dzibea no. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Nadowli West mansin a ɔwɔ Ghana Atɔe afamu Mantɔw mu no mu wɔ Ghana mansin a ɔtɔ do 4 ne mbrahyɛbagua a ɔtɔ do kor (1ɔ, ebien (2ɔ, ebiasa (3ɔ, anan (4ɔ, enum (5ɔ, esia (6ɔ na euson (7ɔ mu. Osii akan maa ɔmampanyin kandzifo dzibew wɔ National Democratic Congress wɔ afe 2019 mu naaso ekyir yi odzii nkogu wɔ nkan Ɔmampanyin John Dramani Mahama enyim. Wɔ 7 Sanda 2021 mu no wɔpaaw Bagbin dɛ Ɔkasafo wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do awɔtwe (8ɔ a ɔwɔ Ɔman a ɔtɔ do anan no mu.

Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔwoo Alban Sumana Kingsford Bagbin wɔ 24 Fankwa 1957 maa Sansunni Bagbin na Margaret B. Bagbin a hɔn ebien nyinara yɛ ekuafo. Ɔyɛ mba baakron a ɔtɔ do anan. Ɔyɛ Dagaaba ebusuakuw no mu nyi. Ofi Sombo, Etsifi Atɔe Mantɔw no mu wɔ Ghana. Alban Bagbin suaa adze wɔ Wa Ntoado Skuul na Tamale Ntoado Skuul mu. Onyaa Bachelor of Arts abɔdzin krataa wɔ Mbra na Borɔfo kasa mu wɔ Ghana Suapɔn mu wɔ afe 1980 mu.

Ɔkɔr Ghana Mbra Skuul a ɔwɔ Makola wɔ Accra a ɔno ekyir no wɔfrɛɛ no dɛ ɔmbɛyɛ mbranyimfo wɔ afe 1982 mu. Bagbin so nyaa Executive Masters wɔ Aban na Akannyifo mu wɔ Ghana Institute of Management na Public Administration (GIMPAɔ.

Bagbin yɛɛ edwuma dɛ Ɔkyerɛwfo a ɔyɛ edwuma wɔ Akontaabu Dwumadzibea no mu wɔ Akontaabu na Akontaabu Dwumadzibea no mu fi 1980 kesi 1982. Ɔyɛɛ edwuma dɛ Personnel Manager wɔ nkan Ɔman Ahɔhodan Kuw a nna ɔyɛ Ambassador na Continental Hotels wɔ 1982 na 1983 ntamu hɔ, ansaana orutu akɔ Libya akɛkyerɛ Borɔfo kasa wɔ Tripoli wɔ Suk Juma Ntoado Skuul mu.

Wɔ ber a Bagbin sanee ba Ghana wɔ afe 1986 mu ekyir no, ɔdze no ho kɔbɔɔ Akyem Chambers, mbra edwumakuw a ɔyɛ mbranyimfo, afotufo na ɔmamfo notaries. Dɛ́ mbranyimfo, ewiei koraa no ɔsɔree bɛyɛɛ ɔhokafo. Ber a nna ɔreyɛ edwuma wɔ Okyeman Chambers, wɔ afe 1989 na 1992 ntamu no, wɔpaaw no dɛ Nii Ngleshie adehye ebusua a ɔwɔ James Town, Credit Unions Association of Ghana (CUAɔ na ankorankor edwumayɛkuw afofor pii a ɔwɔ Accra mu no ekyir mbranyimfo.

Ber a ɔyɛɛ edwuma wɔ Okyeman Chambers mfe 7 ekyir no, otui fii hɔ wɔ afe 1993 mu na ɔdze besi ndɛ no ɔyɛ Law Trust edwumakuw no hokafo, mbra edwumakuw a ɔyɛ mbra ho edwumayɛfo, afotufo na ɔmamfo notaries.

