Alban Bagbin

Fi Wikipedia
Alban Bagbin
human
Part of8th Parliament of the 4th Republic of Ghana, 7th Parliament of the 4th Republic of Ghana Sesa mu
Sex or gendermale Sesa mu
Country of citizenshipGhana Sesa mu
Name in native languageAlban Sumana Kingsford Bagbin Sesa mu
Given nameAlban Sesa mu
Family nameBagbin Sesa mu
Date of birth24 Fankwa 1957 Sesa mu
Place of birthUpper West Region Sesa mu
Languages spoken, written or signedEnglish Sesa mu
Occupationpolitician, barrister Sesa mu
Educated atUniversity of Ghana, Ghana School of Law, Wa Senior High Technical School Sesa mu
Member of political partyNational Democratic Congress Sesa mu
Religion or worldviewCatholicism Sesa mu

Alban Sumana Kingsford Bagbin (wɔwoo no 24 Fankwa 1957) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛ Ghana mbrahyɛbagua no Titsenanyi mprempren. Ɔyɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ akwahosan do wɔ Ghana aban mu fir Sanda 2012 kɔsii Kwakwar 2013 ber a Hanny-Sherry Ayettey faa dzibea no. Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi maa Nadowli West mansin a ɔwɔ Ghana Atɔe Fam Mantsam no mu wɔ Ghana mansin a ɔtɔ do 4 no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ɛkoro (1), ebien (2), ebaasa (3), aanan (4), enum (5), nsia (6) na euson (7) mu. Ɔsii akan maa ɔmampanyin kandzifo slot wɔ National Democratic Congress wɔ afe 2019 mu nanso akyir yi odzii nkogu wɔ kan Ɔmampanyin John Dramani Mahama enyim. Wɔ 7 Sanda 2021 mu no wɔpaw Bagbin dɛ Ɔkasafo wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do awɔtwe (8) a ɔwɔ Ɔman a ɔtɔ do aanan no mu.

Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔwoo Alban Sumana Kingsford Bagbin wɔ 24 Fankwa 1957 maa Sansunni Bagbin na Margaret B. Bagbin a hɔn ebien nyinara yɛ akuafo. Ɔyɛ mma baakron a ɔtɔ do aanan. Ɔyɛ Dagaaba abusuakuo no munyi. Ɔfiri Sombo, Upper West Region wɔ Ghana. Alban Bagbin suaa adze wɔ Wa Ntoaso Sukuu na Tamale Ntoado Sukuu mu. Ɔnyaa Bachelor of Arts abodzin krataa wɔ Mbra na Borɔfo kasa mu wɔ Ghana Suapɔn mu wɔ afe 1980 mu.

Ɔkɔɔ Ghana Mbra Sukuu a ɔwɔ Makola wɔ Accra a ɔno ekyi no wɔfrɛɛ no dɛ ɔmmɛyɛ mbranyimfo wɔ afe 1982 mu. Bagbin nso nyaa Executive Masters wɔ Aban na Akannyifo mu wɔ Ghana Institute of Management na Public Administration (GIMPA).

Edwuma[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Bagbin yɛɛ edwuma dɛ Ɔkyerɛwfo a ɔyɛ edwuma wɔ Akontaabu Dwumadzibea no mu wɔ Akontaabu na Akontaabu Dwumadzibea no mu fi 1980 kosi 1982. Ɔyɛɛ edwuma dɛ Personnel Manager wɔ kan Ɔman Ahɔhodan Kuw a na ɔyɛ Ambassador na Continental Hotels wɔ 1982 na 1983 ntsam hɔ, ansa na ɔretu akɔ Libya akɔkyerɛ Borɔfo kasa wɔ Tripoli wɔ Suk Juma Ntoaso Sukuu mu.

Wɔbra Bagbin sanba Ghana wɔ afe 1986 mu ekyi no, ɔdze nye ho kɔbɔɔ Akyem Chambers, mbra adwumakuo a ɔyɛ mbranyimfo, afotufo na ɔmanfo notaries. Sɛ́ mbranyimfo, awiei koraa no ɔsɔre bɛyɛ ɔhokafo. Ber a na ɔreyɛ edwuma wɔ Okyeman Chambers, wɔ afe 1989 na 1992 ntsam no, wɔpaw no dɛ Nii Ngleshie adehye ebusua a ɔwɔ James Town, Credit Unions Association of Ghana (CUA) na ankorankor edwumayɛkuw afofor pii a ɔwɔ Accra mu no ekyi mbranyimfo.

