Ghana Esuapɔn (University of Ghana)
University of Ghana yɛ aban Esuapɔn a ɔwɔ Nkran, Ghana. Ɔno nye esuapɔn a akyɛr wɔ ɔman yi mu. Wɔtseew esuapɔn yi wɔ 1948[1] mu dɛ University College of the Gold Coast[2][3] wɔ British amambu mu wɔ Gold Coast. Nna ɔyɛ kɔlegyi a ɔhyɛ University of London ase,[4] a nna ɔhwɛ no nwomasua dwumadzi ahorow do na ɔma n'esuafo abɔdzin krataa.[5] Ghana nyaa ne fahodzi ekyir wɔ 1957 no, wɔsesaa kɔlegyi ne dzin ma ɔbɛyɛɛ University College of Ghana.[6] Wɔsesaa no yɛɛ no University of Ghana wɔ 1961 mu, ber a onyaa esuapɔn dzibew ankasa no.[7]
Wɔtseew Suapɔn yi wɔ afe 1948[4] mu dɛ University College of the Gold Coast[5][6] wɔ British amambu ase wɔ Gold Coast. Nna wɔnye University of London bɔ hye, [7] a nna ɔhwɛ no nwomasua nhyehyɛɛ na wɔma degrees. [8] Ber a Ghana nyaa fahodzi wɔ 1957 mu no, kɔlegye no dzin sesaa bɛyɛɛ University College of Ghana.[9] Ɔsanso sesaa ne dzin bio bɛyɛɛ University of Ghana wɔ afe 1961 mu, ber a onyaa ne Suapɔn mu fahodzi koraa no.[10]
University of Ghana wɔ Nkran Legon Hills Atɔe afamu na Etsifi -afamu-epuei wɔ Nkran Ne finimfin. Ɔwɔ esuafo a wɔakyerɛw hɔn edzin bɛyɛ 60,000.[7]
Nyienyim
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Ber a wosii do dua wɔ Ghana Suapɔn a wɔdze sii hɔ no mu nye Liberal Arts, Social Sciences, Law, Basic Science, Agriculture, na Medicine.[11] Naaso, sɛ ɔman no nwomasua mu nsakrae nhyehyɛɛ bi fa no, wɔtserɛɛw sukuupɔn no adzesua nhyehyɛɛ mu ma ɔdze Mfirdwuma ho adzesua pii na Edwumayɛ ho adzesua pii maa ne Ntsetsee a wɔdze ma wɔ Adzesua ekyir.[12]
Ghana Suapɔn a ɔwɔ Legon tsitsir, bɛyɛ kilomita du-abien(12) wɔ Nkran mfinimfin etsifi afamu epuei no, wɔ ne Medical Skuul na Dental Skuul wɔ Korle-Bu a ɔwɔ Nkran kurotsia, a Nkyerɛkyerɛ Ayaresabea[13] na Nkran kuropɔn Sukuupɔn wɔ hɔ. Ɔsanso wɔ School of Nuclear na Allied Sciences wɔ Ghana Atomic Ahoɔden Bagua,[15] a ɔma ɔyɛ Suapɔn kakraabi a ɔwɔ Afrika a ɔde nhyehyɛɛ ahorow a ɔfa Nuclear Abɔde na Nuclear Mfirdwuma ho ma no mu kor.
