Jump to content

Samuel Abu Jinapor

Fi Wikipedia
Samuel A. Jinapor, MP
Ranking Member, Foreign Affairs Committee of Parliament
Assumed office
Sanda 2025
Personal details
Born1983 (1983)
Ghana
Political partyNew Patriotic Party
SpouseNaada D. Bilijo Jinapor
RelationsJohn Jinapor (brother)
Children5
Alma materKwame Nkrumah University of Science and Technology, University of Ghana, Ghana School of Law, University of Oxford, University of London
OccupationPolitician
ProfessionLawyer
PortfolioMember of Parliament

Samuel A. Jinapor pronunciation (wɔwoo no 1983) yɛ Ghana Mbranyimfo na amanyɛnyi. Ɔyɛ New Patriotic Party Kuwba na Mbrahyɛbaguanyi dze ma Damongo Mpasuar.[1][2][3] Afe 2017 mu no, Ɔmampanyin Nana Addo Dankwa Akufo-Addo paaw no dɛ "Chief ofi Staff" Abadziekyir a ɔhwɛ Ɔmampanyin no ɔfese dza ɔkɔ do nyinara, ber nna obedzi mfe 33, Ghana abakɔsɛm mu no, ɔno na nna osuar a otumii nyaa dɛm dzibew no. [4][5][6][7][8][9][10]

Ɔbra ahyɛse na nwomasua

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Afe 1983 mu na wɔwoo Samuel A. Jinapor maa Abdulai Jinapor a nna ɔyɛ polisinyi na Buipe Panyin wɔ Savannah Mantɔw mu wɔ Ghana.[11] Ɔkɔr Kwame Nkrumah Suapɔn a ɔhwɛ Nyansahu na Mfirdwuma do na owiee skuul no nna onyaa Bachelor of Science abɔdzin krataa wɔ Physics mu naaso ɔyɛɛ ne tsitsir wɔ Biomedical Physics mu wɔ afe 2006 mu.[12]

Ɔkɔr Ghana Suapɔn mu wɔ afe 2008 mu beebi a onyaa Bachelor of Laws wɔ afe 2010 mu.[13] Dɛm afe no ara mu no, wɔgyee no dɛ ɔnkɛyɛ LLB wɔ Ghana School of Law, Makola, Nkran. Wɔfrɛɛ no kɔr Ghana Mbranyimfo aewuma mu wɔ afe 2012 mu dɛ Mbranyimfo na Mbranyimfo wɔ Ghana Asɛndzibea Kunyin no mu.[13]Ɔsanso wɔ Master of Laws wɔ Alternative Dispute Resolution mu wɔ Faculty of Law, University Of Ghana. Ayɛwoho 2025 mu no, Owura Jinapor wiee Amamfo Akandzifo Dwumadzi no yie wɔ Blavatnik Aban Skuul a agye dzin wɔ Oxford Suapɔn, United Kingdom, nhyehyɛɛ a wɔagye ato mu wɔ wiadze nyinaa a wɔayɛ dɛ wɔdze bɛma ɔman mpanyimfo enya akandzifo a wɔyɛ edwumadzen, nhyehyɛɛ a wɔyɛ, nye ndzido ho nyimdzee a ohia na wɔdze ama nsakrae a ɔwɔ nkɛntɛndo aba hɔn aman mu. Noho a ɔdze hyɛɛ dɛm nhyehyɛɛ yi mu no da botae a no mu yɛ dzen a ɔwɔ dɛ ɔbɛyɛ edwuma yie wɔ ɔman edwuma mu na edwumayɛfo nkɔdo a ɔkɔ do wɔ ɔfã a ɔkorɔn sen biara no edzi. Afe 2025 mu no, onyaa Master of Arts wɔ Amanaman Ntamu Nkɔdo mu wɔ Epuei na Afrika Adzesua Skuul, London Suapɔn, UK.[12

N’adwen mu dɔ na ɔman edwuma ho akɔndɔ maa no dze ne dzin kɛhyɛɛ mu dɛ ɔrokɔtsetse no dɛ mbranyimfo – botae a otumii dur ho yie. Ne dɛm ntsi, wɔfrɛɛ no ​​kɔr Ghana Mbranyimfo mu wɔ afe 2012 mu, na fitsi saa ber no ɔayɛ Mbranyimfo na Mbranyimfo a ɔfata wɔ Ghana Asɛndzibea Kunyin no mu.

Dɛ́ mbranyimfo a wɔakyerɛw ne dzin fofor no, ɔnye Messrs. Kulendi@Law a agye dzin, eguadzi na ndwumakuw mbra edwumayɛbea bi a ɔwɔ Nkran, yɛɛ n’adzesua edwuma fitsi Ɔbɛsɛ 2012 kesi Dzifuu 2013. Osuaa adze wɔ mbranyimfo a ɔagye dzin, Yonny Kulendi, a sesei ɔyɛ Ghana Asɛndzibea Kunyin no Tsɛmbuafo no akwankyerɛ ase.

