Samuel Atta Akyea
Hon Samuel Atta Akyea MP | |
|---|---|
| MP ma Akim Abuakwa Anaafo | |
| In office Sanda 2009 – Sanda 2025 | |
| President | J. A. Mills, John D. Mahama, Nana Akufo-Addo |
| Preceded by | Nana Akufo-Addo |
| Succeeded by | Kingsley Agyemang |
| Adan na Ndwuma Soafo | |
| In office Kwakwar 7, 2017 – Sanda 7, 2021 | |
| President | Nana Akufo-Addo |
| Personal details | |
| Born | 20 August 1962 Kyebi, Ghana |
| Political party | New Patriotic Party |
| Children | 3 |
| Alma mater | University of Ghana, Ghana School of Law |
| Occupation | Amanyɛnyi |
| Profession | Mbranyimfo |
| Committees | Mines and Energy Committee (Chairperson); Subsidiary Legislation Committee; Special Budget Committee |
Samuel Atta Akyea (wɔwoo no Dzifuu 20, 1962)[1] yɛ Ghana mbranyimfo, amanyɛnyi na New Patriotic Party kuwba. Nna ɔyɛ Adan na Ndwuma Soafo fitsi afe 2017 kesi Sanda 2021. Nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Akim Abuakwa Anafo Mpasuar a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 2009 na 2025 ntamu. Iyi Nana Akufo-Addo fi hɔ a, ɔno nye nyimpa a ɔtɔdo ebien a wɔpaaw no dɛ MP maa dɛm Mpasuar no wɔ Kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu.
Ɔbra ahyɛse na nwomasua
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Kyebi a ɔwɔ Ghana Epuei Mantɔw mu na wɔwoo no.[2] Ɔkɔr Ghana Suapɔn, Legon na owiee skuul no nyaa Bachelor of Arts abɔdzin krataa wɔ Mbra na Nyansapɛ mu wɔ afe 1989 mu.[2] Ɔkɔr Ghana Mbra Skuul mu na onyaa no tum krataa a ɔdze yɛ edwuma wɔ afe 1993 mu.[2][3]
Edwumayɛ asetsena
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Ber a wɔfrɛɛ Atta Akyea kɔr Mbranyimfo no mu wɔ afe 1994 mu ekyir no, wɔdze no yɛɛ edwuma dɛ ɔman mbranyimfo wɔ Mbranyimfo Panyin Dwumadzibea.[2] Ekyir yi ɔdze noho kɔbɔɔ ankorankor mbra edwumayɛbea, Akufo-Addo, Prempeh & Co a ɔwɔ Nkran. Afe 2003 mu no, ɔhyehyɛɛ mbra edwumayɛbea, Zoe Akyea & Co.[4] Ɔyɛɛ edwuma wɔ hɔ dɛ Chamber panyin kesii afe 2008 mu ber a ogyaa mbra edwuma no kɔr amambusɛm mu.
Amambu asetsena
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Atta Akyea hyɛɛ amambusɛm mu wɔ afe 2008 mu ber a wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Abuakwa Anafo mantɔw mu.[5] Ɔnye nyimpa beenu fofor a wɔpɛ dɛ wɔyɛ dɛm no sii akan, a wɔnye Sammy Osei a ofi National Democratic Congress na Nana Addo Aikins, a ɔyɛ Independent kandzifo.[6] Odzii nkonyim wɔ abatow no mu ɔnam abatow 22,681 a onyae wɔ 30,109 a ogyina hɔ ma abatow a ɔfata a wɔtowee no mu 75.3%.[6][2] Odzii Nana Addo Dankwa Akufo-Addo a ɔgyaa edwuma dɛ MP dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a ɔdze n’adwen besi na ɔmampanyin apɛdze do.[7] Atta Akyea kɔr do kitsaa n’ekongua do wɔ afe 2012,[8] 2016 na 2020 abatow no mu. Mbrahyɛbagua mu no, ɔasom wɔ boayikuw ahorow mu a Sikasɛm, Ɔmamfo Akontaabu, Atsɛmbu na Nyimpa a Wɔpaw Boayikuw ahorow ka ho.[2]
2016 abatow
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Afe 2016 Ghana amansan abatow mu no, odzii nkonyim wɔ Abuakwa Anafo Mpasuar mbrahyɛbagua no mu a onyaa abatow 28,442 a ɔyɛɛ abatow a wɔtowee no nyinaa mu 78.7.61% ber a NDC mbrahyɛbaguanyi Owura Amofah nyaa abatow 7,697 a ɔyɛɛ abatow a wɔtowee nyinaa mu 21.3%.
