J. B. Danquah
| Bɔbea | male |
|---|---|
| Ɔman a ofir do | Ghana |
| Dzin a wɔdze ama no | Joseph |
| Ebusua dzin | Danquah |
| Da a wɔwoo no | 21 Mumu 1895 |
| Bea a wɔwoo no | Bepong |
| Owu da | 4 Kwakwar 1965 |
| Bea a owui | Nsawam |
| Sibling | Ofori Atta I |
| Spouse | Mabel Dove Danquah |
| Languages spoken, written or signed | Akan |
| N'edwuma | historian, lawyer, politician |
| Dzibew | Member of the 1st Parliament of the Gold Coast |
| Educated at | University of London |
| Member of political party | United Gold Coast Convention |
| Religion or worldview | Christian |
| Member of | Inner Temple |
| Abawdobɔ a ɔwɔ | Fellow of the Ghana Academy of Arts and Sciences |
Joseph Kwame Kyeretwie Boakye Danquah (Mumu 18, 1895 - Kwakwar 4, 1965) Nna ɔyɛ Ghananyi amanyɛnyi, nwomanyimnyi, nyimpa ɔdɔ England amambra, mbrayɛnyi na ɔmampanyin. Nna ɔyɛ amanyɛnyi ana Ghana ndzido no na ndzido n'ekyir no so, a nkan no ɔyɛ Gold Coast.
N'amanyɛ dwuma mu no, nna Danquah yɛ nkorɔfo a wɔkotsia Ghana Ɔmampanyin na fahodzi panyin Kwame Nkrumah tsia no a ɔkaa dɛ ɔdze mbra bi a ɔfa ɔmamboe nsɛm wɔ ne bra ekyir no. Waston ananmusinyi daa Danquah edzi dɛ ɔyɛ nyimpa wobu no paa wɔ Gold Coast amanyɛsɛm mu wɔ 1948 Nkran ɔko no mu.[1]
Ɔbra Ahyɛse na Nwomasua
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]J. B. Danquah wɔwoo no Mumu 18, 1895 wɔ kurow bi wɔfrɛ no Bempon a ɔwɔ Kwahu a ɔwɔ Boko Mantɔw mu wɔ Ghana (Dɛm ber no Gold Coast). Ofir adzehyefie a ɔyɛ Ofori Panyin Fie, nna wɔdzi Akyem nkurow do, na Ghana ebusuakuw a wɔakye dzin wɔ Ghana amanyɛsɛm no mu kor. No nua panyin nye Nana Sir Ofori Atta a odzi kan na ne ba nye senetwanyi Paul Danquah.[2]
Ber a odur mfe esia no, Danquah hyɛɛ skuul ase wɔ Basel Mission Skuul wɔ Kyebi. Ɔkɔr Basel Mission Nsɔwdo Skuul wɔ Begoro. Owie no nsɔwhwɛ pɔn esuon wɔ 1912 mu no, Vidal J. Buckle a ɔyɛ mbfrayɛnyi, sɔfo maa no edwuma a ɔmaa onyaa ahomka wɔ mbrayɛ edwuma no mu.
Ber a otwaa no mbra nsɔhwɛ no wɔ 1914 wie no, Danquah bɛyɛɛ edwuma wɔ Kɔɔto Baatan dze ma Gold Coast, a ɔmaa no. Iyi maa no osuahun ma no nua Nana Sir Ofori Atta I a ɔabɛyɛ ɔhen mfe ebien ekyir dɛ kyerɛkyerɛfo dze ma Kyebi Ɔmanhen atsenankugua.[1] No nua no nyaa nsunsuado wɔ no do no, Wɔfaa Danquah dɛ kyerɛwkyerɛfo abadziekyir dze ma Boka Mantɛw mu Nananom Ahemfo hɔn nhyiamu a n'ekyir no wontsintsim do dɛ ɔmbɛyɛ Boka Mantɔw mu Nananom Ahemfo hɔn Atsenae. Ne nyimdzee nyaa nsunsuando ma no nua banyin dze no kɔr Britain dɛ onkosua mbra wɔ afe 1921 mu.
Ber a odzii nkogu ebien ekyir dɛ obenya mu wɔ London Osuapɔn no, Danquah twaa no 1922 na ɔmaa no nyaa kwan wɔ London Osuapɔn mu dɛ Filɔsɔfi osuanyi. Onyaa no B.A degree wɔ afe 1925 mu, odzii nkunyim wɔ John Staurt Mill abadobɔdze wɔ Filɔsɔfi a ɔfa adwen ho. Ɔkɔr do kɛyɛɛ no Dɔkota wɔ Filɔsɔfi degree a owiei mfe ebien ntamu a ɔdze buukuu bi a ɔtooo no dzin ''Ndzepa ewiei dɛ Ndzepa nkonyim''. Ɔbɛyɛɛ nyimpa a odzikan wɔ Afrikan Anee a onyaa Dɔkota Degree wɔ British Osuapɔn. Ber a ɔreyɛ edwuma wɔ no nhwehwɛmu buukuu no ho no, owuraa esuafo edwumakuw no ho na wɔfrɛɛ no wɔ mbrayɛdwuma mu wɔ afe 1926 mu.