Wɔdze ahosu ebien na wɔdze yɛɛ ahyɛnsewdze no: indigo na camel.[15] Kyɛm dubir a "AYA" ebiasa gyina hɔ tsẽẽ wɔ sor fa nna "DWENINMENTOASO" wɔ ase fa no mfinimfin, ne nyinaa yɛ sika kɔkɔɔ a wɔakyerɛw do.[16] A. M. Opoku na ɔyɛɛ ahyɛnsewdze no.[17] "AYA" (Akan asɛmfua a ɔkyerɛ fern) yɛ Adinkra egyinahyɛdze.[18] "AYA" no nyin tsẽẽ na wɔdze gyina hɔ ma nokwar na tum a obi tum tra hɔ tsẽẽ.Oguambaa ambɛn: "Oguan-nyin ambɛn" (Akan asɛmfua a ɔkyerɛ oguan-nyin abɛn) yɛ Adinkra egyinahyɛdze.[19] Ha yi, wɔdze oguan-nyin ambɛn ebien a ɔka bɔmu (DWENINMENTOASO) edzi dwuma dze ayɛ ahoɔdzen na ɔfrɛ a ɔse wondzi nokwaredzi kwan ekyir.[19] Wɔmaa Ghana Suapɔn no abɔdin krataa wɔ afe 1961 mu.[20][8]
Abakɔsɛm
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]West African Commission a wɔhyehyɛɛ Asquith Commission wɔ Nwomasua a ɔwɔ enyim wɔ nkoasom ber no mu a Rt. Hon. Walter Elliot[8] na wɔwoo dɛm asoɛe yi wɔ afe 1948 mu.[8] Aban Asoɛe no kamfoo kyerɛɛ dɛ wɔnye London Suapɔn no nhyehyɛɛ suapɔn kɔlegye ahorow, ntsi wɔdze Ordinance hyehyɛɛ Gold Coast Suapɔn Kɔlegye wɔ Dzifuu 11, 1948 a nna ne tsirmupɔw no nye dɛ wɔbɛma suapɔn nwomasua, adzesua nye nhwehwɛmu enya nkɔso na wɔahyɛ ho nkuran. Gold Coastfo poow nyansahyɛ a ɔno nye dɛ wɔnhyehyɛ suapɔn kɔlegye kor mma Britania Afrika Atɔe afamu mantamu no nyinaa, a kɔlegye no wɔ Nigeria. Dɛm pɔw a wɔpɔwee yi maa ɔyɛɛ yie dɛ wɔdze dɛm Ghana Suapɔn no sii hɔ.[21]
Nwoma a Ghana Suapɔn hyɛɛ no mu no, Ɔbemfo Francis Agbodeka (1998) hun dɛ "Mbrahyɛbaguamufo beenu fir hɔnankasa hɔn pɛ mu yɛɛ edwuma wɔ asɛmbisa a ɔfa sika a wobenya ama edwuma no ho. Dza no ho hia kɛse nye dɛ, F. M. Bourret (1949), nna ɔrekɛyɛ ayɛ dɛ kyerɛwtohɔ bi a ɔwɔ dɛm ber no mu no, bɔɔ amandzɛɛ dɛ adwen a ɔyɛ dzen na ɔyɛ kor a Ɔbemfo Nanka-Bruce daa no edzi wɔ Radio Dwumadzibea bi mu." Zoy kasa a ɔmaa Gold Coast Nkorɔfo wɔ Ɔberɛfɛw 1947 mu no, "ɔboaa kɛse ma onyaa Ɔman Kyerɛwfo a ɔhwɛ etubra(colonies) aman no do no do nkɛntsɛndo" ma ewiei koraa no, ɔpeen do wɔ afe 1947 mu, "ma wɔdze Gold Coast Suapɔn Kɔlegye sii hɔ.Dza no ho hia nye dɛ, Ghana Suapɔn a wɔdze sii hɔ, a ogyina Elliot Commission’s Majority Report (a nna Sir Arku Korsah a ofi Gold Coast ka ho) so no, na ɔyɛ edwuma kɛse a ahyehyɛdze ahorow, boayikuw ahorow, ahyehyɛdze ahorow, nye nyimpa etsitsir pii yɛe, wɔ fie na Amanadze. Ghanafo a wɔagye dzin paa no mu bi, ahyehyɛdze na amamfo ekuw a wɔbɔɔ twi dɛ wɔbɛhyehyɛ University of College of the Gold Coast/Ghana no, na Ɔbemfo Nanka-Bruce, Ɔsɔfo Ɔbemfo C. G. Baeta, nna Sir E. Asafu-Adjaye, Ɔbemfo J. B. na Danquah nso ka ho.