Ber tsiabaa bi mu no, Hon. Jinapor kɔr sor kɔr dzibea a nna ɔno nye "Senior Associate". Dɛm dzibea yi mu no, onyaa ahokokwaw a ɔdze susu ndzɛmba ho ntsɛntsɛm na ɔkasa, na ɔsom dɛ ɔkamfofo wɔ eguadzi na ndwumakuw mu nsɛm akɛse. Ber a nna ɔwɔ edwumakuw no mu no, Hon. Jinapor yɛɛ edwuma dɛ nkitahodzi ho Mbranyimfo maa nkitahodzi ahorow pii a ɔyɛ dzen, eguadzi ho, wɔ ɔman no mu na amanaman ntamu.[14]

Bio, dɛ "Senior Associate" no, nna wɔma no edwuma ber na berbiara mu dɛ ɔnhwɛ mbranyimfo kuw bi a wofi mbea ahorow do. Mfe no mu no, onyaa hokwan a ɔnntaa nnsi dɛ obegyina amannɔne ndwumakuw akɛse anan mu wɔ Ghana dɛ Mbranyimfo na "Legal Advocate" , wɔ Ghana Asɛndzibea na Asɛndzibea a Ɔhwɛ Asɛndzibea-Asɛndzibea nyinara.[15][11]

Amanyɛ abrabɔ

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

N’enyigye a ɔwɔ wɔ Ghana amamfo nsɛm ho no hyɛɛ no nkuran dɛ ɔdze noho hyɛɛ amambusɛm mu wɔ afe 2004. N’amambu mu dwumadzi maa onyaa hokwan wɔ ber a nna oedzi mfe eduonu ebiasa dɛ ɔnye ɔmampanyin a nna ɔwɔ hɔ dɛm ber no, Nyia Ɔkorɔn, John Agyekum Kufour, kɔr Ɔman Nsrahwɛ a ɔkɔr United Kingdom (UK) wɔ afe 2007 mu.Afe 2007 mu no, Nana Addo Dankwa Akufo-Addo a dɛm ber no nna ɔpɛ dɛ ɔyɛ Ɔman Ho Kuw Fofor no ɔmampanyin no paaw Jinapor dɛ ne yikyerɛ Boafo maa Kuw no Ɔmampanyin Primaries dɛm afe no. Ɔwɔ mu dɛ, Nana Akufo-Addo dzii nkonyim wɔ primaries no mu dze, naaso odzii nkogu wɔ abatow tsitsir no mu wɔ afe 2008 mu, naaso Jinapor tsenaa hɔ dɛ ɔboafo maa afe 2012 Abatow.[15]Abu Jinapor ne mansin a wɔpaaw hɔn no dzii nkitaho.Afe 2016 amansan abatow mu no, Samuel Abu Jinapor, dzii dwuma kɛse wɔ amambusɛm mu kamfoo maa New Patriotic Party (NPP) na ɔkandzifo, Akufo-Addo. Wohuu no na wɔtsee no wɔ nsɛm ho amandzɛɛbɔ na ɔsatu nhyiamu akɛse do wɔ ɔman no mu nyinara, na ɔfaa nyia oridzi tum, John Dramani Mahama aban.[15]

Afe 2017 mu no, Ɔmampanyin Akufo-Addo paaw no dɛ Edwumayɛfo Panyin Abadziekyir a ɔhwɛ Edwumayɛ do wɔ Ɔmampanyin no Dwumadzibea, wɔ aberantse paa a nna oedzi mfe eduasa ebiasa (33), nna ɔyɛ nyimpa a onnyinii wɔ Ghana abakɔsɛm mu a odzii dzibea a ɔtse dɛm. Dɛ Edwumayɛfo Panyin Abadziekyir no, ɔboaa Edwumayɛfo Panyin, Frema Osei Opare ma ɔboaboaa aban mfir ano dze boaa Ɔmampanyin no nhyehyɛɛ a ɔdze bɛyɛ edwuma ama ɔman no. Osiandɛ ɔnye Ɔmampanyin Akufo-Addo ayɛ edwuma, abɛn, wɔ dzibea ahorow mu, wɔ ɔsɔrtsia na aban mu ntsi, Owura Jinapor enya osuahun kɛse wɔ aban edwumayɛ mu.[17][14] Afe 2020 mu, ber a nna ɔda ho ara reyɛ n’edwuma a ɔyɛ dzen dɛ Edwumayɛfo Panyin Abadziekyir no, osii akan wɔ Mbrahyɛbagua atsenae a ɔwɔ Damongo, kan Ɔmampanyin John Dramani Mahama, a ɔyɛ Ɔman Democratic Congress (NDC) no Ɔmampanyin a ɔyɛ 2020 Ɔmampanyin no kurow mu, nna odzii nkonyim wɔ dɛm abatow a akansi kɛse wɔ mu no mu a odzii ii nkonyim kɛse. Dza ofii mu baa no, odzii nkonyim wɔ abatow 15,989 mu, a ogyina hɔ ma abatow a wɔtowee nyinara mu 54.1% ber a NDC mbrahyɛbagua kandzifo Adam Mutawakilu nyaa abatow 13,279 a ɔyɛɛ abatow a wɔtowee no nyinaa mu 44.9%, mbrahyɛbaguanyi a ɔdze noho David Tiki Dange nyaa abatow 296 a ɛyɛɛ abatow a wɔtowee nyinaa mu 1.0%.

