Jump to content

J. B. Danquah

Fi Wikipedia
Joseph Boakye Danquah
human
Bɔbeamale Sesa mu
Ɔman a ofir doGhana Sesa mu
Dzin a wɔdze ama noJoseph Sesa mu
Ebusua dzinDanquah Sesa mu
Da a wɔwoo no21 Mumu 1895 Sesa mu
Bea a wɔwoo noBepong Sesa mu
Owu da4 Kwakwar 1965 Sesa mu
Bea a owuiNsawam Sesa mu
SiblingOfori Atta I Sesa mu
SpouseMabel Dove Danquah Sesa mu
Languages spoken, written or signedAkan Sesa mu
N'edwumahistorian, lawyer, politician Sesa mu
DzibewMember of the 1st Parliament of the Gold Coast Sesa mu
Educated atUniversity of London Sesa mu
Member of political partyUnited Gold Coast Convention Sesa mu
Religion or worldviewChristian Sesa mu
Member ofInner Temple Sesa mu
Abawdobɔ a ɔwɔFellow of the Ghana Academy of Arts and Sciences Sesa mu

Joseph Kwame Kyeretwie Boakye Danquah (Mumu 18, 1895 - Kwakwar 4, 1965) Nna ɔyɛ Ghananyi amanyɛnyi, nwomanyimnyi, nyimpa ɔdɔ England amambra, mbrayɛnyi na ɔmampanyin. Nna ɔyɛ amanyɛnyi ana Ghana ndzido no na ndzido n'ekyir no so, a nkan no ɔyɛ Gold Coast.

N'amanyɛ dwuma mu no, nna Danquah yɛ nkorɔfo a wɔkotsia Ghana Ɔmampanyin na fahodzi panyin Kwame Nkrumah tsia no a ɔkaa dɛ ɔdze mbra bi a ɔfa ɔmamboe nsɛm wɔ ne bra ekyir no. Waston ananmusinyi daa Danquah edzi dɛ ɔyɛ nyimpa wobu no paa wɔ Gold Coast amanyɛsɛm mu wɔ 1948 Nkran ɔko no mu.[1]

Ɔbra Ahyɛse na Nwomasua

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

J. B. Danquah wɔwoo no Mumu 18, 1895 wɔ kurow bi wɔfrɛ no Bempon a ɔwɔ Kwahu a ɔwɔ Boko Mantɔw mu wɔ Ghana (Dɛm ber no Gold Coast). Ofir adzehyefie a ɔyɛ Ofori Panyin Fie, nna wɔdzi Akyem nkurow do, na Ghana ebusuakuw a wɔakye dzin wɔ Ghana amanyɛsɛm no mu kor. No nua panyin nye Nana Sir Ofori Atta a odzi kan na ne ba nye senetwanyi Paul Danquah.[2]

Ber a odur mfe esia no, Danquah hyɛɛ skuul ase wɔ Basel Mission Skuul wɔ Kyebi. Ɔkɔr Basel Mission Nsɔwdo Skuul wɔ Begoro. Owie no nsɔwhwɛ pɔn esuon wɔ 1912 mu no, Vidal J. Buckle a ɔyɛ mbfrayɛnyi, sɔfo maa no edwuma a ɔmaa onyaa ahomka wɔ mbrayɛ edwuma no mu.

Ber a otwaa no mbra nsɔhwɛ no wɔ 1914 wie no, Danquah bɛyɛɛ edwuma wɔ Kɔɔto Baatan dze ma Gold Coast, a ɔmaa no. Iyi maa no osuahun ma no nua Nana Sir Ofori Atta I a ɔabɛyɛ ɔhen mfe ebien ekyir dɛ kyerɛkyerɛfo dze ma Kyebi Ɔmanhen atsenankugua.[1] No nua no nyaa nsunsuado wɔ no do no, Wɔfaa Danquah dɛ kyerɛwkyerɛfo abadziekyir dze ma Boka Mantɛw mu Nananom Ahemfo hɔn nhyiamu a n'ekyir no wontsintsim do dɛ ɔmbɛyɛ Boka Mantɔw mu Nananom Ahemfo hɔn Atsenae. Ne nyimdzee nyaa nsunsuando ma no nua banyin dze no kɔr Britain dɛ onkosua mbra wɔ afe 1921 mu.

Ber a odzii nkogu ebien ekyir dɛ obenya mu wɔ London Osuapɔn no, Danquah twaa no 1922 na ɔmaa no nyaa kwan wɔ London Osuapɔn mu dɛ Filɔsɔfi osuanyi. Onyaa no B.A degree wɔ afe 1925 mu, odzii nkunyim wɔ John Staurt Mill abadobɔdze wɔ Filɔsɔfi a ɔfa adwen ho. Ɔkɔr do kɛyɛɛ no Dɔkota wɔ Filɔsɔfi degree a owiei mfe ebien ntamu a ɔdze buukuu bi a ɔtooo no dzin ''Ndzepa ewiei dɛ Ndzepa nkonyim''. Ɔbɛyɛɛ nyimpa a odzikan wɔ Afrikan Anee a onyaa Dɔkota Degree wɔ British Osuapɔn. Ber a ɔreyɛ edwuma wɔ no nhwehwɛmu buukuu no ho no, owuraa esuafo edwumakuw no ho na wɔfrɛɛ no wɔ mbrayɛdwuma mu wɔ afe 1926 mu.

  1. 1.0 1.1 https://web.archive.org/web/20150419103947/http://articles.ghananation.com/articles/flagbearers-of-ghana/3016-dr-j-b-danquah-1895-1965.html
  2. mehyɛɛ atekel no mu kena