Laadi Ayii Ayamba
Hon. Laadi Ayii Ayamba MP | |
|---|---|
| Assumed office Sanda 7, 2013 | |
| Personal details | |
| Born | 26 December 1961 Pusiga, Ghana |
| Nationality | Ghananyi |
| Political party | National Democratic Congress |
| Children | 5 Nhwɛdo:Cn |
| Alma mater | University of Education, Winneba |
| Occupation | Politician |
| Profession | Ɔkyerɛkyerɛnyi |
Laadi Ayii Ayamba yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbrahyɛbagua a otsia Awɔtwe no wɔ Ghana Kwasafoman a ɔtɔdo Anan no mu Mbrahyɛbaguanyi a ogyina Pusiga Mpasuar a ɔwɔ Etsifi Epuei Mantɔw anan mu wɔ National Democratic Congress tsikitsi do.[1] Ɔyɛ baguanyi wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔdo Esia, Esuon, Awɔtwe na Akorɔn no mu. Ɔyɛ Mbasiafo kasamafo(Woman activist) na mpɛn pii no ɔhwɛ siesie nsɛm a ɔfa mbaa a wɔwɔ Mbrahyɛbagua mu no. [2][3] Ɔsoom dɛ Oguamtsenanyi maa Bɔbea na Mbofra Boayikuw wɔ Mbrahyɛbagua a otsia Esia wɔ Ghana Kwasafoman a ɔtɔdo Anan no mu fitsi afe 2013 kesi afe 2017.[4][5]
Ɔbra ahyɛse na nwomasua
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Wɔwoo Laadi Ayi Ayamba wɔ Mumu 26, 1961, ofi Pusiga, kurow a ɔwɔ Etsifi Epuei Mantɔw mu. Ɔkɔr mfinimfin skuul wɔ Pusiga Nsɔwdo Mfinimfin Skuul mu. Ɔtoaa n’adzesua do fir dɛm ber no ara mu wɔ Gbewaa Akyerɛkyerɛfo Ntsetsee Kɔlegye, bea a owiee skuul dɛ ɔkyerɛkyerɛfo a wɔatsetse no. Ekyir yi ɔkɔr Nwomasua Suapɔn, Simpa (University of Education, Winneba) beebi a onyaa abɔdzin krataa wɔ Ahyɛse Nwomasua mu.[6]
Edwuma
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Ayamba hyɛɛ n’edwuma ase dɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ fitsi afe 1981 kesi afe 1991. Dɛm ber no nna ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ panyin kesii afe 2000, beebi a Ghana Nwomasua Dwumadzibea no san paaw no dɛ Opanyin a ɔhwɛ "Day Nursery" Skuul nso.
Amanyɛsɛm
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Mbrahyɛbaguanyi
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Ayamba yɛ National Democratic Congress kuwba na ɔfaa n’ekongua wɔ mbrahyɛbagua mu dɛ Mbrahyɛbaguanyi dze ma Pusiga Mpasuar, Etsifi Epuei Mantɔw mu ber a wɔpaaw no sen n’asɔrtsiafo Simon Akunye Atingban na Osman Aludiba Ayuba a nna wɔreper dzibew kor no ara no. Odzii nkonyim wɔ abatow no mu a ne nyinaa yɛ abatow 15,847 wɔ abatow 29,592 a ɔfata mu, a ɔyɛ 46.78% wɔ abatow a ɔfata nyinaa mu.[6]
ECOWAS
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Afe 2021 mu no, Laadi na Alexander Kwamena Afenyo-Markin, Abdul-Aziz Ayaba Musah, Johnson Kwaku Adu na Emmanuel Kwasi Bedzrah kaa ntam wɔ ECOWAS Mbrahyɛbagua no Nhyiamu soronko 2021 a ɔkɔr do wɔ Freetown wɔ Sierra Leone no mu.