Nkan Ɔmampanyin Akufo-Addo yii no dɛ Ɔsomfo a ɔhwɛ Asaase na Abɔdze mu Ndzɛmba do wɔ n’ahendzi a ɔtɔdo ebien mu.[20]Ɔsanso yɛɛ ɔsomfo a ɔhwɛ Eguadzi na Ndwuma do fitsi Sanda 2023 kesi Sanda, 2023. Dɛ mbrɛ abemfo bebree edzi adanse no, dze brsi ha yi, ɔayɛ n'ɔsomfo ndwuma a ɔyɛ adzesoa na ofi mu ba no nna ɔdze ahokokwaw edzi dwuma, akokodur na nokwardzi.[21][22][23][24][25]Wɔpaaw no dɛ Kwaa na Wimu Tsebea Akandzifo Nkitahodzi no guamtsenanyi wɔ afe 2022 mu, na Ɔkyerɛwfo John Kerry, United States Ɔmampanyin Ananmusifo Tsitsir a ɔhwɛ Wimu Tsebea do, nna ɔda ho ara esi no bo dɛ ɔnye amanaman ntamu ahokafo bɛyɛ edwuma dze Kwaa na abɔdze a ogyina do ano edur ama wimu nsakrae.Ayɛwoho 2024 mu no, Ɔmampanyin Akufo-Addo paaw no dɛ Ɔmampanyin a ɔhwɛ Ahoɔdzen do wɔ Ɔbemfo Mathew Opoku-Prempeh a ogyaa edwuma no ekyir,[27] wɔ ne dzin dɛ Ɔmampanyin Abadziekyir a ɔpɛ dɛ ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor a odzi tum no ekyir.[28][29][30][31][32]Mprempren yi, ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Damongo Mpasuar a ɔwɔ Savannah Mantɔw mu wɔ Ghana ne Mbrahyɛbagua no Boayikuw a Wɔapaw a ɔhwɛ Amannɔne Nsɛm do no kuwba.[33]

Ankorankor asetsena

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ɔnye Awuraa Naada D. B. Jinapor a ɔyɛ Mbranyimfo na Ndwumakuw Mbra Dwumadzibea a ɔwɔ Asetsena mu Bambɔ na "National Insurance Trust" (SSNIT) a ɔwɔ Ghana no panyin awar mu enyigye na woehyira hɔn awar no ma wɔwɔ mbabaa baanan (4) na ɔbabanyin.

  1. "UBA Ghana hands over GHS 130,000 sanitary facility to West Gonja Municipal Assembly". Citinewsroom – Comprehensive News in Ghana (in American English). 2021-05-28. Retrieved 2021-05-29.
  2. Online, Peace FM. "Profile Of Abu Jinapor, Minister For Lands And Natural Resources Designate & MP, Damongo". Peacefmonline - Ghana news. Retrieved 2023-11-08.
  3. "Samuel Abu Jinapor, Biography". ghanaweb. Retrieved 2023-11-08.
  4. "Nana Akufo-Addo makes key appointments for Presidency, National Security – Government of Ghana". Government Of Ghana (in British English). Archived from the original on 2017-12-01. Retrieved 2017-11-20.
  5. Graphic Ghana. "Meet Akufo-Addo's key team members at the presidency – Graphic Online". Graphic Online (in British English). Archived from the original on 2018-04-24. Retrieved 2017-11-20.
  6. "MPs call for probe of all electoral violence". Graphic Online (in British English). Retrieved 2021-05-18.
  7. "Lands Minister, Abu Jinapor embarks on aerial tour of River Pra - MyJoyOnline.com". myjoyonline (in American English). 18 May 2021. Retrieved 2021-05-18.
  8. "'Extraordinary times require extraordinary measures' – Jinapor justifies burning of excavators". Citinewsroom – Comprehensive News in Ghana (in American English). 2021-05-19. Retrieved 2021-05-19.
  9. Darfah Frimpong, Enoch. "Abu Jinapor now caretaker minister for Trade and Industry".
  10. "Samuel Jinapor replaces Ofori-Atta as caretaker of Trade Ministry". Citinewsroom – Comprehensive News in Ghana (in American English). 2023-01-13. Retrieved 2023-06-25.