Logba kasa
| Logba | |
|---|---|
| Ikpana | |
| Native to | Ghana |
| Region | Volta Region, north-west of Ho |
| Ethnicity | Logba people |
Native speakers | 7,500 (2003)[1] |
| Language codes | |
| ISO 639-3 | lgq |
| Glottolog | logb1245 |
| ELP | Script error: No such module "Endangered Languages Project". |
Nhwɛdo:Infobox ethnonym Logba yɛ Kwa kasa a wɔka wɔ Ghana anafo-apuei afamu a nyimpa bɛyɛ mpem eduosia enum na wɔka. Logbago no frɛ hɔn ho na hɔn kasa ikpana a ɔkyerɛ hɔn a wɔbɔ nokwar no ho ban.Logba yɛ soronko fi Togo na Benin hɔn Lukpa no ho, a ɔtɔfa bi a yɛfrɛ no Logba.
Nkyekyɛmu
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Logba kasa a odzi kan a wotsintsimii wɔ Logba ho no yɛ kasa mbra tsietsia a Diedri Hermann Westermann (1903) yɛe. Westermann dze kaa Logba kasa no kaa neTogo Restprachen kuw no ho ( Togo kasa nkae no), nsɛm a nhwehwɛmufo pii a wodzii ekyir faa dzii dwuma.[2]Dakubu and Ford (1988) too Central Togo kasa no dzin fofor naaso ɔnam Ring 1995 no ntsi wɔtaa frɛ no Ghana - Togo Bepɔwdo kasa kasa no dzin. Duenum no anaa Ghana - Togo Bepɔwdo kasa ka a Kwa dwumadzibea a ɔwɔ Niger-Congo ebusua no mu.
Asaase ho nsɛm na abakɔsɛm ho amandzɛɛbɔ
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Logbafo no tse Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana, Epuei fam wɔ Firaw esutsen a ɔwɔ Ghana mbepɔw no do.Firaw esutsen a ɔwɔ "Togo hyeɛbea[3] Logba nkuronkuron na nkuraase dodowara da dutan kwan do fi Nkran kɔ Hohoe. Wɔka nkuronkuro ahorow a odzidzi do yi ho:Wuinta, Akusame, Adiveme, Andokɔfe, Adzakoe, Alakpeti, Klikpo, and Tota. Tota wɔ Ghana no sor "Togo Mbepɔw no do wɔ Nkran' Hohoe kwan no ano. Alekpeti yɛ Logba ne guadzibea nna wɔ amambra mu no Klikpo yɛ ɔmambra ahengua tsir ma Logbafo.
Logbafo edwuma wɔyɛ paa yɛ ekuayɛ, wodua bankye, eburow, bayer na kwaa mu nduadzewa, kɔfe nna mahogany ndua woetwitwa. Wonyim Logba bea no osian mbrɛ osi tse ntsi, bi nye nsutsen, abotan, na akadoboa a wɔayɛ, a abodan nkakraba kor anaa ebien a wɔdze Speleothem ayɛ. Kasa odzi akoten wɔ mantɔw mu hɔ nye Ewe a Twi kasa dzi n'ekyir. Logbafo pii ka kasa ebien wɔ Ewe mu. Logbafo a wɔwɔ anaafo no tse Avatime.direct neighbours Avatime and Nyagbo-Tafi Bernd Heine (1968) kaa dɛ Logba nye Avatime and Nyagbo-Tafi bɔ hye paa ɔbɛn Akpafu and Santrokofi kasa a yɛka no wɔ etsifi. Mpɛn pii no, wɔgye to mu dɛ ɔnyɛ hɔn a wodzi kan tse bea a wɔtse seiesei no. Nsusui ebien na ɔwɔ hɔ fa bea a wɔdze Logbafo no bae. Heine (1968), a odzi Debrunner ekyir kyerɛɛ dɛ Logba yɛ asefo a wofi Makɔ nkorɔfo hɔn, a woeguanee fii anafo famu ber a wodzii nkogu wɔ afeha a ɔtɔdo eduowɔtwe no mu no.
