Ɔbran na ɔtwease a wɔwɔ Belgium na France

Fi Wikipedia
Ɔbran na ɔtwease a wɔwɔ Belgium na France
Country of originBelgium, France Sesa mu
Intangible cultural heritage statusRepresentative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity, Masterpieces of the Oral and Intangible Heritage of Humanity Sesa mu
Described at URLhttps://ich.unesco.org/en/RL/00153, https://ich.unesco.org/fr/RL/00153, https://ich.unesco.org/es/RL/00153 Sesa mu

Ɔbran na ɔtwease a (French: Géants et dragons processionnels) wɔwɔ Belgium na France yɛ anansesɛm mu nsɛm a wɔda no edzi a ɔfa abran a wɔtu kwan ho, a UNESCO akyerɛw wɔ Amambra egyapadze a onntum nhu ne dzin mu wɔ afe 2008 mu, a wodzii kan bɔɔ ho dawur wɔ Ɔberɛfɛw 2005 mu[1].

Ɔnam afahyɛ ahorow yi na hɔn abran do no, iyi fa ndzɛmba akɛse a wɔda no edzi a wɔahyehyɛ a ɔfa ɔman pɔtsee bi ho. Wɔ Belgium afa mu no, iyinom nye Dendermonde (Ommegang van Dendermonde), Mechelen (Ommegang van Mechelen), Mons (Ducasse de Mons, ne ɔko a wɔtoo din ‘Lumeçon’), Ath (Ducasse d’ no). Wɔ France afa mu no, iyinom nye apontow ahorow a wodzi wɔ Douai (Gayant apontow ahorow) na Cassel (carnival) na totemic mboa na hɔn afahyɛ ahorow a wodzi wɔ Tarascon na Pézenas (Mardi Gras, Mirondela dels Arts a wobuee ano wɔ Ayɛwoho mu Kwasida a odzi kan).

Dɛm paamuka yi ma kwan ma wɔkyerɛ dɛ afahyɛ ahorow a agye dzin na hɔn ahobambɔ a ɔsom bo.

Ekyirkwan[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ɔbran a orutu kwan no yɛ nyimpa kɛse bi a ɔhyɛ atar a ogyina hɔ ma ayɛsɛm anaa nyimpa ankasa. Osiandɛ wonyaa fii finimfin mber mu amandze ahorow mu ntsi, atsetsesɛm ka dɛ wɔsoa, na ɔsaw wɔ paado ber a worutu kwan anaa afahyɛ ahorow no.

Ne nyimpadua na ne kɛse gu mu ahorow, na ne dzin gu ahorow dɛ mbrɛ apaa mu ahorow tse; wɔ Flemingfo mu no, wɔdze dzin rusu frɛ no, wɔ Picardfo mu no wɔfrɛ no gayant. Bible mu nyimpa akɛse a nna wɔwɔ apontow no mu no so dzii etsirmpɔw a ɔno nye dɛ wɔbɛkatechise nyimpa dodow bi a wonnyim akenkan na akyerɛw ho dwuma.

Belgium[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Belgium wɔ abran bɛyɛ 1500 wɔ n’asaasee do. Wopue wz afeha a ɔtɔ do 15 mu; Goliath a ofi Nivelles a wɔkaa no ho asɛm wɔ 1457 mu tɔnn no nye Belgium ɔbran a akyɛr sen obiara a wonyim no. Belgium so wɔ ɔbran a ɔso sen obiara wɔ Europa; Jean Turpin a ofi Nieuwpoort, a ne tsentsen bor mita 11 (anamɔn 36)[2].

Belgium amambra egyapadze no bi nye nsɛm a odzidzi do yi:

  • Ducasse d'Ath (withdrawn in 2022)[3]
  • Ducasse de Mons
  • Meyboom of Brussels
  • Ommegang van Dendermonde
  • Ommegang van Mechelen

France[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ɔbran no yɛ Nord-Pas-de-Calais mantɔw no egyinahyɛdze ahorow no mu kor. Ɔyɛ nananom amambra mu ndzeyɛɛ a wɔda ho ara tsena ase no botae. Osiandɛ ɔwɔ mantɔw afahyɛ ne nhyiamu ahorow ase ntsi, ogyina etsifi afamufo ananmu.

Seseiara mantɔw no wɔ abran a ɔbor 450, a wɔatserɛw wɔ asasesin no nyinara mu. Naaso, apaa mu hɔ mbea a ɔyɛ ndam kɛse wɔ hɔ, a otwa mbea a ɔwɔ finimfin no ho hyia. Flemishfo fa a ɔwɔ mantɔw no mu no yɛ abran asase; kurow biara wɔ no mu kor anaa ma ɔbor dɛm. Nhwɛdo ahorow bi nye Reuze Papa na Reuze Maman a wofi Cassel, Tisje Tasje a wofi Hazebrouck, Jean de Bûcheron na La Belle Hélène a wofi Steenvoorde, na Totor a ofi Steenwerck. Wɔ Kɛse Afa mu, wɔ Languedoc mantɔw mu no, Pézenas efurum ba wɔ, na wɔ Provence, Tarascon (Bouches-du-Rhône) tarasque.

  • Cassel: Reuze Papa and Reuze Maman[4][5]
  • Douai: Gayant, Marie Cagenon, Fillon, Jacquot, Binbin
  • Pézenas: le Poulain
  • Tarascon: la Tarasque

Mboaedze[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

  1. https://ich.unesco.org/en/lists
  2. http://www.tourisme-nivelles.be/index.php?option=com_content&view=article&id=264:giants&catid=35:en-articles-menu-principal&Itemid=303
  3. https://www.brusselstimes.com/331487/belgian-parade-removed-from-unesco-heritage-list-over-racism-complaints
  4. https://www.pop.culture.gouv.fr/notice/palissy/PM59001786
  5. https://www.pop.culture.gouv.fr/notice/palissy/PM59001787