Johnson Kwaku Adu
Hon. Johnson Kwaku Adu | |
|---|---|
| In office Sanda 7, 2021 – Sanda 6, 2025 | |
| Succeeded by | Elvis Osei Mensah Dapaah |
| Personal details | |
| Born | Johnson Kwaku Adu 10 August 1969 Akrokerri, Ghana |
| Political party | New Patriotic Party |
| Occupation | Politician |
| Committees | Youth, Sports and Culture Committee, Health Committee |
Johnson Kwaku Adu (wɔwoo no Dzifuu 10, 1969) yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbrahyɛbagua a otsia Esuon no wɔ Kwasafoman a ɔtɔdo Anan na Mbrahyɛbagua a otsia Awɔtwe no wɔ Kwasafoman a ɔtɔdo Anan no mu wɔ Ghana hɔn baguanyi. Ogyinaa wɔ Ahafo Ano Anaafo Atɔe Mpasuar a ɔwɔ Asante Mantɔw mu wɔ New Patriotic Party hɔn tsikitsi a wɔdze dzi dwuma do.[1][2]
Ɔbra ahyɛse na nwomasua
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Dzifuu 10, 1969 mu na wɔwoo no wɔ Akrokerri wɔ Asante Mantɔw mu. Onyaa ne Diploma wɔ Chemistry/Biology mu wɔ afe 2000. Onyaa ne BEd (Nyansahu) wɔ University of Education, Winneba wɔ afe 2001.[1]
Ankorankor asetsena
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Adu yɛ Kristonyi na ɔnye wɔ Pentekɔste Asɔr no bɔ fakuw. [1] Ɔawar na ɔwɔ mba beenu.[3]
Edwuma
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Adu yɛ NADMO Mantamu Ntamugyinafo dze ma Ahafo Ano Anafo Mpasuar fitsi afe 2002 kesi afe 2009, nna Ghana Nwomasua Dwumadzibea (Mansin hwɛdofo) Ahafo Ano Mantamu Dwumadzibea fitsi afe 2010 kesi afe 2012.[3] Nna ɔsan yɛ Nyansahu kyerɛkyerɛfo wɔ Akrokeri College of Education.[3]
Amambu asetsena
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Adu yɛ NPP kuwba.[4][5][6] Nna ɔyɛ Ghana Kwasafoman a ɔtɔdo anan no mbrahyɛbagua a ɔtɔdo esia no baguanyi. Ɔyɛ Ahafo Ano Anaafo District Assembly, Mankraso, no Tsitsenanyi fitsi Ebɔwbira 2009 kesi Sanda 2011; nna MP fitsi Sanda 2013 dze besi ndɛ; ɔyɛ n’ahendzi ber a ɛto so abien.[3]Ɔdii akan wɔ afe 2020 Ghana amansan abatoɔ no mu wɔ New Patriotic Party no tsikitsi do na odzii nkonyim dze gyinaa anan mu wɔ Ghana Kwasafoman a ɔtɔdo Anan no Mbrahyɛbagua a ɔtɔdo awɔtwe 8 no mu. Odzii nkonyim wɔ abatow 15,761 a onyaa abatow no nyinaa mu 54.51% ber a NDC mbrahyɛbaguanyi Sadik Abubakar nyaa abatow 13,153 a onyaa abatow nyinaa mu 45.49% na Independent kandzifo bi, Adom Douglas Kwakye nyaa abatow 11,052.[7][8]Afe 2021 mu no, Adu na Alexander Kwamena Afenyo-Markin, Abdul-Aziz Ayaba Musah, Laadi Ayii Ayamba na Emmanuel Kwasi Bedzrah kaa ntam wɔ ECOWAS Mbrahyɛbagua no Nhyiamu soronko 2021 a ɔkɔr do wɔ Freetown wɔ Sierra Leone no mu.
Boayikuw ahorow
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Adu yɛ Mbaabun, Agodzi na Amambra Boayikuw no Tsitsenanyi [10] na ɔyɛ Akwahosan Boayikuw no kuwba. [11][12][13]
Ekyingyegye
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Ebɔwbira 2017 mu no, wɔkyerɛ dɛ, Britania Aban Asoɛe a ɔwɔ Ghana no bɔɔ Adu, George Boakye, Richard Acheampong, na Joseph Benhazin Dahah sombo dɛ wɔaboa hɔn ebusuafo ma wɔakɔ UK wɔ ɔkwan a mbra mma ho kwan do dze hɔn aman ntam nkitahodzi akwantu tum krataa edzi dwuma. Adu nye no hokafo na ne babaa tuu kwan kɔr London na wosusui dɛ ogyaa hɔn wɔ Britain.
Ngyinado
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]- ↑ "Parliament of Ghana". parliament of ghana. Retrieved 2020-01-25.
- ↑ "Johnson Kwaku Adu retains Ahafo Ano South West seat for the third time". etv ghana (in American English). 2020-12-09. Retrieved 2022-02-04.