Amanyɛsɛm

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Bagbin yɛ Ɔman Demokrasi mbrahyɛbagua (NDCɔ no mu nyi. Wodzii kan paaw no dɛ ɔnkɔ mbrahyɛbagua no mu wɔ afe 1992 Ghana Amansan Ambatow no mu. Ogyinaa Nadowli Atɔe afamu Mantɔw mu no ananmu wɔ Etsifi Atɔe Mantɔw mu no mu. Wɔ afe 2006 mu no, Bagbin dze n’adwen too gua dɛ ɔbɛper ɔmampanyin wɔ afe 2008 mu wɔ NDC tekitsi do, naaso oenngyina hɔ amma primaries no da. Ɔbɛyɛɛ Majority Leader wɔ Ghana mbrahyɛbagua no mu wɔ afe 2009 mu.

Wɔ cabinet nsesae bi ekyir wɔ Sanda 2010 mu no, Ɔmampanyin Mills paaw no dɛ Ɔsomfo a ɔhwɛ Nsu, Edwumayɛ na Adan do. Ɔsan so yɛɛ mbrahyɛbagua no Kannyifo dodow noara wɔ Ɔmampanyin dadaw John Mahama dzibea ber ase, odzii Benjamin Kunbuor a wɔpaaw no dɛ Ɔman Bambɔ ho soafo no ananmu. Ɔsan so yɛɛ mbrahyɛbagua no Tsirtsenanyi Abedziekyir a ɔtɔ do ebien fi Sanda 2017 kesii Sanda 2021.

Afe 1996 Abatow

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔ afe 1996 mu no, Bagbin dzii nkunyim wɔ Nadowli North nkongua no do dze mba 12,605 wɔ ambatow 16,485 a ɔfata a wɔtowee no mu, a ɔkyerɛ 76.46% kyɛɛn NPP Lawrence Banyen a ɔtoow amba 2,213 a ogyina hɔ ma 13.42%, Yuoni Moses Vaalandzeri a ofi PNC no toow amba 1,490 a ogyina hɔ ma 9.04% na Baslide Kpemaal mu NCP no toow amba 177 a ogyina hɔ ma 1.07%.

Afe 2000 Ambatow

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔ afe 2000 Ghana ambatow mu no, wɔkoraa Bagbin do dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Nadwoli Etsifi afamu mantɔw no. Odzii nkunyim wɔ ambatow no mu dze ambatow 9,004 wɔ ambatow a wɔtowee nyinara mu, a ɔnye 58.60% yɛ pɛ wɔ Ɔbenfo Anleu-Mwine D.B, ɔkannyifo a ɔdze nye ho, Clement Kanfuri Senchi a ɔfir Peoples National Congress, Ningkpeng Pauline a ofi Fofor no mu Ɔman Ho Dɔ Kuw, John Bayon Boniface Wetol, Domayele Marcel Aston a ofi Ɔman Nsakrae Kuw a ɔwɔ United Ghana Kuw no mu a onyaa, ambatow 2,089, ambatow 718, ambatow 145 na ambatow 0.

Afe 2004 Ambatow

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔ afe 2004 mu, ansaana ambatow no reba no, wɔkyekyɛɛ Nadwoli North mu yɛɛ no amansin ebien, Nadwoli West na Nadwoli Epuei amansin. Wɔpaaaw Bagbin dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Nadowli Anafo mantɔw no wɔ afe 2004 ambatow mu. Wɔdze ambatow 11,296 paaw no wɔ ambatow 22,349 a ɔfata nyinara mu a ɔnye 50.5% yɛ pɛ. Wɔpaaw no kyɛn Clement K. Senchi a ofi Nyimpa Ɔman Nhyiamu no mu, Daniel Anleu-Mwine Baga a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no mu, Sasuu Bernard Kabawunu a ofi Nhyiamu no Nyimpa Kuw no mu, Bisung Edward a ofi Democratic Nyimpa Kuw no mu na Dapilaa Ishak a ɔyɛ ɔkannyifo a ɔdze nye ho a wonyaa ambatow 625, ambatow 5,297, ambatow 152, ambatow 188, ambatow 4,791.

N'abrabɔ

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Bagbin awar Alice Adjua Yornas Bagbin, a ɔyɛ Dwumadzi sohwɛfo wɔ UNICEF Dwumadzibea a ɔwɔ Ghana. Bagbin yɛ Kristonyi na ɔsom dɛ Roma Katoleknyi.