Tem kasa
Tem, anaa Kotokoli (Cotocoli), yɛ Gur kasa a wɔka wɔ Togo, Ghana, Benin nye Burkina Faso. Nyimpa a wɔwɔ apaamu hɔ na wɔdze dzi dwuma. Wɔ Ghanaman mu ha no Kotokolifo no fi Frao mantɔw no etsifi afamu, Koue tsitsir wɔ Togo hye do.
Yɛdze Koue, bea a wofi no si nkyɛn a, Tem/Kotokolifo apetse nkurow ahorow pii mu wɔ Ghana ha. Hɔn dodow noara tse mbea a Zongo wɔ tse dɛ Nima-Mamobi, Madina, Dodowa, Asaman, Jamasi, Aboaso, Mamponteng, Ahwiaa, Offinso Asamankama, Kokoti, Fanteakwa, Kinyako, Fianko, Ahmasu, Kejebi, Hohoe, Nkwanta, Kpassa, Karachi, Dambai nye nkurow dodow a ɔka ho.
Wɔfrɛ ɔhen a ɔwɔ hɔ no Wuro na ɔno na ɔwɔ tum wɔ Koue nsaase nyina do, Ktokolifo, hɔn a wɔwɔ fie nye akwantu mu nyina.Ne dzin dze Wuro Dauda Cheddere Brenae I. Kotokoli ebusuakuw no mu nyimpa wɔagye dzin no mu bi nye Ɔman no mbabunhen a ɔwɔ Kotokoli, Wuro Alhaj Ismael Bameiyin, Wuro Alhaj Salifu Haruna a ɔwɔ Madina, Sheikh Salis Shaban, Sheikh Muhammad Qassim Kpakpaturu a ɔwɔ Jamasi, Mallam Abdul Muhaimin a ɔwɔ Kumasi, mansin krakye a ɔwɔ Tunsuom ambatow mpɛsoa a ɔwɔ Jmasi, Basharu Zakaria Kooli, mbrahyɛbaguanyi ma Ayawaso Epuei mansin no, Naser Toure Mahama, nkan Black Stars nyipa a nna ɔker ma hɔn no,Fatau Dauda, nkan DCE ma Fanteakwa mansin no Abass Fuseini Sbaabe, Alhaj Great Anyass,na edzin no dzidzi do dɛmara. Kotolifo yɛ Nkramofo, a hɔn dodow noara tse Ahlul-Sunna wal Jamaa, Tijaniyya nye Shia. Nkramofo asɔrdan a ɔwɔ Zongo mbew do nyina wɔ Nkramo asɔfo a wɔyɛ Temfo, Muazin/Ledeni anaa akyerɛkyerɛfo a wɔma wɔyɛ kuw a wɔda nsew wɔ Nkramofo afamu.
| Tem | |
|---|---|
| Kotokoli | |
| Tem (Latin script)
تًم (Ajami script)[1] | |
| Region | Togo, Ghana, Benin, Burkina Faso |
| Ethnicity | Tem people |
| Native speakers | 390,000 (2012–2018)[2] |
| Language family | Niger–Congo?
|
| Writing system | Latin (Tem alphabet)
Tem Braille Arabic (former) |
| Official status | |
| Recognised minority
language in |
Benin |
| Language codes | |
| ISO 639-3 | kdh
|
| Glottolog | temm1241
|
Akyerɛw nhyehyɛɛ
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]| Akyerɛwamba | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Akyerɛwamba akɛse | A | B | C | D | Ɖ | E | Ɛ | F | G | Gb | H | I | Ɩ | J | K | Kp | L | M | N | Ny | Ŋ | Ŋm | O | Ɔ | P | R | S | T | U | Ʊ | V | W | Y | Z |
| Akyerɛwamba
nketsewa |
a | b | c | d | ɖ | e | ɛ | f | g | gb | h | i | ɩ | j | k | kp | l | m | n | ny | ŋ | ŋm | o | ɔ | p | r | s | t | u | ʊ | v | w | y | z |
High tone is indicated by an acute accent: á é ɛ́ í ɩ́ ó ɔ́ ú ʊ́, no accent indicates low tone. Long vowels are indicated by doubling the letter: aa ee ɛɛ ii ɩɩ oo ɔɔ uu ʊʊ, both are accented if the tone is high: (áá etc.), only the first is accented if the tone is descending (áa), only the second is accented if the tone is ascending (aá).
Yɛdze kasa tsiaba gyina hɔ ma ndze a ɔwɔ sor: á é ɛ́ í ɩ́ ó ɔ́ ú ʊ́, yɛmmfa kasa biara nngyina hɔ mma ndze a ɔwɔ famu. Yɛbɔ akyerɛwamba no ho dze kyerɛ mbawor tsentsen : aa ee ɛɛ ii ɩɩ oo ɔɔ uu ʊʊ, yɛdze kasa ahyɛnsewdze no to ebien ne nyina do sɛ ndze no wɔ sor a : (áá, nye dza ɔkeka ho) . Yɛdze kasa ahyɛnsewdze no to akyerɛwamba a odzi kan pɛ do sɛ ndze no risan famu a : (áa),, Yɛdze kasa ahyɛnsewdze no to akyerɛwamba a ɔtɔ do ebien no pɛ do sɛ ndze no rofow sor a :(aá).