Boayikuw a Ɔhwɛ Bɔbea, Su na Mbofra Do no Tsitsenanyi
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Ɔyɛɛ Mbrahyɛbagua Boayikuw a ɔhwɛ Bɔbea na Mbofra do no Tsitsenanyi a ogyinaa Ghana anan mu wɔ Geneva, Switzerland wɔ Amanaman Nkabɔmu Apam a Ɔfa Nyiyimu a Wɔyɛ Tsia Mbaa Nyinaa Fi hɔ (CEDAW) nhyiamu a ɔtɔ do eduonum akrɔn no mu dze boaa mbɔdzen a Ghana robɔ dɛ ɔbɔhwɛ dɛ wobeyi nyiyimu a wɔyɛ tsia mbaa nyinaa efi hɔ. Ne dwumadzi mu no, ɔkaa dɛ Ghana robɔ mbɔdzen dɛ obedzi amambra mu ndzeyɛɛ a epira a ne ber etwa mu ho dwuma ɔnam mbra a wɔbɔbɔ dze abra dɛm ndzeyɛɛ no do.[5] Ɔsanso kaa ɔman no ho nhyehyɛɛ a ɔfa Asetsena mu Tum a Wɔdze Ko Tsia Ohia (LEAP) a wɔdze edzi dwuma na ɔsɛ dɛ wɔhyɛ mu dzen wɔ nkuraase a mbasiafo nkakramba tu kɔ nkurow akɛse mu na ɔboa hɔn ma wɔtra hɔn nkitahodzi mu na wonya nyimdzee a ɔfata a wɔdze bɛma hɔn aman etu mpɔn no ho asɛm. Ɔsanso dzii enyim wɔ nyansahyɛ a mbarimba na mbaa boayikuw no dze maa dɛ oguamtsenanyi dɛ wɔbɛma nda ho nkyerɛkyerɛ akɔ sor wɔ skuul ahorow mu dze aboa ma woesiw mbaabun nyinsen a ɔkɔ sor ano.[5][9] "Affirmative Action" Mbra a Wɔdze Dzi Dwuma. Ɔyɛ ɔbaa a onyim kasakyerɛ a ɔboaa Affirmative Action Bill no na ɔboaa mbra no nhyehyɛɛ a ɔbɛma wɔahwɛ ehu dɛ ɔhaw biara mu nkyɛmu 40 a wɔdze bɛma mbaa dze hɔnho ahyɛ amambusɛm mu na afei so ɔsɛ dɛ wɔma mbaa kwan ma wosi akan wɔ hɔn ekuw ahorow no ''kongua a ahobambɔ wɔ mu'' ho na ama wɔahwɛ ehu dɛ mbaa ananmusifo pa bɛba.
2020 abatow
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Okitsaa n’ekongua mu wɔ afe 2020 Mumu abatow no mu ber a odzii nkonyim wɔ abatow dodow no ara mu 63.[10] Odzii nyia ɔsɔree tsiaa no paa Abdul-Karim Zanni Dubiure a ofi NPP no do nkonyim dze nam abatow 14,929 a onyaa a ogyina hɔ ma 42.31% ber a 14,866 gyina hɔ ma 42.13% no so[11].
Ankorankor asetsena
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Ayamba yɛ Nkramonyi.
Ngyinado
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]- ↑ "Ghana MPs – List of MPs". Ghana MP's. Retrieved 2019-02-15.
- ↑ "Gender Ministry Empowers Women Caucus In Parliament : Ministry of Gender, Children and Social Protection". Ministry of Gender, Children and Social Protection. Retrieved 2021-01-28.
- ↑ "I will continue to project gender issues- Pusiga MP". BusinessGhana. Retrieved 2021-01-28.
- ↑ "Gender Ministry in dire need of resources". Citi 97.3 FM – Relevant Radio. Always (in American English). 2014-07-20. Retrieved 2021-01-28.
- ↑ "Ghana on track to eliminate discrimination against women". Graphic Online (in British English). Retrieved 2021-01-28.