Ber a ɔyɛɛ edwuma wɔ Okyeman Chambers mfe 7 ekyi no, otu fii hɔ wɔ afe 1993 mu na ɔdze besi nnɛ no ɔyɛ Law Trust edwumakuw no hokafo, mbra edwumakuw a ɔyɛ mbra ho edwumayɛfo, afotufo na ɔmanfo notaries.

Amanyɛsɛm[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Bagbin yɛ Ɔman Demokrasi mbrahyɛbagua (NDC) no munyi. Wɔdzii kan paw no dɛ ɔnkɔ mbrahyɛbagua no mu wɔ afe 1992 Ghana Amansan Abatow no mu. Ɔgyinaa Nadowli Atɔe Fam Mantsam no ananmu wɔ Upper West Mantsam no mu. Wɔ afe 2006 mu no, Bagbin dze n’adwene too gua dɛ ɔbɛper ɔmampanyin wɔ afe 2008 mu wɔ NDC tekiti do, nanso wengyina hɔ mma primaries no da. Ɔbɛyɛɛ Majority Leader wɔ Ghana mbrahyɛbagua no mu wɔ afe 2009 mu.

Wɔ cabinet nsakraeɛ bi ekyi wɔ Sanda 2010 mu no, Ɔmampanyin Mills paw no dɛ Ɔsomfo a ɔhwɛ Nsuo, Edwumayɛ na Adan do. Ɔsan nso yɛ mbrahyɛbagua no Kannyifo dodo no ara wɔ Ɔmampanyin dadaw John Mahama dzibea ber ase, ɔdzii Benjamin Kunbuor a wɔpaw no dɛ Ɔman Bammbɔ ho Ɔsoafo no ananmu. Ɔsan nso yɛɛ mbrahyɛbagua no Tsetsenanyi Abadiakyir a ɔtɔ do ebien fir Sanda 2017 kɔsii Sanda 2021.

Afe 1996 Abatow[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔ afe 1996 mu no, Bagbin dzii nkonyim wɔ Nadowli North nkongua no do dze mba 12,605 wɔ abatow 16,485 a ɔfata a wɔtowee no mu, a ɔkyerɛ 76.46% kyɛn NPP Lawrence Banyen a ɔtoo mba 2,213 a ɔgyina hɔ ma 13.42%, Yuoni Moses Vaalandzeri a ofi PNC no too mba 1,490 a ɔgyina hɔ ma 9.04% na Baslide Kpemaal mu NCP no too mba 177 a ɔgyina hɔ ma 1.07%.

Afe 2000 Abatow[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔ afe 2000 Ghana abatow mu no, wɔkoraa Bagbin do dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Nadwoli Etsifi fam mantɔw no. Ɔdzii nkonyim wɔ abatow no mu dze abatow 9,004 wɔ abatow a wɔtoo nyinara mu, a ɔnye 58.60% yɛ pɛ wɔ Ɔbenfo Anleu-Mwine D.B, ɔkannyifo a ɔdze nye ho, Clement Kanfuri Senchi a ɔfir Peoples National Congress, Ningkpeng Pauline a ɔfir Fofor no mu Ɔman Ho Dɔ Kuw, John Bayon Boniface Wetol, Domayele Marcel Aston a ofi Ɔman Nsakrae Kuw a ɔwɔ United Ghana Kuw no mu a onyaa, abatow 2,089, abatow 718, abatow 145 na abatow 0.

Afe 2004 Abatow[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔ afe 2004 mu, ansa na abatow no reba no, wɔkyekyɛɛ Nadwoli North mu yɛɛ no amansin ebien, Nadwoli West na Nadwoli Epuei amansin. Wɔpaw Bagbin dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Nadowli Anafo mantɔw no wɔ afe 2004 abatow mu. Wɔdze abatow 11,296 paw no wɔ abatow 22,349 a ɔfata nyinara mu a ɔnye 50.5% yɛ pɛ. Wɔpaw no kyɛn Clement K. Senchi a ofi Nyimpa Ɔman Nhyiam no mu, Daniel Anleu-Mwine Baga a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no mu, Sasuu Bernard Kabawunu a ofi Nhyiam no Nyimpa Kuw no mu, Bisung Edward a ofi Democratic Nyimpa Kuw no mu na Dapilaa Ishak a ɔyɛ ɔkannyifo a ɔdze nye ho a wonyaa abatow 625, abatow 5,297, abatow 152, abatow 188, abatow 4,791.

N'abrabɔ[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Bagbin awar Alice Adjua Yornas Bagbin, a ɔyɛ Dwumadzi sohwɛfo wɔ UNICEF Dwumadzibea a ɔwɔ Ghana. Bagbin yɛ Kristonyi na ɔsom dɛ Roma Katoleknyi.