2020 abatow
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Afe 2020 Ghana amansan abatow mu no, ɔsan dzii nkonyim wɔ Abuakwa Anafo Mpasuar mbrahyɛbagua no mu a onyaa abatow 29,897 a ɔyɛɛ 75.7% wɔ abatow a wɔtowee nyinaa mu ber a NDC mbrahyɛbagua mu kandzifo Sanusi Mohammed nyaa abato 7,740 a ɔyɛɛ 19.6% wɔ abatow a wɔtowee nyinaa mu, GUM mbrahyɛbagua kandzifo Banning-Peprah Felix nyaa abatow 957 a ɔyɛɛ abatow a wɔtowee nyinaa mu 2.4% nna Independent mbrahyɛbagua kandzifo Marfo Enock Kwame nyaa abatow 905 a ɔyɛɛ abatow a wɔtowee nyinaa mu 2.3%.[11]
Ɔbra ahyɛse na nwomasua
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Mbrahyɛbagua a etwa mu a odzidzi do yi baguanyi
- Mmarahyɛbagua a Ɔtɔdo 7 (NPP)
- Mmarahyɛbagua a Ɔtɔdo 6 (NPP)
- Mmarahyɛbagua a Ɔtɔdo 5 (NPP)
Galamsey ko
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Wɔbɔɔ Atta Akyea sombo dɛ ɔannyɛ dza ɔdɔɔso a ɔbɛma galamsefo a wɔdze Birim Esubɔntsen no dze dzi dwuma no ano.[12] Birim esubɔntsen a ɔfa ne mansin mu no yɛ esubɔntsen kɛse wɔ Ghana na ɔma mansin no nsu a ohia no dodow kɛse. Atta Akyea nyaa adwen dɛ galamsey ɔko no yɛ ɔman no ne haw a ohia dɛ asraafo boa.[13][14][15]
Boayikuw ahorow
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Afe 2021 mu no, wɔyɛɛ Atta Akyea dɛ Ɔpanyin wɔ Mines na Energy Committee no mu.[16] Ɔsanso yɛ Mbrahyɛbagua na Budget Boayikuw Tsitsir no baguanyi.[17]
Asomfo a wɔpaw hɔn
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Sanda 2017 mu no, Ɔmampanyin Akufo-Addo yii no dɛ ɔnsom wɔ n’aban mu dɛ Ɔmampanyin a ɔhwɛ Edwumayɛ na Adan do.[18][19] Ansaana Mbrahyɛbagua no boayikuw a wɔpaw hɔn no reyɛ nhwehwɛmu no, ɔdaa edzi dɛ ɔannka nsɛm biara a ɔfa ɔsom edwuma a wɔpaaw no dɛ ɔnhwɛ do no ho. Nyia ɔka ho no na ɔnye Mbrahyɛbagua no Edwumayɛ na Adan boayikuw no nnyaa nkitahodzi biara a ɔfata mu.[10] Naaso, nyia ɔkamfo no nye ne kyerɛwtohɔ a ɔfa dɛ mbrɛ ɔkyekyee ahyehyɛdze ahorow a ɔyɛ dzen ɔnam mbrahyɛbagua mu nhyehyɛɛ ahorow a odzii ekyir no do.[10] Ne nhwehwɛmu a edwumakuw a wɔpaw hɔn no yɛɛ wɔ Sanda 31,[20][21] no, ɔdaa n’enyisoadzehu edzi wɔ ɔsom edwuma no ho na ɔhyɛɛ bɔ dɛ obowie adansi edwuma a woennwie a nkan John Dramani Mahama aban no hyɛɛ ase no nyinaa.[22] Ɔkaa kyerɛɛ boayikuw no dɛ ɔdze fie a wobesi ama atsɛmbu no mu dɔm no bedzi kan.[23] Ɔmampanyin Akufo-Addo kaa ntam dɛ ɔnye asomfo afofor du-biako kaa ntam wɔ Sanda 8, 2017 wɔ Ahosɛpɛw Fie.[24][25] Dɛ Edwumayɛ na Adan ho Ɔsoafo no, Atta Akyea dze ne mbra ho nyimdzee daa edzi, na ɔboaa no ma owiee Ghana adansi ho mbra na mbrahyɛbagua nkɔdo afofor a wɔdze bedzi dwuma no.[4]
Ankorankor asetsena
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Ɔawar na ɔwɔ mba baasa na ɔyɛ Kristonyi.[26] Ɔka Amanaman Ntamu Asɛmpa kuw no ho.[5]
Abawdobɔdze
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Ne West African Nobles Nhyiamu no Abawdobɔdze a ɔtɔdo 28 wɔ Nkran no, West African Nobles Forum (WANF) a ɔnnyɛ aban dze, ɔnnyɛ Nyamesom, na ɔnnyɛ nyia wɔhwehwɛ mfaso no dze Hon. Samuel Atta Akyea, Edwumayɛ na Adan ho Ɔsoafo, a wɔdze abawdobɔdze ama dɛ ɔkoraa pɛrpɛryɛ, nokwardzi, na akontaabu su pa do.[27]
Ekyingyegye
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Ebɔw 2022 mu no, nyimpa a wɔwɔ Abuakwa Anafo Mpasuar no paam no. Wɔkyerɛɛ dɛ oenntum enndzi n'ɔsatu bɔhyɛ ahorow a ɔdze maa nkorɔfo no do.[28]
Adɔyɛ
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Ebɔw 2020 mu no, ɔdze ahotsew ho ndzɛmba bi maa ne mansin wɔ ɔko a wɔroko etsia COVID-19 ɔyardɔm no mu.[29]
Ngyinado
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]- ↑ "Hon. Samuel Atta Akyea: MP for Abuakwa South". odekro. Archived from the original on 2017-08-17. Retrieved 21 July 2017.