Afe 1961 mu no, Ghana Aban a ɔhyɛ Kwame Nkrumah ase no yɛɛ Ghana Suapɔn Mbra, 1961 (Act 79) dze sii Ghana Suapɔn Kɔlegye no anan mu. Ɔnam dɛm ndzeyɛɛ no do no, suapɔn no nyaa sukuupɔn dzibea a ɔwɔ tumdzi na ahyɛdze dɛ ɔdze nankasa n'abɔdzin krataa bɛma.[23]
Mary Chinery-Hesse nye mprempren suapɔn no Ɔmampanyin. Wɔpaaw no dɛ Chancellor na ekyir yi wɔdze no hyɛɛ edwuma mu Dwowda, Dzifuu 1, 2018, wɔ suapɔn no Asafo Tsitsir bi a wɔyɛɛ wɔ Great Hall no mu. Ber a ɔsoom ne mfe enum(5) a odzi kan no, wɔsan paaw no wɔ Ayɛwoho 6, 2023, dɛ ɔnsom afe a ɔtɔ do ebien dɛ Suapɔn no Chancellor.
CHANCELLORS A HƆN MBER ETWA MU
Dze besi afe 1998 no, Ɔmampanyin no yɛɛ edwuma dɛ Ghana Suapɔn no Ɔmampanyin.[27] Afe 1961 mu a wɔdze Mbrahyɛbagua Mbra bi sii Ghana Suapɔn, Ɔmampanyin a odzi kan wɔ Ghana a ɔdze no ho no, Ɔbemfo Kwame Nkrumah bɛyɛɛ Suapɔn no Ɔmampanyin a odzi kan.[28]
Hɔn a wodzidzi do yi na wodzii suapɔn Chancellor wɔ Suapɔn no mu:
- Kwame Nkrumah (1961–1965)[27]
- Joseph Arthur Ankrah (1966–1968)[27]
- Akwasi Afrifa (1969)[27]
- Edward Akufo-Addo (1970–1971)[27]
- Ignatius Kutu Acheampong (1972–1978)[27]
- Fred Akuffo (1978–1979)[27]
- Hilla Limann (1979–1981)[27]
- Jerry Rawlings (1982–1991)[27]
- Oyeeman Wereko Ampem II (1998–2005)[27]
- Kofi Annan (2008–2018)[27]
VICE-CHANCELLOR NE ƆFESE
Nana Aba Appiah Amfo yɛ mprempren Ghana Suapɔn no ne Ɔmampanyin Ebedziekyir. [29] Afe 2021 Ayɛwoho bosoom mu no, wɔpaaw no dɛ Ongyina dɛ Vice Chancellor. Afe 2021 Ɔberɛfɛw bosoom mu no, wɔpaaw no dɛ sɛ Ghana Suapɔn no Ɔmampanyin Ebedziekyir. Ne paw no hyɛɛ ase yɛɛ edwuma fitsi Afe 2021 Ɔberɛfɛw 26. Ɔbɛyɛɛ ɔbaa a odzi kan a odzii dwuma dɛ Vice-Chancellor wɔ Suapɔn no mu.[30][31]
Vice-chancellors a wɔabɛsen kɔ.