Fɔnɔlɔgyi
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Logba wɔ mbawor akron a ATR bawor koryɛ ka ho.Bawor koryɛ wɔ Logba mu no gyina asɛndua do, iyi kyerɛ dɛ mbawor a ɔwɔ nsienyim no mu no nye mbawor a wɔwɔ asendua no mu bɔ ebusua kor . Bawor bi tum sesa yɛ hwenmu bawor wɔ ber a ɔabɛn hwenmu konsonantse.
| . | Front | Central | Back |
|---|---|---|---|
| Near-close | ɪ | ʊ | |
| Open-mid | ɛ | ɔ | |
| Open | a |
| . | Front | Central | Back |
|---|---|---|---|
| Close | i | u | |
| Close-mid | e | o | |
| Open | a |
Logba yɛ tuon kasa a ɔwɔ tuon ebien, sor na ase, dɛm tuon yi yebotum dze abɔ mu wɔ selabol kor do a yebenya sor na ase tuon. Selabol nyina yɛ mbuei wɔ Logba kasa mu. Silabol nyina wɔ tuon. Mbrɛ selabol no tse no yebenya no dɛ (C1)(C2)V+T, wɔ ber a C yɛ konsonantse, V no yɛ bawor anaa selabol hwenbɔ, nna T no yɛ tuon. Dorvlo (2004) daa nsonsonee ebiasa fa selabol ho
- Nucleus a ɔfa mbawor ho anaa hwenbɔ selabol ho. Yebohu iyi wɔ dzinhyɛananmu na nɔmina perifises mu . Mfatoho: ɛ́-mɔ́ 'they laughed'; ɔ́-zɔ́ 'he/she went'; n-dà 'liquor'.
- Onset and nucleus. Iyi nye selabol a wɔtaa yɛ no wɔ Logba kasa mu.; nkasafua pii wɔ hɔ a dɛm na ɔtse. Wɔ nsɛmfua ahorow pii mu no, otum si wɔ dwumadzi biara mu.Mfatoho: bà ‘come’; gbà[4] ‘sweep’; bìsí ‘cola nut’
- Complex onset and nucleus. /r/ na /l/ nkotodwe na ɔyɛ Kosonantse ma 'Complex onset'. Dɛm selabol yi botum ayɛ noara ne nsɛmfua. Wɔ nsɛmfua ahorow pii mu no, otum si wɔ dwumadzi biara mu. Mfatoho: à-klɔ́ ‘goat’; trò ‘refuse’; ìvàflí ‘(thing) white’
Kosonantse
Logba Kosonantse na odzidzi do yi[5]
s, z, ts, and dz yɛ dadawmu mu ma ngyegyee ʃ, ʒ, tʃ, na dʒ, sɛ yɛyɛ ansaana i aba a. Wɔ Tota kasa mu no, t na d yɛ bɔ no ts na dz ansaana u aba.
Dza wɔakyerɛw na Mboaedze
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Dza wɔakyerɛw
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]- ^ Hwɛ Heine no nhwɛdo (1968). Dorvlo (2005) kyerɛɛ dɛ nkorɔfo a wɔtse asɛmfua no ase no enyi nngye dɛ wɔdze asɛmfua no dzi dwuma.
- ^ Heine (1968:30fn8) nyim Logba anomu abakɔsɛm nanso ɔpaw dɛm asɛm yi, ɔkyerɛ dɛ Westermann annkyerɛw ho hwee.Hwɛ so Gbe kasa#Abakɔsɛm.
- ^ /gb/ ntoaa ngyegyee /g/ na /b/ do. Ɔyɛ nkerɛwee mbɔho ebien ma labio-velar stop, atsikulahyen mbɔho a ɔwɔ ebibir kasa pii mu.
Lenke a odzi kɔ wɛbsaet fofor do
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]- The Southern Ghana-Togo Mountain Groups: A description of their languages and cultural heritage. (CNWS research project).
- Image:Logbakitchen.JPG Picture of a family kitchen in Logba
- Image:Lobgaschool.JPG Picture of Logba School
- Image:Logbavillage.JPG Picture of Logba Village
- ELAR archive of Ikpána (Logba) language documentation materials
- ↑ Nhwɛdo:Ethnologue18
- ↑ Logba at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required
- ↑ Logba towns
- ↑ Blench, Roger (2001). Comparative Central Togo: What have we learnt since Heine? (paper presented at the 32nd Annual Conference on African Linguistics and subsequently revised), 39p.
- ↑ Dorvlo, Kofi. 2008. A Grammar of Logba (Ikpana). 183. Utrecht: LOT. (Doctoral dissertation, Rijksuniversiteit te Leiden; xxii+419pp.)