Hɔn a wodzidzi do yi yɛ vice-chancellors a wɔabɛsen kɔ wɔ suapɔn no mu:
University College of the Gold Coast
1. David Mowbray Balme (1948–1957), Principal[32]
University College of Ghana
- David Mowbray Balme (1957–1958), Principal[32]
- Raymond Henry Stoughton (1958–1961), Principal. University of Ghana
- Conor Cruise O'Brien (1962–1965), Vice-Chancellor[32]
- Alexander Kwapong (1966–1975), Vice-Chancellor[32]
- Daniel Adzei Bekoe (1976–1983), Vice-Chancellor[32]
- Akilagpa Sawyerr (1985–1992), Vice-Chancellor[32]
- George Benneh (1992–1996), Vice-Chancellor[32]
- Ivan Addae-Mensah (1996–2002), Vice-Chancellor[32]
- Kwadwo Asenso-Okyere (2002–2006), Vice-Chancellor[32]
- Clifford Nii-Boi Tagoe (2006–2010), Vice-Chancellor[32]
- Ernest Aryeetey (2010–2016), Vice-Chancellor[32]
- Ebenezer Oduro Owusu (2016–2021), Vice-Chancellor[32]
- Nana Aba Appiah Amfo (2021-Date), Vice-Chancellor[32]
Nwomasua
Afe 1948 mu na wɔdze Balme Nwomakorabea no sii hɔ dɛ Achimota Kɔlegye Nwomakorabea.[33] Ɔyɛ suapɔn no nwomakorabea nkitahodzi nhyehyɛɛ no nwomakorabea tsitsir.[34]Balme nwomakorabea no wɔ suapɔn no sukuupɔn kɛse no mu.[34]
Skuul esia na Nhwehwɛmu Bea(Research Institute) kor wɔ dɛm Kɔlegye yi ase. Iyinom nye;.[35][36] 1. School of Medicine and Dentistry 2. School of Biomedical and Allied Health Sciences 3. School of Nursing 4. School of Pharmacy 5. School of Public Health 6. School of Education and Leadership 7. Noguchi Memorial Institute for Medical Research 8. Centre for Tropical, Clinical Pharmacology & TherapeuticsCollege of Basic and Applied SciencesSkuul enum, centres esia (3 research based) na Institutes ebien na wɔwɔ kɔlegye yi ase. Iyinom nye; 1. School of Physical and Mathematical Sciences 2. School of Biological Sciences 3. School of Agriculture 4. School of Engineering Sciences 5. School of Veterinary Medicine 6. Livestock and Poultry Research Centre (LIPREC) 7. Soil and Irrigation Research Centre (SIREC) 8. Forest and Horticultural Research Centre (FOHCREC) 9. Biotechnology Centre 10. West African Centre for Crop Improvement (WACCI) 11. West African Centre for Cell Biology and Infectious Pathogens (WACCBIP) 12. Institute of Environment and Sanitation Studies 13. Institute of Applied Sciences and TechnologyCollegiate systemeditFitsi afe 2014/2015 nwomasua afe no mu no, Ghana Suapɔn no faa collegiate system[37] na iyi maa ɔkyɛɛ Skuul no na fekuw no nyinaa mu wɔ kɔlegye anan ase, iyinom nye; 1. College of Basic and Applied Sciences 2. College of Humanities 3. College of Education 4. College of Health SciencesFaculties no mu bi;Faculties enum na ɔwɔ dɛm Kɔlegye yi ase na iyinom nye; 1. Faculty of Arts 2. Faculty of Social Studies 3. Faculty of Science 4. Faculty of Law: Odzi kan no, wosii no dɛ department ma Faculty of Social Studies wɔ afe 1958/59 nwomasua afe no mu, bɛyɛɛ faculty mu wɔ afe 1960/61 nwomasua afe no mu.[38] 5. Faculty of Engineering Sciences
Mboaedze
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]- ↑ Kwabena Dei Ofori-Attah. "Expansion of Higher Education in Ghana: Moving Beyond Tradition". Comparative & International Education Newsletter: Number 142. CIES, Florida International University. Archived from the original on 4 October 2006. Retrieved 9 March 2007.
- ↑ "Overview | University of Ghana". University of Ghana. Retrieved 2020-05-28.
- ↑ "August 11, 1948: The University College of the Gold Coast is established by ordinance". 11 August 2017. Retrieved 26 June 2020.
- ↑ "University of Ghana". Top Universities (in English). 2015-07-16. Retrieved 2020-05-28.
- ↑ G. F. Daniel (17 April 1998). "THE UNIVERSITIES IN GHANA". Development of University Education in Ghana. University of Ghana. Archived from the original on 19 March 2007. Retrieved 10 March 2007.
- ↑ "Establishment of The University | University of Ghana". University of Ghana. Archived from the original on 21 September 2017. Retrieved 2020-05-24.
- ↑ George, Betty Stein (1976). Education in Ghana. Washington, D.C.: U.S. Government Printing Office. p. 166.
- ↑ University Of Ghana